odmietať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. ((komu) čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ vedome nekonať niečo, čo sa žiada; nechcieť konať v prospech niekoho, niečoho, odopierať1: o. pomoc vlastným deťom; o. zodpovednosť za svoje činy; odmieta platiť účty; tvrdohlavo odmietala, aby sa stretli; príbuzní mu odmietajú požičať peniaze; odmietal vzdať sa svojich práv; obe bojujúce strany odmietajú prijať mierový plán; poškodená odmietala spolupracovať s políciou; štát odmieta povoliť prelety prieskumných lietadiel; pren. Zápasím s vôľou pracovať a s mozgom, ktorý odmieta poslušnosť. [L. Ťažký]
2. (čo) ▶ nechcieť prijať niečo ponúkané, dávanú vec, službu, odopierať1: o. drahé dary; o. finančnú podporu; o. potravu; zanovito odmietal všetky dobre myslené návrhy; odmietala všetky ponuky na sobáš; [...] vytrvalo odmietal jej pozvania na pohárik i akékoľvek iné spôsoby na zblíženie s ňou [P. Kubica]
3. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ vyjadrovať s niečím nesúhlas, zavrhovať niečo; zamietať niečo ako nevyhovujúce: o. nepodložené obvinenia, kritiku; odmieta špekulácie o svojom pôsobení vo funkcii trénera; striktne odmietame akúkoľvek formu násilia; Odmietam, aby sa celý tento poľutovaniahodný prípad stal predmetom politickej hry. [Sme 1998]; Polícia odmieta, že by bol mladík [atentátnik] duševne chorý. [HN 2011]
4. (koho) ▶ nechcieť prijať niekoho do svojej priazne; nechcieť vyhovieť niekomu: o. pytačov, nápadníkov; celý čas milovala muža, ktorý ju odmietal; Odmietajú ich [uchádzačov] preto, že musia za prácou cestovať. [Pc 1999]
▷ dok. ↗ odmietnuť
odmietnuť -tne -tnu -tni! -tol -tla -tnuc -tnutý -tnutie dok. 1. ((komu) čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ vedome nevykonať niečo, čo sa žiada; nechcieť vykonať skutok v prospech niekoho, niečoho, odoprieť1: o. účasť na podujatí; o. sa vyjadriť k záležitosti; nemá svedomie o. pomoc chorej žene; nemohla o., aby ju odprevadil; zo strachu odmieta nastúpiť do lietadla; banka nám ďalší úver odmietla; parlament sa odmietol návrhom zaoberať; opozícia tvrdenia odmietla ako neopodstatnené; súd odmietol žalobu; odmietli ho vypočuť; Taký kôň jej iba zriedka odmietol poslušnosť, takou bola ona jazdkyňou [...]. [J. Balco]; Obrátili sa teda na felčiara, aby pomohol ranenému, ale on odmietol [...]. [V. Krupa]; V prípade, že jedna z krajín odmietne niekomu azyl, nenájde pochopenie ani u ďalších. [Sme 1995]
2. (čo) ▶ neprijať niečo ponúkané, dávanú vec, službu, odoprieť1: o. dar, peniaze; o. pozvanie, pohostenie; odmietol dobre platené miesto; ostro odmietli moje rady
3. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ vyjadriť s niečím nesúhlas, zavrhnúť niečo; zamietnuť niečo ako nevyhovujúce: o. prosbu; ostro, dôrazne, rezolútne o. obvinenia; odmietli názor, že konali v rozpore s ústavou; Odmietol, aby sa spor politikov riešil pred súdom. [HN 2007]
4. (koho) ▶ neprijať niekoho do svojej priazne; nevyhovieť niekomu: dcére pohrozila, že ak odmietne toho profesora, aby sa jej na oči neukazovala [Š. Janega]; Všade, kde som sa prišla ukázať, ak šéfkou bola žena, hneď po prvom rozhovore ma odmietla [...]. [L. Ťažký] neprijala do práce
▷ nedok. ↗ odmietať