Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odležať, odležať si -í -ia dok.

1. ležaním stráviť (istý čas); ležaním odtrpieť: o-l si celý týždeň; o. (si) chrípku

2. iba odležať uložiť na získanie potrebných vlastností (iba v spoj. so slovesami dať, nechať): dať o. mäso

// odležať sa ležaním získať potrebné vlastnosti, uležať sa: o-né ovocie

odležať sa -ží sa -žia sa odlež sa! -žal sa -žiac sa -žaný -žanie sa dok.

odležať si -ží si -žia si odlež si! -žal si -žiac si -žanie si dok.

odležať -ží -žia -žal -žiac -žaný -žanie dok.

odležanie -nia s. kuch., potrav. ▶ technologický proces pri výrobe a spracovaní niektorých potravín, pri ktorom ponechaním na čas v pokoji nadobúdajú určité vlastnosti, obyč. lepšiu kvalitu: o. je dôležitou fázou spracovania mäsa; chuť alkoholu ovplyvňuje aj doba odležania; cesto preložte na o. do menšej plastovej misy ▷ ↗ i odležať

odležaný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ (obyč. o niektorých potravinách, o nápojoch) ktorý nadobudol ponechaním na istý čas v pokoji určité vlastnosti, obyč. lepšiu kvalitu, odstáty: o. syr; odležané mäso; domáci o. orechový likér; odležané cesto vyvaľkáme; čím je slivovica odležanejšia, tým je lepšia ▷ ↗ i odležať, odležať sa

odležať sa -ží sa -žia sa -žal sa -žiac sa -žaný -žanie sa dok. zried. ▶ (obyč. o niektorých potravinách, o nápojoch) ponechaním istý čas v pokoji získať určité vlastnosti, odstáť sa, uležať sa, vyzrieť, odležať: deň vopred si nachystám cesto, aby sa odležalo; No, keď ste už tu, oprobujeme, ako sa nám odležalo lanské víno. [J. Podhradský]

odležať -ží -žia odlež! -žal -žiac -žaný -žanie dok. (čo; koľko) 1. i odležať si ▶ pre chorobu al. nevládnosť byť pripútaný na lôžko: bude si musieť o. dvojtýždňovú práceneschopnosť; v nemocnici si odležal niekoľko týždňov; Som už úplne premočený... Iste to odležím... [Š. Konkol]; Lepšie je odležať pár dní ako potom niekoľko týždňov liečiť komplikácie v dôsledku prechodenia choroby. [VNK 2003]
2. obyč. v spojeniach dať, nechať odležať ▶ ponechať istý čas v pokoji (na získanie určitých vlastností), odstáť, uležať, odležať sa: cesto necháme asi hodinu o. v chladničke; masu rozdelíme na dva bochníky a dáme o. na tridsať minút; mäso odložíme do chladničky, aby chvíľu odležalo

odležať sa, -í, -ia dok. získať ležaním určité vlastnosti (obyč. lepšiu kvalitu): ovocie, víno sa odležalo

|| odležať v spojeniach nechať, dať o. (čo) ponechať istý čas v pokoji (na získanie určitých vlastností): nechať, dať o. mäso, seno, slamu

odležať (si), -í, -ia dok. (čo) stráviť určitý čas ležaním (obyč. pre chorobu): o. nachladnutie, chrípku; Csáky tak zmlátil Joža, že si to potom dva dni odležal. (Skal.)

odležať dok.
1. csl ležaním stráviť istý čas; ležaním odtrpieť: Odľežau̯ som celí ďeň, čuo ma tag boľelo (Malatiná DK); Štiri tídne sen si odležál (Blatné MOD); Ten velkí žál mosela olležát (Bošáca TRČ); Dakedi taka voda bula, že zme po pazuhi vo vodze ľadovej staľi a tag zme tote konope rucaľi, co zme vedz odľežeľi (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. (iba v spoj. so slovesamidať, nechať) uložiť na získanie potrebných vlastností: Cistej obliečke sa ňepigľúvale, sa ponaťahuvale, poťapkale a pod mangeľ založile a nahale odležaťi (Čelovce MK); Svieže meso sa zle pečie, treba ho ňehaťi odležaťi (Návojovce TOP); Jasenné hruški dán do sena odležat, poton sú hrube dobré (Dol. Súča TRČ)

odležať sa dok.
1. skladovaním (ležaním) získať potrebné vlastnosti, uležať sa: Poriadňe treba šetko dokopi zmiešac (klobásovú zmes) a dobre je, ke_ca odľeží do rána (Rajec ŽIL)
2. záh dostať rany dlhým ležaním: Mosá ho (chorého) obracat, abi sa neodležau̯ (Brodské SKA)

odležať dk čo v dôsledku nej. námahy stráviť, ležať (istý čas v posteli), ochorieť: počkag, nabehass sa po tich swadbach, ag gich odleziss (KRUPINA 1726)