odlíšiť -i dok.
1. poznať, určiť rozdiel, rozlíšiť, diferencovať: o. jednotlivé druhy, o. pravdu od výmyslu
2. urobiť odlišným, rozlíšiť: práca o-la človeka od ostatnej prírody;
nedok. odlišovať
// odlíšiť sa stať sa odlišným;
nedok. odlišovať sa byť inakším: údaje sa o-li
odlišovať sa -šuje sa -šujú sa -šuj sa! -šoval sa -šujúc sa -šujúci sa -šovanie sa nedok.
odlišovať -šuje -šujú -šuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovaný -šovanie nedok.
odlíšiť sa -ši sa -šia sa odlíš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok. 1. (od koho, od čoho; čím; v čom) ▶ zmeniť svoj stav, stať sa rozdielnym; prestať sa zhodovať v niečom, rozísť sa (v názoroch, v ďalšom smerovaní a pod.); syn. rozlíšiť sa: chce sa o. od ostatných; v obchode je dôležité o. sa od konkurencie; v novele sa autor usiluje o. sa jazykom; duchovní sa odlíšili v niektorých cirkevných otázkach; Snaha odlíšiť sa výzorom od svojich spolužiakov sa týka aj detí na základných školách. [VNK 2002]; Odlíšiť sa môžu [poisťovne] v tom, čo poskytujú ako nadštandard, nad rámec zákonnej povinnosti. [HN 2009] 2. (od koho, od čoho; čím; v čom; ø) ▶ nadobudnúť navzájom odlišné, rozdielne znaky, vlastnosti: živočíšne druhy sa odlíšili až v priebehu vývinu; naši predkovia sa rečou odlíšili od iných Slovanov; cirkevné obrady sa odlíšili v niekoľkých akcentoch ▷ nedok. k 1 ↗ odlišovať sa
odlíšiť -ši -šia odlíš! -šil -šiac -šený -šenie dok. 1. (čo (od čoho), koho (od koho)) ▶ (o ľuďoch) uvedomiť si, rozpoznať (vzájomné) rozdielne znaky, vlastnosti v porovnaní s inými; syn. rozlíšiť, rozoznať, rozpoznať: o. pohlavie; o. predstavu od skutočnosti; o. dobro od zla; skúsený hubár spoľahlivo odlíši plávku od muchotrávky; umelé kvety je niekedy ťažké o. od živých; nedokázal o. kritiku od osočovania; lekári odlíšili pomocou špeciálnych testov charakter ochorenia; Vás, otca, brata či sestru [bábätko] už odlíši od cudzích ľudí. [Ma 2011] 2. (koho (od koho, od čoho); čo (od čoho)) ▶ (o veciach, o javoch) urobiť (vzájomne) odlišným, rozdielnym od niekoho, od niečoho: reklama má značku o. od konkurencie; ľudí odlíšila od iných živých tvorov vzpriamená postava a funkčnosť rúk; zmeny v texte sú odlíšené červenou farbou ▷ nedok. ↗ odlišovať
odlišovať sa -šuje sa -šujú sa -šuj sa! -šoval sa -šujúc sa -šujúci sa -šovanie sa nedok. (od koho, od čoho; čím; v čom) ▶ byť rozdielnym, inakším pri vzájomnom porovnávaní, odchyľovať sa; syn. líšiť sa; op. zhodovať sa: o. sa správaním, výzorom; o. sa v detailoch; v názoroch sa odlišujú; kone sa výrazne odlišujú veľkosťou; publikácia sa grafickou úpravou odlišuje od predchádzajúcich titulov; [...] za dva roky postavili dom, ktorý sa odlišoval od všetkých ostatných domov na ulici. [S. Rakús]; [...] na krku mu visel náhrdelník a od súkmeňovcov sa odlišoval bohatším tetovaním. [V. Krupa]; Museli sme byť milí, čím sme sa odlišovali od iných predavačov. [Pt 1997] ▷ dok. ↗ odlíšiť sa
odlišovať -šuje -šujú -šuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovaný -šovanie nedok. 1. (čo (od čoho), koho (od koho)) ▶ (o ľuďoch) uvedomovať si, rozpoznávať (vzájomné) rozdielne znaky, vlastnosti v porovnaní s inými; syn. rozlišovať, rozoznávať, rozpoznávať: treba o. podstatné od nepodstatného; je dôležité o. svoje priania od možností; o. poctivé nadobúdanie majetku od bezohľadného; menovcov v obci odlišovali pomocou prímena; Myslím však, že je dôležité a spravodlivé odlišovať čestných ľudí od nečestných. [KŽ 1968] 2. (koho (od koho, od čoho); čo (od čoho)) ▶ (o veciach, o javoch) robiť (vzájomne) odlišným, rozdielnym od niekoho, od niečoho: reč nás odlišuje od ostatného živočíšneho sveta; reálne ciele ho odlišujú od iných politikov; postavičky vo videohre odlišuje len farba trička; Premýšľal o svojich mužských predkoch a vlastnostiach, ktoré ich spájali a odlišovali od iných. [L. Ballek]; Dôležité je mať štýl, lebo práve to nás navzájom odlišuje. [Sme 1997]; Dôkaz je jadrom matematiky. To ju odlišuje od ostatných vied. [DF 2001] ▷ dok. ↗ odlíšiť
diferencovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • odlišovať • rozlišovať: diferencovať dobro a zlo; odlišovať, rozlišovať významové odtienky slov; autor odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami • rozoznávať • rozpoznávať: dieťa nevie rozoznávať farby • kniž. rozrôzňovať (diferencovať podľa istých kritérií): veda rozrôzňuje svoj výskum • špecifikovať (zároveň spresňovať): špecifikovať výrobnú činnosť
odlišovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • rozlišovať: neodlišuje, nerozlišuje farby • rozoznávať • rozpoznávať • diferencovať: rozoznávať, rozpoznávať dobré od zlého; autor diferencuje, rozlišuje, odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami
odlišovať sa byť iným, inakším pri vzájomnom porovnávaní • líšiť sa: údaje sa odlišovali, líšili • diferencovať sa • odchyľovať sa • kniž. rôzniť sa: deti sa veľkosťou diferencovali; ich postoje sa odchyľovali od našich; mienky sa rôznili • byť odlišný • byť odchodný • byť odchylný • byť rozdielny: nechce byť odlišný, odchodný, rozdielny od ostatných
odlišovať, -uje, -ujú nedok. (čo, koho od koho, čo od čoho) uvedomovať si rozdielnosť, rozličnosť niekoho al. niečoho v porovnaní s iným, rozoznávať, rozlišovať: o. farby, tóny, tvary; o. dobrého človeka od zlého; o. zdanie od skutočnosti;
dok. odlíšiť, -i, -ia
|| odlišovať sa (od koho, od čoho, čím) byť rozdielny, rozličný, odchyľovať sa, líšiť sa, rozlišovať sa: Vendel sa od neho ničím neodlišoval. (Jil.) Ležal na bielych hlavniciach, od ktorých sa jeho bledá tvár málo odlišovala. (Jégé) Lavice sa od seba odlišujú len tým, akej hodnoty ľudia na nich sedia. (Heč.);
dok. odlíšiť sa