Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

odlúčiť -i dok.

1. oddeliť: vojna ich o-la (od seba)

2. odstaviť (mláďa);

nedok. odlučovať

1. k odlúčiť

2. oddeľovať jednotlivé látky (v procese výroby)

// odlúčiť sa oddeliť sa, odpútať sa: o. sa od celku;

nedok. odlučovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odlúčiť ‑i ‑ia dok.; odlúčiť sa

odlúčenie -nia -ní s. (i od koho, od čoho) ▶ oddelená existencia ďaleko od niekoho, od niečoho blízkeho (pociťovaná negatívne); stav takéhoto jestvovania, odtrhnutosť; syn. odlúčenosť: krátke, dlhé, dočasné o.; partnerské o.; o. od domova; o. od manžela, od detí; nepriaznivý účinok odlúčenia dieťaťa od matky; znášať o.; žiť v odlúčení nie je jednoduché; náročná práca si vyžadovala časté odlúčenia; Odlúčenie ostalo medzi nimi, aj teraz cítil ten hlúpo premárnený čas. [P. Andruška] ▷ ↗ i odlúčiť, odlúčiť sa


odlúčený -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ (o ľuďoch) ktorý je bez spoločnosti blízkych; odčlenený od niekoho, od kolektívu, izolovaný: internet pomáha spájať odlúčených ľudí; v tábore sa stretnú odlúčení súrodenci z detských domovov; boli svedkami priateľského privítania dvoch odlúčených priateľov; čím nižšie sa dostávame, tým sme odlúčenejšísociol. sociálne odlúčené skupiny obyvateľov marginalizované skupiny obyvateľov žijúce obyč. v nevyhovujúcich, provizórnych podmienkach oddelene od obcí a miest, napr. v chudobných štvrtiach al. ako bezdomovci; práv. odlúčené dieťa dieťa, ktoré je sprevádzané dospelým utečencom, imigrantom, ktorý však nie je ochotný al. schopný prevziať zodpovednosť za dlhodobú starostlivosť oň; práv. odlúčený rodič rodič, ktorý v dôsledku rozvodu, rozchodu al. právnej nespôsobilosti nežije s dieťaťom v spoločnej rodine; admin., ekon. odlúčené pracovisko vzdialené pracovisko, na ktorom je výrazne sťažená kontrola pracovných výkonov
2. odb. ▶ (o častiach, o zložkách látok) oddelený od celku (v procese výroby), separovaný, izolovaný: škodlivé odlúčené častice; odvod odlúčeného prachu zo zbernej plochy
3. ▶ (o veciach, o miestach) vyskytujúci sa iba sám, oddelene, vzdialene od iných, izolovaný; syn. osamelý: žila v odlúčenom domčeku; Čo mal Boh za lubom, keď vybral také vzdialené a odlúčené miesto? [SmN 2005]
4. náb. ▶ (z pohľadu katolíckej cirkvi) ktorý sa zriekol presvedčenia, ideológie, príslušnosti k niečomu a pod.: koniec intolerancie a začiatok dialógu s odlúčenými bratmi; zjednotenie východných odlúčených kresťanov s katolíckou cirkvou
▷ ↗ i odlúčiť, odlúčiť sa


odlúčiť -či -čia odlúč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (koho (od koho, od čoho)) ▶ oddeliť ľudí od seba a tým obyč. pretrhnúť citové puto, rozlúčiť: o. deti od rodiny je možné len na základe rozhodnutia súdu; nás odlúči len smrť; čas odlúčil priateľov z mladosti; [...] dieťa sa nemá hneď po pôrode o. od matky, pretože sa tým matka i dieťa dostávajú do traumy. [Sme 1994]
2. (koho (od koho; z čoho), čo (od čoho; z čoho)) ▶ odňať od celku niekoho, niečo, čo bolo spojené al. spolu, osamostatniť, oddeliť, izolovať: v škole nemožno o. vyučovaciu stránku od výchovnej; byť za odlúčenie cirkvi od štátu; vydali rozkaz, aby ho odlúčili od ostatných väzňov; A keď cestou zazreli kŕdeľ oviec, aj z nich zopár najlepších odlúčili. [A. Habovštiak]; Zákonodarcovia pripravili právnu normu, ktorá odlúči z pôsobnosti polície výkon štátnej správy. [Sme 2003]
3. (čo (od čoho)) ▶ nepripúšťaním k matke spôsobiť, aby sa mláďa naučilo prijímať inú potravu ako materské mlieko, odstaviť: o. teliatka, jahňatá; úplne o. žriebä od kobyly; matky ustarostene bučia za odlúčenými mláďatami
4. odb. (čo (z čoho; od čoho)) ▶ oddeliť jednotlivé zložky látky (v procese výroby, zo spalín a pod.), separovať: o. tuhé zložky; o. prachové častice v spalinách pomocou filtra; o. z krvi protilátky; zariadenie odlúči zo slamy zostávajúce zrná
nedok.odlučovať


