Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

odmietnuť -e -u -tol dok.

1. vedome neurobiť (čo sa žiada), odoprieť: o. pomoc, o. prísť

2. neprijať (čo sa ponúka), nechcieť: o. podporu, dar, ponuku

3. nesúhlasiť, neschváliť, zavrhnúť: o. návrh, obvinenie; o. žiadosť zamietnuť

4. nevyhovieť niekomu: o. uchádzača; nechcem vás o.;

nedok. odmietať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odmietnuť ‑e ‑u ‑tol dok.

odmietať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. ((komu) čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ vedome nekonať niečo, čo sa žiada; nechcieť konať v prospech niekoho, niečoho, odopierať1: o. pomoc vlastným deťom; o. zodpovednosť za svoje činy; odmieta platiť účty; tvrdohlavo odmietala, aby sa stretli; príbuzní mu odmietajú požičať peniaze; odmietal vzdať sa svojich práv; obe bojujúce strany odmietajú prijať mierový plán; poškodená odmietala spolupracovať s políciou; štát odmieta povoliť prelety prieskumných lietadiel; pren. Zápasím s vôľou pracovať a s mozgom, ktorý odmieta poslušnosť. [L. Ťažký]
2. (čo) ▶ nechcieť prijať niečo ponúkané, dávanú vec, službu, odopierať1: o. drahé dary; o. finančnú podporu; o. potravu; zanovito odmietal všetky dobre myslené návrhy; odmietala všetky ponuky na sobáš; [...] vytrvalo odmietal jej pozvania na pohárik i akékoľvek iné spôsoby na zblíženie s ňou [P. Kubica]
3. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ vyjadrovať s niečím nesúhlas, zavrhovať niečo; zamietať niečo ako nevyhovujúce: o. nepodložené obvinenia, kritiku; odmieta špekulácie o svojom pôsobení vo funkcii trénera; striktne odmietame akúkoľvek formu násilia; Odmietam, aby sa celý tento poľutovaniahodný prípad stal predmetom politickej hry. [Sme 1998]; Polícia odmieta, že by bol mladík [atentátnik] duševne chorý. [HN 2011]
4. (koho) ▶ nechcieť prijať niekoho do svojej priazne; nechcieť vyhovieť niekomu: o. pytačov, nápadníkov; celý čas milovala muža, ktorý ju odmietal; Odmietajú ich [uchádzačov] preto, že musia za prácou cestovať. [Pc 1999]
dok.odmietnuť


odmietnuť -tne -tnu -tni! -tol -tla -tnuc -tnutý -tnutie dok. 1. ((komu) čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ vedome nevykonať niečo, čo sa žiada; nechcieť vykonať skutok v prospech niekoho, niečoho, odoprieť1: o. účasť na podujatí; o. sa vyjadriť k záležitosti; nemá svedomie o. pomoc chorej žene; nemohla o., aby ju odprevadil; zo strachu odmieta nastúpiť do lietadla; banka nám ďalší úver odmietla; parlament sa odmietol návrhom zaoberať; opozícia tvrdenia odmietla ako neopodstatnené; súd odmietol žalobu; odmietli ho vypočuť; Taký kôň jej iba zriedka odmietol poslušnosť, takou bola ona jazdkyňou [...]. [J. Balco]; Obrátili sa teda na felčiara, aby pomohol ranenému, ale on odmietol [...]. [V. Krupa]; V prípade, že jedna z krajín odmietne niekomu azyl, nenájde pochopenie ani u ďalších. [Sme 1995]
2. (čo) ▶ neprijať niečo ponúkané, dávanú vec, službu, odoprieť1: o. dar, peniaze; o. pozvanie, pohostenie; odmietol dobre platené miesto; ostro odmietli moje rady
3. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ vyjadriť s niečím nesúhlas, zavrhnúť niečo; zamietnuť niečo ako nevyhovujúce: o. prosbu; ostro, dôrazne, rezolútne o. obvinenia; odmietli názor, že konali v rozpore s ústavou; Odmietol, aby sa spor politikov riešil pred súdom. [HN 2007]
4. (koho) ▶ neprijať niekoho do svojej priazne; nevyhovieť niekomu: dcére pohrozila, že ak odmietne toho profesora, aby sa jej na oči neukazovala [Š. Janega]; Všade, kde som sa prišla ukázať, ak šéfkou bola žena, hneď po prvom rozhovore ma odmietla [...]. [L. Ťažký] neprijala do práce
nedok.odmietať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nevšimnúť si nevziať do úvahy (úmyselne al. neúmyselne) • vynechaťobísťneuviesťodmyslieť (si): nevšimol si závažnú vec; neuviedol, obišiel známych autorov; odmyslel (si) zopár faktovabstrahovať: abstrahovať od problémov, rozdielovodmietnuť (nevšimnúť si úmyselne): odmietol nové tituly kníhbojkotovať (hospodársky al. politicky odmietať, odmietnuť)


obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistilvyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mlákeprejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiťpochodiťexpr.: obehaťobehnúťpobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úradyexpr.: oblietaťpolietať: oblietala, polietala všetky obchodyexpr. zbehať: zbehať všetkých známychpoobchodiťpoobchádzaťexpr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahyvyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazunerešpektovaťnevšimnúť siodmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietolnedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienkuvynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechalpráv. opomenúť: opomenutý dedič

4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiťobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstálneos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišlizastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

5. p. ovládnuť 1


odbiť 1. úderom vrátiť • odraziť: letiacu loptu jediným úderom odbil, odrazilzavrátiť (znemožniť pokračovanie niečoho): prvý útok ešte ľahko zavrátil

2. úderom oddeliť (z celku) • odraziť: odbil, odrazil ucho z hrnčekaodroniť (obyč. ovocie zo stromu) • odlomiťulomiť (lámaním): chlapci odlomili, ulomili soche rukuodštiepiťvyštiepiť (odbiť menší kus): odštiepiť kus z taniera

3. odmietavo sa k niekomu zachovať • odmietnuťzamietnuť: odbili, odmietli, zamietli jeho žiadosť bez odôvodneniahovor.: odpraviťodbaviť: odpravila, odbavila pytača nakrátkoodvrhnúť: odvrhli môj návrhodohnaťodpudiťzahnaťzapudiť: myšlienku na útek rýchlo odohnal, odpudil, zahnal, zapudilzbaviť sa: horko-ťažko sa nás zbavilihovor. expr. spražiť (príkro odbiť): spražili ho pohľadom


odmietnuť 1. vedome neurobiť, čo niekto žiada • odoprieťzamietnuť: odmietli, odopreli, zamietli nám pomoc; odmietol, odoprel prísť; zamietnuť žiadosť

2. neprijať, čo sa ponúka niekomu • nechcieť: odmietli, nechceli náš darzavrhnúťodvrhnúťzamietnuť: odmietnuť, zamietnuť dobre mienenú radu; odvrhnúť šťastienegovať (nedok.; nebrať do úvahy): negovali náš návrhodpudiťodohnať: odpudila, odohnala myšlienku na zblíženieexpr. odmrštiť: odmrštiť od seba láskuohrdiťohrdnúťpohrdnúť: ohrdli, ohrdili, pohrdli naším pohostením, naše pohosteniepráv. reprobovať: reprobovať svedka na súdenihilizovaťznihilizovaťneuznať: znihilizovať, neuznať význam podujatiaodsúdiť (nepriaznivo sa o niečom vysloviť): odsúdiť názory, postupy niekoho

