odlíšiť -i dok.
1. poznať, určiť rozdiel, rozlíšiť, diferencovať: o. jednotlivé druhy, o. pravdu od výmyslu
2. urobiť odlišným, rozlíšiť: práca o-la človeka od ostatnej prírody;
nedok. odlišovať
// odlíšiť sa stať sa odlišným;
nedok. odlišovať sa byť inakším: údaje sa o-li
odlíšiť p. rozoznať 1
odlíšiť sa p. rozísť sa 2
rozísť sa 1. odísť z jedného miesta na rozličné strany: členovia komisie sa rozišli • rozpŕchnuť sa • expr.: rozbehnúť sa • rozbehať sa • rozutekať sa • rozletieť sa • roztrieliť sa • rozsypať sa (rýchlo sa rozísť): po zvonení sa žiaci rozutekali, rozleteli po chodbách • rozptýliť sa • roztratiť sa • expr.: rozliezť sa • roztárať sa • roztrúsiť sa (pomaly sa rozísť): sprisahanci sa roztratili; skupinka sa roztrúsila po uliciach • expr.: rozvandrovať sa • roztúlať sa: chlapci sa roztúlali po svete • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: Slovania sa rozostúpili v pravlasti • zried. rozpadnúť sa • zastar. rozstať sa: rozstali sa v hneve • porozchádzať sa • porozchodiť sa • expr.: porozbiehať sa • potratiť sa • poroztrácať sa • porozbehúvať sa • porozbehávať sa • porozliezať sa (postupne, jeden po druhom)
2. stať sa odlišným od druhého • odlíšiť sa • rozlíšiť sa: rozišli sa, odlíšili sa, rozlíšili sa v názore na vec • diferencovať sa: diferencovať sa z hľadiska užitočnosti • odchýliť sa • nezhodnúť sa: vo výskume sa nezhodli
3. p. rozlúčiť sa 1 4. p. rozšíriť sa 3 5. p. rozdeliť sa 2
rozoznať 1. vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi • rozlíšiť • odlíšiť • rozpoznať: vie rozoznať pravdu od lži; rozlíši, rozpozná zvláštne vône • diferencovať • kniž. distingvovať: diferencuje hodnoty • porozoznávať (postupne)
2. pozorovaním zistiť • rozpoznať • poznať • spoznať • spozorovať: rozoznal v diaľke mesto • zbadať • postrehnúť • všimnúť si (bystro): postrehol v ňom talent • porozoznávať (postupne, viac vecí, osôb)
odlíšiť, odlíšiť sa p. odlišovať, odlišovať sa
odlišovať, -uje, -ujú nedok. (čo, koho od koho, čo od čoho) uvedomovať si rozdielnosť, rozličnosť niekoho al. niečoho v porovnaní s iným, rozoznávať, rozlišovať: o. farby, tóny, tvary; o. dobrého človeka od zlého; o. zdanie od skutočnosti;
dok. odlíšiť, -i, -ia
|| odlišovať sa (od koho, od čoho, čím) byť rozdielny, rozličný, odchyľovať sa, líšiť sa, rozlišovať sa: Vendel sa od neho ničím neodlišoval. (Jil.) Ležal na bielych hlavniciach, od ktorých sa jeho bledá tvár málo odlišovala. (Jégé) Lavice sa od seba odlišujú len tým, akej hodnoty ľudia na nich sedia. (Heč.);
dok. odlíšiť sa