odlúčiť sa -či sa -čia sa odlúč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. 1. (od koho, od čoho; ø) ▶ vzdialiť sa od niekoho, od niečoho (na istý čas), rozlúčiť sa; opustiť, zanechať niekoho, niečo, rozísť sa (a tým pretrhnúť citové puto): o. sa od manžela, od manželky; prváci sa v triede odlúčili od svojich rodičov; nemohli sa od seba o.; odlúčila sa od rodiny a vstúpila do kláštora; Podistým neznesiteľne trpela pri pomyslení, že sa odlúčime na dlhý čas [...]. [J. Lenčo]
2. (od koho, od čoho; z čoho) ▶ oddeliť sa od skupiny, od celku, odpojiť sa, osamostatniť sa: niekoľkí vojaci sa odlúčili od jednotky; frakcia sa odlúčila od materskej strany; pri stúpaní do kopca sme sa odlúčili od ostatných; vlajková loď sa odlúčila od flotily; zo stáda sa odlúčilo zopár kráv; odlúčenie sa školského úradu od mestského úradu; silnejú snahy zabrániť ďalším odlúčeniam sa štátov z federácie; Futbal a rugby sa od seba definitívne odlúčili. [J. Fekete]; Nesmrteľnosť teda nie je prisľúbená duši odlúčenej od tela, ale celému človekovi. [KN 2001]
3. fyziol., lek. (ø; z čoho; od čoho) ▶ (obyč. o tkanivách) oddeliť sa od základu, odtrhnúť sa, uvoľniť sa: v poslednej fáze pôrodu sa odlúči placenta od maternice; afty sa už celkom odlúčili; roztoče sa živia odumretými bunkami kože, ktoré sa odlúčili z nášho tela; čiastočné, úplné odlúčenie sa sietnice
4. odb. (ø; od čoho) ▶ (o zložkách látok) oddeliť sa obyč. počas technologického procesu al. počas výroby, separovať sa: v procese sušenia sa voda odlúči; pri menšom tlaku sa plyny v tavenine odlúčia a vytvárajú bubliny; tech., environ. gravitačné odlúčenie sa tukov na hladine
nedok.odlučovať sa


odlučovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. 1. (koho (od koho, od čoho)) ▶ oddeľovať ľudí od seba a tým obyč. pretŕhať citové puto: dieťa nemožno o. od rodičov; nie je vhodné hneď po pôrode o. matky od novorodencov; vyhnanstvo odlučuje človeka od rodiny a od vlasti; hluchota ho pomaly odlučuje od sveta; smrť odlučuje tých, ktorí patrili k sebe
2. (koho (od koho; z čoho), čo (od čoho; z čoho)) ▶ odnímať od celku niekoho, niečo, čo bolo spojené al. spolu, osamostatňovať, oddeľovať, izolovať: o. cirkev od štátu; myslením odlučujeme podstatné od nepodstatného; odlučujeme nebezpečných vrahov zo spoločnosti; Literatúru [nejakého národa] nie je možné od nijakej z iných nasilu odlučovať, odštiepiť, ale ani s nijakou z iných nasilu zjednotiť. [L. Ballek]
3. i fyziol., lek. (čo (od čoho; z čoho)) ▶ oddeľovať niečo od povrchu tkaniva: krém, masť pomáha o. z kože šupiny a pôsobí protizápalovo; roztok čistí ranu a odlučuje nekrózu; sťahy svalov odlučujú placentu od steny maternice
4. (čo (od čoho)) ▶ nepripúšťaním k matke spôsobovať, aby sa mláďa naučilo prijímať inú potravu ako materské mlieko, odstavovať: o. teliatka; o. jahňatá od bahníc; žriebätá bývajú niekedy odlučované predčasne
5. odb. (čo (z čoho; od čoho)) ▶ oddeľovať jednotlivé zložky látky (v procese výroby, zo spalín a pod.), separovať: o. kaly, prachové častice; o. olej od vody; zariadenie na odlučovanie škodlivín z ovzdušia; už dávno v minulosti odlučovali meď od striebra pomocou olova
dok. k 1 2, 4, 5odlúčiť


