odmeraný -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší (i ku komu/voči komu) ▶ vyjadrujúci formálnu zdvorilosť, neprejavujúci osobný postoj, vľúdnosť v správaní; svedčiaci o tom; syn. formálny, chladný, neosobný, zdržanlivý: prísny o. človek; o. pohľad, výraz; odmerané správanie; odpovedať odmeraným, strohým tónom; k deťom nebola odmeraná; zostala odmeraná aj voči otcovi; zarazil nás o. prístup personálu; [...] zdalo sa mi, že aj kamaráti z nižších ročníkov sú už ku mne odmeranejší. [B. Šikula]; Ako bývalý právnik je trochu odmeraný a suchý. [Sme 2004] 2. ▶ pravidelne sa opakujúci, pravidelný: kráčať pomalým odmeraným krokom; bolo počuť odmerané klopkanie papučiek ▷ ↗ i odmerať