maličký1, maličičký, malinký1, malilinký -ká -ké príd. expr. 1. ▶ ktorý má veľmi malé rozmery, veľmi malý, drobný: maličký kúsok; maličká obec; malinký vtáčik; malilinká izbička; to malinké stvorenie; list je napísaný maličkými písmenkami; dieťatko malo malilinké pršteky; Keď sme sa vrátili domov [z Talianska], svet sa nám zdal oveľa menší a Európa celkom malá, maličičká. [L. Ťažký]; Na oblohe sa zjavila malilinká hviezda, menšia než špendlíková hlavička, nevravte, že väčšia. [V. Šikula]; Chlapcov mám na fotografiách, keď boli úplne malinkí. [Sme 1993]
2. ▶ ktorý má malú mieru, malú intenzitu, nepatrný, sotva badateľný: ostala jej len malá, malilinká nádej; stačí maličké zaváhanie, a môže sa to skončiť zle; Pri kútikoch úst sa objavil celkom maličký úsmev, zasvitol aj v očiach, rozhostil sa po celej tvári. [V. Šikula]
3. ▶ časovo veľmi obmedzený, krátky: zazrela ho len na malinký okamih; pobudla s nimi len maličkú chvíľu
▷ od malička ↗ odmalička
odmalička, pís. i od malička prísl. ▶ od čias (útleho) detstva, odmala, od mala: otec nás o. vychovával sám; o. sme spolu vyrastali; hokej hrával už o.; nebol nemý o.; Rodičia mi odmalička vštepovali lásku k zemi. [Sme 1995]