odlučovať sa -čuje sa -čujú sa -čuj sa! -čoval sa -čujúc sa -čujúci sa -čovanie sa nedok. 1. (od koho, od čoho) ▶ vzďaľovať sa od niekoho, od niečoho (na istý čas), lúčiť sa; opúšťať, zanechávať niekoho, niečo, rozchádzať sa (a tým pretrhávať citové puto): keď dieťa učíme o. sa od nás, malo by sa cítiť isto; nerád sa odlučuje od kamarátov; keď chodil na týždňovky, musel sa o. od rodiny
2. (od koho, od čoho; z čoho) ▶ oddeľovať sa od skupiny, od celku, odpájať sa, osamostatňovať sa: z húfu sa odlučujú malé skupinky rýb; od poľnohospodárstva sa postupne odlučovali remeslá; v ten deň americký konvoj signalizoval, že sa odlučuje od flotily [V. Krupa]; Medovnikári sa od pekárov začali odlučovať až v 17. storočí. [VNK 2001]
3. fyziol., lek. (ø; z čoho; od čoho) ▶ (obyč. o tkanivách) oddeľovať sa od základu, odtrhávať sa, uvoľňovať sa: pri psoriáze sa niekedy necht začne o. od nechtového lôžka; odumreté bunky sa odlučujú od kože; epitel sa odlučuje v podobe špirály; dužina plodu broskyne sa dobre odlučuje od kôstky; časti zhrubnutej výstelky maternice sa z tela odlučujú
4. odb. (ø; od čoho) ▶ (o zložkách látok) oddeľovať sa obyč. počas technologického procesu al. počas výroby, separovať sa: pri tepelnom spracovaní ropného piesku sa odlučujú živice; čerstvá syrová hmota sa počas zahrievania odlučuje od kyslej srvátky; nesprávny olej v systéme klimatizácie sa odlučuje od chladiva
dok.odlúčiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

izolovať zamedziť styk, dať do izolácie • oddeliťodčleniť: chorých izolovali, oddeliliseparovať: separovať jednotlivé zložkyodrezaťodlúčiťosamotiťosihotiť (zabrániť spojenie s niekým, niečím): odrezať dedinu od sveta; odlúčiť dieťa od matky


nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísťponechať: ponechal dom v dobrom stavedať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

2. odísť od niekoho, niečoho • zanechaťponechaťzried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal domaopustiťodlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detíexpr. zochabiť: manželka ho zochabilatrocha hrub.: okašľaťokašlať: okašlal všetkých a odišielslang. dať kopačky (nechať milú, milého)

3. nevziať so sebou • uložiťodložiťuschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitieprerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdiumvzdať sazriecť sazrieknuť saodriecť saodrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčeniaodoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavukniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe sirotyporučiťodkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

7. p. prenechať


oddeliť 1. dať preč, odňať (obyč. ako časť) od niečoho, čo bolo spojené al. spolu; navzájom sa osamostatniť • odčleniťvyčleniťvydeliť: oddeliť, vydeliť chybné kusy; odčleniť, vyčleniť z knižnice odbornú literatúruodlúčiťrozlúčiť (obyč. ľudí od seba): smrť ich navždy odlúčilaodtrhnúťexpr. odorvať (násilím): nemohol súperov od seba odtrhnúť; odtrhli, odorvali ho od rodinyhovor. žart. rozsobášiť: bijúcich sa chlapcov museli rozsobášiťexpr. odkriačiť: odkriačiť pevne spojené rukyodrezať (znemožniť spojenie): dedina odrezaná od svetaizolovaťseparovať (zamedziť styk): nakazených izolovali, separovalikniž. segregovať (oddeliť vylúčením niekoho odniekiaľ): rasové segregovanieosamotiť (nechať osamote) • detašovať: detašované pracoviskopooddeľovať (postupne, viac vecí): pooddeľovať kabíny závesmi

2. dať niekomu určenú časť, podiel • vydeliť: oddelila, vydelila mu jedlo na tanierprideliť: prideliť niekomu kus zeme na obrábanie


odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1


odlúčiť sa vzdialiť sa al. osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom) • rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmiodobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domovodporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom) • oddeliť saodpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohuopustiťzanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatejexpr.: odtrhnúť saodštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasuodčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom


odlúčiť 1. p. oddeliť 1 2. p. odstaviť 1


odrezať 1. ostrým nástrojom oddeliť časť z celku • odkrojiť: odrezať z plechu, z chleba; odkrojiť, odrezať si kus klobásyodseknúť (seknutím oddeliť): odsekla hydine krídloodťať (sekerou): odťať konárodkresať (dlátom, sekerou): odkresať štiepky z drevaodpíliť (odrezať pílou): odpíliť z doskyhovor. expr.: odšmyknúťošmyknúťodfiknúť (kúsok): odšmyknúť, odfiknúť zo salámyurezať (menší kus) • expr. odvaliťhovor. expr.: odfakliťodšvacnúť (väčší kus): odvalil, odfaklil si kus chlebaexpr. zavaliť (veľký kus): zavalil si slaninyhovor. expr.: odpidlikaťodšpihlaťodžižlať (tupým nástrojom menší kus) • zrezať (vrchnú časť z niečoho): zrezať vrchovec stromčekapoodrezávaťpoodrezovaťpoodriezať (postupne, viac vecí): poodrezávať výhonky

2. zbaviť spojenia, znemožniť spojenie • oddeliťodlúčiť: žil odrezaný, oddelený, odlúčený od svetaodtrhnúťexpr. odorvať: deti odtrhli od rodinyosamotniť: za trest chlapca osamotnili od spoločnostiizolovaťseparovať (zamedziť styk): zdravých treba izolovať, separovať od infikovaných


odstaviť 1. prestať kŕmiť materským mliekom • odlúčiť: odstaviť, odlúčiť dieťa, mláďa od matky

2. p. odložiť 1, odsunúť 1 3. p. vyradiť 1, odstrániť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lúčiť sa, -i, -ia nedok.

1. (s kým, s čím i bezpredm.) odoberať sa od niekoho, rozchádzať sa s dakým, dávať dakomu zbohom; opúšťať dakoho, dačo: Lúčil sa otec s deťmi. (Fr. Kráľ); lúči sa s matkiným čerstvým hrobom (Vám.); Lúči sa škovran smútny a nemý. (Podj.)

l. sa so svetom, so životom chystať sa umrieť, pripravovať sa na smrť;

2. zried. (od koho, od čoho) oddeľovať sa, odlučovať sa: Ústa sa od úst milých nelúčia. (Sládk.);

dok. k 1 rozlúčiť sa, k 2 odlúčiť sa

|| lúčiť2 zried. (koho, čo od koho, od čoho) oddeľovať, odlučovať: A čo ma teraz od teba lúči, sú životov vyšších čiastky. (Sládk.)

dok. odlúčiť


odlúčiť, -i, -ia dok.

1. (koho od koho, od čoho) oddeliť, odtrhnúť: Tebe by bolo tiež všakovak, keby ťa chcel brat odlúčiť od ženy. (Kuk.) Ak ťa od stola odlúčia, neplač. (Kuk.)

2. (koho, čo) prestať dojčiť (dieťa), odstaviť (mláďa): (Rodička) mláďat už bez počtu odlúčila. (Hviezd.);

nedok. odlučovať, -uje, -ujú

|| odlúčiť sa (od koho, od čoho)

1. oddeliť sa, odpojiť sa, odísť: Pes striehol na Černuľu, a ako sa odlúčila od stáda, pustil sa za ňou. (Skal.)

2. rozlúčiť sa s niekým, opustiť, zanechať niekoho: Jonášovi ťažko bolo veru syna vypraviť a odlúčiť sa od neho. (Kuk.);

nedok. odlučovať sa

Morfologický analyzátor

odlúčiť dokonavé sloveso
(ja) odlúčim VKdsa+; (ty) odlúčiš VKdsb+; (on, ona, ono) odlúči VKdsc+; (my) odlúčime VKdpa+; (vy) odlúčite VKdpb+; (oni, ony) odlúčia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) odlúčil VLdsam+; (ona) odlúčila VLdsaf+; (ono) odlúčilo VLdsan+; (oni, ony) odlúčili VLdpah+;
(ty) odlúč! VMdsb+; (my) odlúčme! VMdpa+; (vy) odlúčte! VMdpb+;
(nejako) odlúčiac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor