odmietnuť -e -u -tol dok.
1. vedome neurobiť (čo sa žiada), odoprieť: o. pomoc, o. prísť
2. neprijať (čo sa ponúka), nechcieť: o. podporu, dar, ponuku
3. nesúhlasiť, neschváliť, zavrhnúť: o. návrh, obvinenie; o. žiadosť zamietnuť
4. nevyhovieť niekomu: o. uchádzača; nechcem vás o.;
nedok. odmietať -a
odmietať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. ((komu) čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ vedome nekonať niečo, čo sa žiada; nechcieť konať v prospech niekoho, niečoho, odopierať1: o. pomoc vlastným deťom; o. zodpovednosť za svoje činy; odmieta platiť účty; tvrdohlavo odmietala, aby sa stretli; príbuzní mu odmietajú požičať peniaze; odmietal vzdať sa svojich práv; obe bojujúce strany odmietajú prijať mierový plán; poškodená odmietala spolupracovať s políciou; štát odmieta povoliť prelety prieskumných lietadiel; pren. Zápasím s vôľou pracovať a s mozgom, ktorý odmieta poslušnosť. [L. Ťažký] 2. (čo) ▶ nechcieť prijať niečo ponúkané, dávanú vec, službu, odopierať1: o. drahé dary; o. finančnú podporu; o. potravu; zanovito odmietal všetky dobre myslené návrhy; odmietala všetky ponuky na sobáš; [...] vytrvalo odmietal jej pozvania na pohárik i akékoľvek iné spôsoby na zblíženie s ňou [P. Kubica] 3. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ vyjadrovať s niečím nesúhlas, zavrhovať niečo; zamietať niečo ako nevyhovujúce: o. nepodložené obvinenia, kritiku; odmieta špekulácie o svojom pôsobení vo funkcii trénera; striktne odmietame akúkoľvek formu násilia; Odmietam, aby sa celý tento poľutovaniahodný prípad stal predmetom politickej hry. [Sme 1998]; Polícia odmieta, že by bol mladík [atentátnik] duševne chorý. [HN 2011] 4. (koho) ▶ nechcieť prijať niekoho do svojej priazne; nechcieť vyhovieť niekomu: o. pytačov, nápadníkov; celý čas milovala muža, ktorý ju odmietal; Odmietajú ich [uchádzačov] preto, že musia za prácou cestovať. [Pc 1999] ▷ dok. ↗ odmietnuť
odmietnuť -tne -tnu -tni! -tol -tla -tnuc -tnutý -tnutie dok. 1. ((komu) čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ vedome nevykonať niečo, čo sa žiada; nechcieť vykonať skutok v prospech niekoho, niečoho, odoprieť1: o. účasť na podujatí; o. sa vyjadriť k záležitosti; nemá svedomie o. pomoc chorej žene; nemohla o., aby ju odprevadil; zo strachu odmieta nastúpiť do lietadla; banka nám ďalší úver odmietla; parlament sa odmietol návrhom zaoberať; opozícia tvrdenia odmietla ako neopodstatnené; súd odmietol žalobu; odmietli ho vypočuť; Taký kôň jej iba zriedka odmietol poslušnosť, takou bola ona jazdkyňou [...]. [J. Balco]; Obrátili sa teda na felčiara, aby pomohol ranenému, ale on odmietol [...]. [V. Krupa]; V prípade, že jedna z krajín odmietne niekomu azyl, nenájde pochopenie ani u ďalších. [Sme 1995] 2. (čo) ▶ neprijať niečo ponúkané, dávanú vec, službu, odoprieť1: o. dar, peniaze; o. pozvanie, pohostenie; odmietol dobre platené miesto; ostro odmietli moje rady 3. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ vyjadriť s niečím nesúhlas, zavrhnúť niečo; zamietnuť niečo ako nevyhovujúce: o. prosbu; ostro, dôrazne, rezolútne o. obvinenia; odmietli názor, že konali v rozpore s ústavou; Odmietol, aby sa spor politikov riešil pred súdom. [HN 2007] 4. (koho) ▶ neprijať niekoho do svojej priazne; nevyhovieť niekomu: dcére pohrozila, že ak odmietne toho profesora, aby sa jej na oči neukazovala [Š. Janega]; Všade, kde som sa prišla ukázať, ak šéfkou bola žena, hneď po prvom rozhovore ma odmietla [...]. [L. Ťažký] neprijala do práce ▷ nedok. ↗ odmietať
obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodia • bočiť • strániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy
2. ísť popri niečom, niekom • obchodiť • prechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich dome • míňať: autobus míňal radnicu • obiehať: auto obiehalo bicyklistu
3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiť • zachvacovať • opanúvať • ovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľ • zmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatia • ísť • padať: ide, padá na mňa smútok
4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémom • nerešpektovať • nevšímať si • kniž. negovať • odmietať • ignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formu • nedbať • nebrať do úvahy • kniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhlášku • zanedbávať • vynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningy • práv. opomínať: opomínaný dedič
5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať
zaznávať nedostačujúco oceňovať hodnotu, význam niekoho, niečoho (op. vyzdvihovať) • nedoceňovať • podceňovať: zaznávať, nedoceňovať, podceňovať básnika a jeho vplyv na mladú generáciu • neuznávať • zneuznávať • odmietať (nechcieť pripustiť hodnotu, význam niekoho, niečoho): neuznáva, odmieta mužovu rodinu; zneuznáva jeho presvedčenie pred celou spoločnosťou • pohŕdať (mať znevažujúci postoj): pohŕda spolupracovníkom • ignorovať • fumigovať • negovať • obchádzať • nevšímať si (vedome nebrať na vedomie hodnotu, význam niekoho, niečoho): ignoruje, fumiguje všetkých okolo seba; neguje, nevšíma si vážnosť situácie; obchádzať, ignorovať dôležitosť súčasného politického pohybu • stavať do úzadia (niekoho, niečo): stavia do úzadia všetkých, ktorí predstavujú konkurenciu • expr. zametať (panovačne s niekým zaobchádzať): zametá so svojím mužom, za nič ho nemá
odmietať p. odmietnuť
odmietnuť, -ne, -nu, -tol dok.
1. (čo i bezpredm.) nechcieť prijať, neprijať: o. návrh, pomoc, ponuku niekoho, o. peniaze, o. dobre platené miesto; Hospodári nalejú nalejú pohárikov, ale Púplava odmietne. (Heč.)
2. (čo i s neurč.) vyjadriť s niečím nesúhlas, neschváliť, zavrhnúť, zamietnuť, zaujať záporné stanovisko k niečomu: o. žiadosť, stanovisko niekoho, o. obvinenie niekoho; Matejovo ponúknutie odmietol pohodením hlavy. (Fr. Kráľ) Odmietol prosiť za Adama. (Jégé)
3. (koho) nevyhovieť niekomu: Chcela ho v prvej chvíli odmietnuť. (Jégé) Nechcel odmietnuť starostlivú mater. (Hor.);
nedok. odmietať, -a, -ajú