3. nevyhovieť niekomu a zachovať sa pritom nevšímavo, hrubo a pod. • odstrčiťodpudiťzapudiťodohnať: prosiace deti odmietol, odstrčil, odpudilexpr.: odmrštiťodkopnúť: uchádzača odmrštila, odkoplaodpraviť: s návrhom sme nepochodili, hneď nás odpravilikniž. zastar. oslyšať: oslyšali nás, ale nevieme, prečo


odohnať 1. hnaním prinútiť vzdialiť sa • zahnaťexpr. odduriť: odohnať, zahnať, odduriť vrabce zo záhradyodplašiťzaplašiťodstrašiť (plašením odohnať): odplašiť vtáky z makuvyhnať (von): vyhnať muchy z izbyodpudiťzapudiť: odpudil, zapudil statok od válovapohnaťexpr.: poduriťpodurkať: Len počkajte, veď ja vás poženiem!; poduriť sliepky z dvorahovor. expr.: odprášiťodkúriťpoodháňať (postupne, viac osôb, zvierat)

p. aj vyhnať

2. oslobodiť sa od niečoho nepríjemného • zbaviť sazahnaťzapudiťodpudiť: odohnala, zapudila nástojčivú myšlienku; zahnal strach, zbavil sa trémyodbiť (odmietavo sa zachovať): odbila nápadníkaodvrhnúťodmietnuťzamietnuť (neprijať, čo sa ponúka): odvrhla šťastie


odvrhnúť 1. neprijať, čo sa ponúka al. čo sa žiada • zavrhnúť: odvrhli priateľstvo, dary; zavrhli staré mravyodmietnuťzamietnuť (ako nepotrebné, nevyhovujúce): odmietnuť šťastie, zamietnuť návrhyodpudiťzapudiťpotlačiť (o duševných, citových prejavoch): odpudiť hnev; zapudiť, potlačiť myšlienky na pomstuodstrčiť: odstrčila vlastné detiexpr.: odhodiťodkopnúťodšmariťodmrštiť: odhodila, odkopla jeho lásku ako nepotrebnú vec

2. p. zahodiť 1


pohrdnúť pohŕdavo, opovržlivo, nevšímavo sa zachovať k niečomu, niekomu • ohrdnúťohrdiť: pohrdnúť láskou, ohrdnúť, ohrdiť láskuzohrdnúťzohrdiťzhrdiťzhrdnúť: zohrdnúť jedlo, zohrdiť dievčazastar. povrhnúť: povrhnúť citmi (Kukučín)expr.: pľuvnúťnapľuťnapľuvať (na koho, na čo): na také reči pľuvnefraz. expr.: ohrnúť nos/pery/gambyotrčiť pery: na môj návrh iba otrčila pery, ohrnula nosodmietnuť


zapovedať sa zaumieniť si prestať niečo robiť • zarieknuť sazariecť sa: zapovedala sa, zariekla sa chodiť viac do spoločnostiodmietnuťodoprieť (neurobiť, čo sa žiada): odmietol, odoprel viac spolupracovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odmietnuť, -ne, -nu, -tol dok.

1. (čo i bezpredm.) nechcieť prijať, neprijať: o. návrh, pomoc, ponuku niekoho, o. peniaze, o. dobre platené miesto; Hospodári nalejú nalejú pohárikov, ale Púplava odmietne. (Heč.)

2. (čo i s neurč.) vyjadriť s niečím nesúhlas, neschváliť, zavrhnúť, zamietnuť, zaujať záporné stanovisko k niečomu: o. žiadosť, stanovisko niekoho, o. obvinenie niekoho; Matejovo ponúknutie odmietol pohodením hlavy. (Fr. Kráľ) Odmietol prosiť za Adama. (Jégé)

3. (koho) nevyhovieť niekomu: Chcela ho v prvej chvíli odmietnuť. (Jégé) Nechcel odmietnuť starostlivú mater. (Hor.);

nedok. odmietať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

odmietnuť dokonavé sloveso
(ja) odmietnem VKdsa+; (ty) odmietneš VKdsb+; (on, ona, ono) odmietne VKdsc+; (my) odmietneme VKdpa+; (vy) odmietnete VKdpb+; (oni, ony) odmietnu VKdpc+;

(ja som, ty si, on) odmietol VLdsam+; (ona) odmietla VLdsaf+; (ono) odmietlo VLdsan+; (oni, ony) odmietli VLdpah+;
(ty) odmietni! VMdsb+; (my) odmietnime! VMdpa+; (vy) odmietnite! VMdpb+;
(nejako) odmietnuc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

odmietnuť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor