odložiť, -í, -ia dok. (čo)
1. dať, položiť nabok: Pútnik odložil palicu. (Kuk.); o. klobúk, kabát zložiť, vyzliecť; Pavel i Hanuľa a za nimi čeľaď odložili lyžicu (Urbk.) prestali jesť.
2. uložiť, uchovať: Povraz odložil vo svojej izbe. (Jégé) Zimník odložil v šatni. (Urb.) Každý rok do dvoch stovák odložím. (Tim.)
3. hovor. zanechať niečo, prestať robiť niečo: Kvôli Milke i fajčenie odložím. (Stod.) Dievčička, mohla by si odložiť ten surový tón. (Tim.)
4. odsunúť uskutočnenie, vykonanie niečoho na neskorší čas: Odložili cestu. (Urb.) Svadbu museli odložiť. (Kuk.);
nedok. odkladať, -á, -ajú