Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odlúčiť -i dok.

1. oddeliť: vojna ich o-la (od seba)

2. odstaviť (mláďa);

nedok. odlučovať

1. k odlúčiť

2. oddeľovať jednotlivé látky (v procese výroby)

// odlúčiť sa oddeliť sa, odpútať sa: o. sa od celku;

nedok. odlučovať sa

odlúčiť -či -čia odlúč! -čil -čiac -čený -čenie dok.

odlúčiť sa -či sa -čia sa odlúč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

odlúčenie -nia -ní s. (i od koho, od čoho) ▶ oddelená existencia ďaleko od niekoho, od niečoho blízkeho (pociťovaná negatívne); stav takéhoto jestvovania, odtrhnutosť; syn. odlúčenosť: krátke, dlhé, dočasné o.; partnerské o.; o. od domova; o. od manžela, od detí; nepriaznivý účinok odlúčenia dieťaťa od matky; znášať o.; žiť v odlúčení nie je jednoduché; náročná práca si vyžadovala časté odlúčenia; Odlúčenie ostalo medzi nimi, aj teraz cítil ten hlúpo premárnený čas. [P. Andruška] ▷ ↗ i odlúčiť, odlúčiť sa

odlúčený -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ (o ľuďoch) ktorý je bez spoločnosti blízkych; odčlenený od niekoho, od kolektívu, izolovaný: internet pomáha spájať odlúčených ľudí; v tábore sa stretnú odlúčení súrodenci z detských domovov; boli svedkami priateľského privítania dvoch odlúčených priateľov; čím nižšie sa dostávame, tým sme odlúčenejší ▷ sociol. sociálne odlúčené skupiny obyvateľov marginalizované skupiny obyvateľov žijúce obyč. v nevyhovujúcich, provizórnych podmienkach oddelene od obcí a miest, napr. v chudobných štvrtiach al. ako bezdomovci; práv. odlúčené dieťa dieťa, ktoré je sprevádzané dospelým utečencom, imigrantom, ktorý však nie je ochotný al. schopný prevziať zodpovednosť za dlhodobú starostlivosť oň; práv. odlúčený rodič rodič, ktorý v dôsledku rozvodu, rozchodu al. právnej nespôsobilosti nežije s dieťaťom v spoločnej rodine; admin., ekon. odlúčené pracovisko vzdialené pracovisko, na ktorom je výrazne sťažená kontrola pracovných výkonov
2. odb. ▶ (o častiach, o zložkách látok) oddelený od celku (v procese výroby), separovaný, izolovaný: škodlivé odlúčené častice; odvod odlúčeného prachu zo zbernej plochy
3. ▶ (o veciach, o miestach) vyskytujúci sa iba sám, oddelene, vzdialene od iných, izolovaný; syn. osamelý: žila v odlúčenom domčeku; Čo mal Boh za lubom, keď vybral také vzdialené a odlúčené miesto? [SmN 2005]
4. náb. ▶ (z pohľadu katolíckej cirkvi) ktorý sa zriekol presvedčenia, ideológie, príslušnosti k niečomu a pod.: koniec intolerancie a začiatok dialógu s odlúčenými bratmi; zjednotenie východných odlúčených kresťanov s katolíckou cirkvou
▷ ↗ i odlúčiť, odlúčiť sa

odlúčiť -či -čia odlúč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (koho (od koho, od čoho)) ▶ oddeliť ľudí od seba a tým obyč. pretrhnúť citové puto, rozlúčiť: o. deti od rodiny je možné len na základe rozhodnutia súdu; nás odlúči len smrť; čas odlúčil priateľov z mladosti; [...] dieťa sa nemá hneď po pôrode o. od matky, pretože sa tým matka i dieťa dostávajú do traumy. [Sme 1994]
2. (koho (od koho; z čoho), čo (od čoho; z čoho)) ▶ odňať od celku niekoho, niečo, čo bolo spojené al. spolu, osamostatniť, oddeliť, izolovať: v škole nemožno o. vyučovaciu stránku od výchovnej; byť za odlúčenie cirkvi od štátu; vydali rozkaz, aby ho odlúčili od ostatných väzňov; A keď cestou zazreli kŕdeľ oviec, aj z nich zopár najlepších odlúčili. [A. Habovštiak]; Zákonodarcovia pripravili právnu normu, ktorá odlúči z pôsobnosti polície výkon štátnej správy. [Sme 2003]
3. (čo (od čoho)) ▶ nepripúšťaním k matke spôsobiť, aby sa mláďa naučilo prijímať inú potravu ako materské mlieko, odstaviť: o. teliatka, jahňatá; úplne o. žriebä od kobyly; matky ustarostene bučia za odlúčenými mláďatami
4. odb. (čo (z čoho; od čoho)) ▶ oddeliť jednotlivé zložky látky (v procese výroby, zo spalín a pod.), separovať: o. tuhé zložky; o. prachové častice v spalinách pomocou filtra; o. z krvi protilátky; zariadenie odlúči zo slamy zostávajúce zrná
▷ nedok. ↗ odlučovať

odlúčiť sa -či sa -čia sa odlúč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. 1. (od koho, od čoho; ø) ▶ vzdialiť sa od niekoho, od niečoho (na istý čas), rozlúčiť sa; opustiť, zanechať niekoho, niečo, rozísť sa (a tým pretrhnúť citové puto): o. sa od manžela, od manželky; prváci sa v triede odlúčili od svojich rodičov; nemohli sa od seba o.; odlúčila sa od rodiny a vstúpila do kláštora; Podistým neznesiteľne trpela pri pomyslení, že sa odlúčime na dlhý čas [...]. [J. Lenčo]
2. (od koho, od čoho; z čoho) ▶ oddeliť sa od skupiny, od celku, odpojiť sa, osamostatniť sa: niekoľkí vojaci sa odlúčili od jednotky; frakcia sa odlúčila od materskej strany; pri stúpaní do kopca sme sa odlúčili od ostatných; vlajková loď sa odlúčila od flotily; zo stáda sa odlúčilo zopár kráv; odlúčenie sa školského úradu od mestského úradu; silnejú snahy zabrániť ďalším odlúčeniam sa štátov z federácie; Futbal a rugby sa od seba definitívne odlúčili. [J. Fekete]; Nesmrteľnosť teda nie je prisľúbená duši odlúčenej od tela, ale celému človekovi. [KN 2001]
3. fyziol., lek. (ø; z čoho; od čoho) ▶ (obyč. o tkanivách) oddeliť sa od základu, odtrhnúť sa, uvoľniť sa: v poslednej fáze pôrodu sa odlúči placenta od maternice; afty sa už celkom odlúčili; roztoče sa živia odumretými bunkami kože, ktoré sa odlúčili z nášho tela; čiastočné, úplné odlúčenie sa sietnice
4. odb. (ø; od čoho) ▶ (o zložkách látok) oddeliť sa obyč. počas technologického procesu al. počas výroby, separovať sa: v procese sušenia sa voda odlúči; pri menšom tlaku sa plyny v tavenine odlúčia a vytvárajú bubliny; tech., environ. gravitačné odlúčenie sa tukov na hladine
▷ nedok. ↗ odlučovať sa

odlučovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. 1. (koho (od koho, od čoho)) ▶ oddeľovať ľudí od seba a tým obyč. pretŕhať citové puto: dieťa nemožno o. od rodičov; nie je vhodné hneď po pôrode o. matky od novorodencov; vyhnanstvo odlučuje človeka od rodiny a od vlasti; hluchota ho pomaly odlučuje od sveta; smrť odlučuje tých, ktorí patrili k sebe
2. (koho (od koho; z čoho), čo (od čoho; z čoho)) ▶ odnímať od celku niekoho, niečo, čo bolo spojené al. spolu, osamostatňovať, oddeľovať, izolovať: o. cirkev od štátu; myslením odlučujeme podstatné od nepodstatného; odlučujeme nebezpečných vrahov zo spoločnosti; Literatúru [nejakého národa] nie je možné od nijakej z iných nasilu odlučovať, odštiepiť, ale ani s nijakou z iných nasilu zjednotiť. [L. Ballek]
3. i fyziol., lek. (čo (od čoho; z čoho)) ▶ oddeľovať niečo od povrchu tkaniva: krém, masť pomáha o. z kože šupiny a pôsobí protizápalovo; roztok čistí ranu a odlučuje nekrózu; sťahy svalov odlučujú placentu od steny maternice
4. (čo (od čoho)) ▶ nepripúšťaním k matke spôsobovať, aby sa mláďa naučilo prijímať inú potravu ako materské mlieko, odstavovať: o. teliatka; o. jahňatá od bahníc; žriebätá bývajú niekedy odlučované predčasne
5. odb. (čo (z čoho; od čoho)) ▶ oddeľovať jednotlivé zložky látky (v procese výroby, zo spalín a pod.), separovať: o. kaly, prachové častice; o. olej od vody; zariadenie na odlučovanie škodlivín z ovzdušia; už dávno v minulosti odlučovali meď od striebra pomocou olova
▷ dok. k 1 – 2, 4, 5 ↗ odlúčiť

odlučovať sa -čuje sa -čujú sa -čuj sa! -čoval sa -čujúc sa -čujúci sa -čovanie sa nedok. 1. (od koho, od čoho) ▶ vzďaľovať sa od niekoho, od niečoho (na istý čas), lúčiť sa; opúšťať, zanechávať niekoho, niečo, rozchádzať sa (a tým pretrhávať citové puto): keď dieťa učíme o. sa od nás, malo by sa cítiť isto; nerád sa odlučuje od kamarátov; keď chodil na týždňovky, musel sa o. od rodiny
2. (od koho, od čoho; z čoho) ▶ oddeľovať sa od skupiny, od celku, odpájať sa, osamostatňovať sa: z húfu sa odlučujú malé skupinky rýb; od poľnohospodárstva sa postupne odlučovali remeslá; v ten deň americký konvoj signalizoval, že sa odlučuje od flotily [V. Krupa]; Medovnikári sa od pekárov začali odlučovať až v 17. storočí. [VNK 2001]
3. fyziol., lek. (ø; z čoho; od čoho) ▶ (obyč. o tkanivách) oddeľovať sa od základu, odtrhávať sa, uvoľňovať sa: pri psoriáze sa niekedy necht začne o. od nechtového lôžka; odumreté bunky sa odlučujú od kože; epitel sa odlučuje v podobe špirály; dužina plodu broskyne sa dobre odlučuje od kôstky; časti zhrubnutej výstelky maternice sa z tela odlučujú
4. odb. (ø; od čoho) ▶ (o zložkách látok) oddeľovať sa obyč. počas technologického procesu al. počas výroby, separovať sa: pri tepelnom spracovaní ropného piesku sa odlučujú živice; čerstvá syrová hmota sa počas zahrievania odlučuje od kyslej srvátky; nesprávny olej v systéme klimatizácie sa odlučuje od chladiva
▷ dok. ↗ odlúčiť sa

lúčiť sa, -i, -ia nedok.

1. (s kým, s čím i bezpredm.) odoberať sa od niekoho, rozchádzať sa s dakým, dávať dakomu zbohom; opúšťať dakoho, dačo: Lúčil sa otec s deťmi. (Fr. Kráľ); lúči sa s matkiným čerstvým hrobom (Vám.); Lúči sa škovran smútny a nemý. (Podj.)

● l. sa so svetom, so životom chystať sa umrieť, pripravovať sa na smrť;

2. zried. (od koho, od čoho) oddeľovať sa, odlučovať sa: Ústa sa od úst milých nelúčia. (Sládk.);

dok. k 1 rozlúčiť sa, k 2 odlúčiť sa

|| lúčiť² zried. (koho, čo od koho, od čoho) oddeľovať, odlučovať: A čo ma teraz od teba lúči, sú životov vyšších čiastky. (Sládk.)

dok. odlúčiť

odlúčiť, -i, -ia dok.

1. (koho od koho, od čoho) oddeliť, odtrhnúť: Tebe by bolo tiež všakovak, keby ťa chcel brat odlúčiť od ženy. (Kuk.) Ak ťa od stola odlúčia, neplač. (Kuk.)

2. (koho, čo) prestať dojčiť (dieťa), odstaviť (mláďa): (Rodička) mláďat už bez počtu odlúčila. (Hviezd.);

nedok. odlučovať, -uje, -ujú

|| odlúčiť sa (od koho, od čoho)

1. oddeliť sa, odpojiť sa, odísť: Pes striehol na Černuľu, a ako sa odlúčila od stáda, pustil sa za ňou. (Skal.)

2. rozlúčiť sa s niekým, opustiť, zanechať niekoho: Jonášovi ťažko bolo veru syna vypraviť a odlúčiť sa od neho. (Kuk.);

nedok. odlučovať sa

odlúčiť dok.
1. oddeliť od seba (dvoch al. blízkych ľudí): Roďišie náz odlúšeľi (Kociha RS)
2. strsl, jzsl, vsl prestať kŕmiť materským mliekom, oddeliť dojča al. cicajúce mláďa od matky, odstaviť: Teľa cicá aj za šes tížňí a poton sa odlúči (Turíčky LUČ); Už vara treba to teľä odlúšič, ľebo zožre šitko mliako (Sirk REV); A ked telátko odlúčili, tak potom mu dávali do mléka trochu vodi (Ružindol TRN); Ten náž Miško do roka cecav, ale potom som ho už odlúčila (Lapáš NIT); Ceľe śe f piatim tiźňu odluči ot kravi (Spiš. Štvrtok LVO); Už ho muśim odlučic, bo už me kuše (Torysa SAB); odlučila dzecko (Dl. Lúka BAR); odlúčenuo ťeľa (Mošovce MAR)
3. vin. odstrihnúť zakorenený výhonok od materskej hlavy: Na rok, ke_ca iďe kopať, tak sa ten prúd od hlavi odlúčí a už je nová hlava na mesťe (Lapáš NIT); odlúčid víhonek (Pata ŠAĽ)

odlúčiť sa dok. odpútať sa od niečoho, zanechať niečo: To bi človeg ňeveriu̯, akuo to ťaškuo odlúči_ca ot piťa̋ (Nižná TRS)

odlúčiť dk
1. čo (od čoho, z čoho, kam) dať nabok, rozdeliť, oddeliť niečo, zbaviť niečo spojenia s niečím: owcu prassiwu odluč od stada, prv než se chytj wsseckych ta wada (SiN 1678); ze summy penjžků k prawicy skrze stogjcý liniu dwa posledné numery odluč (LU 1775); gá na wipiťi samég morskég (vody) sem sá zawázal; učiňím to, gestli učedlníci wodi predkem odlúčá (BU 1795); ked sa už po roku to omladj zakorenjlo, ma se odlučiti, to gest od materskeho stromu korena odrezati (BiN 1799); cyste zerno pak ze pozatkem nezmissaty, ale gedno od druhiho odlučjty (PREŠOV 18. st)
L. o. na ľavú stranu koho náb vyčleniť, určiť na miesto zla: neb nepobožni w den posledni sudni na lewu stranu odlučeni budu (TC 1631)
2. koho od koho, čoho vzdialiť od niekoho, zbaviť spoločnosti s niekým: o teg zenie, kteraz wedle práwa odluczena bude od muze (ŽK 1473); gestli pak probu (tovariš) dostatečne wikona, od czechowaneg prawdy a společnosty nema odlučen bity (CA 1759); leniwssy beh nás od korábúw nepritelskych z malym zdálenym odlúčil (PT 1778)
L. secernere publica privatis: obec od seba odlúčiti (KS 1763) o izolácii
3. (o cicavcoch) prestať kŕmiť materinským mliekom: cos mel činiti, kdy tobe mila matka prsy odgala, kdy te odlaučila (SP 1696); ale dietya odlučtye a nyedaytye nadagatyi, lebo umrie (KRUPINA 1739); removere infantem: od ceckúw odstawitj, odlúčitj; depellere agnum a matre: beranka od mátki odlúčiti (KS 1763); odluč teleta od krawi (PR 18. st)
4. koho čím odohnať, zapudiť niekoho: czyzy a prespolny kupczy any slowem any skutkem nemagu se odlučzity aneb odehnaty (BELÁ 1773)
5. koho od čoho pripraviť o niečo, zbaviť niečoho: kdo nas, prawj on, odlučij od lásky Krystoweg? (SK 1697); any wysokost, any hlubokost, any ginssé stworeni nebude moci nás odlúčiti od láski božj (KB 1756); Satan usztavitsnye o to pratzuje, abi medzi takima oszobama szpuszobil nyepratzelsztvo, prék chtoroho bi jich móh odlutsitz od Tebe (AgR 1758)
6. práv koho od čoho, z čoho vylúčiť z nároku na niečo, vydediť: ktoz ocziznu pyta, ten gma od mecze pocžeti, to gest gemv od otcze geho przirozeno, rychtarz ani zadny negma geho odlucziti (ŽK 1473); mnia (pán) gakimsy lachkym spuosobem chce od meho demensa a duochodku odlučitj (Z. DEDINA 1679/ 1755); nacso pars I. s takoweg urečsitosti wedla productii genealogii predgmenowaneho Blatniczkiho manzelku odlucsiti a preswecsiti nemohucze (S. ĽUPČA 1735)
7. koho, čo od čoho (o nežiadúcom) odstrániť, zbaviť niekoho niečoho: bychom súdu prýtomnosti pred smrťi vssly wssé zlosti, postaw nás na swé prawýci, odluč od hrozné lewyci (CC 1655); odlúč mu mysel (Mária) od zemskych žádost (BlR 18. st)
8. práv koho od koho majetkovoprávne osamostatniť niekoho, vyčleniť podiel pre niekoho, niekomu: otecz muoz syna odlucziti a oddieliti od sebe przed prawem s wsseliiakem zbozijm, kterez syn namluwiti chcze (ŽK 1473)
9. práv od koho čo, čím pripraviť (o majetok), vyhnať z majetku niekoho: gestli by pak on do toho zbozij przissel bez prawa, tehdy gma od nieho odluczeno byti prawu zalobu w oczi anebo rokugess geho przed prawo a dobudes na niem prawem (ŽK 1473); abi mne z gruntu ocowskeho neračily odlučit, nebo ga namiesto meho otca pod kridli Welkomožnosty Wasseg zustawaty žadam (M. KAMEŇ 18. st)
10. koho od čoho oslobodiť, vyňať niekoho z niečoho: (poddaní obce Koš a Tužiny) za prace všelijaké dluhův a davek jístu sumu penežitu Jeho Velkomožnosti oddavaji, techda nini jsou od sta vyjati a odlučeni (BOJNICE 1614 U2)
11. koho (o manželovi) prepustiť, opustiť: muž ženu múže, žena ale muža ňemúže odlúčiť (BR 1785)
12. koho v čom nevšimnúť si, nebrať do úvahy niekoho, odmietnuť niekoho: Wassy Milost werime, ze gemv kazete zaplati (!), keri sta gemv dlzny, wasse pocztiwa rada w tom geho neodluczi, nez gemu dosti vczinite wedle pocztiweg rady (HRUŠOV 1579); -ovať, odlúčať, zried odolučovať [ode-] ndk k 1: kteryž pastir owcý prassywu neodluča hned od stáda? (SK 1697); pacholok krawy pod horou kwaltownym spusobem odlucžowal (P. ĽUPČA 1704); kdiž toťižto krew s tela geho bila wiľíwaná a tak od tela tohožto odlučuwaná (BN 1796); k 2: nema žaden mistr geden druhemu geho towarisse odwozowaty aneb ginu čeladku odlučowaty (CA 1656) lanáriť, lákať, vábiť; abi matku do smrty drzelj a geg od sebe neodlučowalj (KRUPINA 1682); abgrego: odrázám, odlučugem, odďelugem se od stáda (KS 1763); k 3: mnohokrát ani za sstiry tidne telce zuplna nemlzu, čo gim (majer) udagat kaže a po sstiroch tidnoch hned gich odlučuge (HRÁDOK 1715); elactesco: odlúčam od mléka (KS 1763); mátka odlučuge dyte od prsú, abi k pewnegssym pokrmom priwikalo (PT 1778); k 4: Gezu, dýťe narozeňé z prečisté Panny Marye, neodlučug mne od sebe (CC 1655); o, Bože, neodlučug mne od tweg welkeg milosti (PoP 1723-24); k 5: warug se toho, čo odlučuge od Boha (SK 1697); Pane Gežissy Kryste, prosym, odegmi ode mne, co mne odlučuge a wzdaluge od tebe (ZP 1716); anathematizo: od cyrkwi odlučugem (KS 1763); kteréhožto člowěka (hriechy) ode wsseho dobrého odelučugu a wěčně zatracugu (UKK 1768); k 6: ponewadž mne moga dcera Anna z meho wlasniho statku w tomto mogem welikem križi, zarmutku y nemoci wytworila, protož gi docela wytwaram a odlucžugem z meho wsselikeho statku (ZVOLEN 1635); k 11: kdo ženu svú odlučuje, musí jéj viplaťiť veno, které slíbil, kďiž ju pojmal (BR 1785); Móses nedowoluge rowno odlučuwati a prepústati manželki (BN 1789); odlúčiť sa dk
1. od čoho oddeliť sa, rozdeliť sa, zbaviť sa spojenia s niečím: (zmes posolenej pomarančovej kôry a utlčeného vajnštajnu) dobre pomiessag a do medeneho alembiku polož a w popole destillug; a wingde oleg z wodu, ktere se odlučiti magj (RT 17. st); od teg masti coruptia vcele sa odlučila od gineho zdraweho tela, kteru coruptiu wirezal zatim fatens (KRUPINA 1739); stalo sa gedenkrát, že geden bugak odlučil se od stada giného člowěka (WP 1768); cymnahle duša twa wynde z tela tweho a odlučy se od ňeho (CDu 18. st)
2. od koho vzdialiť sa od niekoho, rozlúčiť sa, opustiť niekoho: prytom sme se y odlučily a gedenkaždj z nas do domu odebralj (B. BYSTRICA 1662); gsucze opussteny od nekterych dytek mych, ktere se ode mne odlucyli (TURANY 1678); s. Tomáss byl se odlučil na maly čas od giných aposstolúw (WP 1768); kdiž rodičowe od deti swich musa sa odlučit (SJ 1795)
3. od čoho zbaviť sa niečoho, odvrhnúť niečo: ani sem se nikdi nenadal, že bych se negakym spusobem mohel od toho žiwota zwikloste odlučit (DuH 1723); nebo čim wjceg k swetským márnosťám sa prituliss, tim ťažssy sa od nich odlučjss (DC 1797) odvykneš
4. od koho/čoho odtrhnúť sa, odviesť sa, odvrátiť sa (v duchovnom zmysle): abychom jemu dnešný den slúžili a od neho sě nikdy neodlúčili (ASL 14. st); gestli se w gednom odlučiss včenj podstatnyho a pridass se k bludu, winen sy (ZA 1676); kterikoly zatim od cýrkwy prwotni se odlučyl, gjnač učiťý počal (TP 1691); abych patril na Krysta Gežisse a od newernych se odlaučil (KK 1709); čo Pán Gežjss vči, který to zachowáwa a se neodluči, nemožu toho bráni pekelné premocy (UV 1763)
5. práv od koho majetkovoprávne sa osamostatniť z nedielu, podeliť sa s majetkom: ktere prawo k tomv (dvoru) ta zena ma, gestli se od swych dieti odlucziti chcze (ŽK 1473); tento pak Ywanys Gunda swym bratrem Adamem nechze spolu meskaty, ale od sweho bratra hcze se odluczyty a swu czastku statku, kteras mu zustala od ocze geho, hcze wzyty od sweho bratra (PLIEŠOVCE 1567); wge-ly swedok, že odlučiwsse se od sweho predepsaneho testa, takowu zem a luku osobitne nikdy tenže Petro Breznyan neuzjwal (Č. BREZOVO 1748); -ovať sa ndk
1. k 2: hle, odbira se a odlučuge, ano, guss odebrala a odlucila se od nas Maria Panna (MS 1749); od maličkosti swég mywala obiceg panenka táto od towaristwy sobe rownich se odlučuvat (PeP 1771) vyhýbala sa im
2. k 3: Geho Dwogectihodnost se zawazuge a slubuge, že ani on, ani geho potomcy nebudu hledati niyakoweg slobody a od mesta se odlučowati (P. ĽUPČA 1654) budú sa zúčastňovať na jeho povinnostiach; abdico: odlučugem se, zbawugem se, skládám z seba; abdico me consulatu: skládám z seba úrad, konssálstwi, odlučugem se dedictwá, od dedictwá se odlučugem (KS 1763)
3. k 4: neodlučug se od kwiliczich (TC 1631); aby od cyrkwi Krystoweg se neodlučuwal, ponewač wen z neg nebylo by spasenj (DuH 1723); ga s teg pričinj pre takgeto nesprawodliwostj sa odlučugem (LIPTOV 1763) dištancujem sa; krerykolwek w hrichoch žigess, od Gežisse se odlucugess, od neho odstupugess (MK 18. st)
4. k 5: nebohy Chochlik Steffanowy Czerniegowy, kdy se od swich bratruw odluczowal, poziczal bil padesati zlatich (ILAVA 1632)