odlíšiť -i dok.
1. poznať, určiť rozdiel, rozlíšiť, diferencovať: o. jednotlivé druhy, o. pravdu od výmyslu
2. urobiť odlišným, rozlíšiť: práca o-la človeka od ostatnej prírody;
nedok. odlišovať
// odlíšiť sa stať sa odlišným;
nedok. odlišovať sa byť inakším: údaje sa o-li
odlíšenie -nia -ní s. ▶ znak, ktorým sa od seba líšia dve al. viaceré veci; stvárnenie rôznosti, odlišnosti od niečoho iného, porovnávaného, odlišnosť: kontrastné grafické o. cyklistických pruhov; farebné o. sektorov obchodného domu; výrobok má deväť typových odlíšení; vizuálom televízií chýba jasnejšie o. ▷ ↗ i odlíšiť, odlíšiť sa
odlíšiť sa -ši sa -šia sa odlíš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok. 1. (od koho, od čoho; čím; v čom) ▶ zmeniť svoj stav, stať sa rozdielnym; prestať sa zhodovať v niečom, rozísť sa (v názoroch, v ďalšom smerovaní a pod.); syn. rozlíšiť sa: chce sa o. od ostatných; v obchode je dôležité o. sa od konkurencie; v novele sa autor usiluje o. sa jazykom; duchovní sa odlíšili v niektorých cirkevných otázkach; Snaha odlíšiť sa výzorom od svojich spolužiakov sa týka aj detí na základných školách. [VNK 2002]; Odlíšiť sa môžu [poisťovne] v tom, čo poskytujú ako nadštandard, nad rámec zákonnej povinnosti. [HN 2009] 2. (od koho, od čoho; čím; v čom; ø) ▶ nadobudnúť navzájom odlišné, rozdielne znaky, vlastnosti: živočíšne druhy sa odlíšili až v priebehu vývinu; naši predkovia sa rečou odlíšili od iných Slovanov; cirkevné obrady sa odlíšili v niekoľkých akcentoch ▷ nedok. k 1 ↗ odlišovať sa
odlíšiť -ši -šia odlíš! -šil -šiac -šený -šenie dok. 1. (čo (od čoho), koho (od koho)) ▶ (o ľuďoch) uvedomiť si, rozpoznať (vzájomné) rozdielne znaky, vlastnosti v porovnaní s inými; syn. rozlíšiť, rozoznať, rozpoznať: o. pohlavie; o. predstavu od skutočnosti; o. dobro od zla; skúsený hubár spoľahlivo odlíši plávku od muchotrávky; umelé kvety je niekedy ťažké o. od živých; nedokázal o. kritiku od osočovania; lekári odlíšili pomocou špeciálnych testov charakter ochorenia; Vás, otca, brata či sestru [bábätko] už odlíši od cudzích ľudí. [Ma 2011] 2. (koho (od koho, od čoho); čo (od čoho)) ▶ (o veciach, o javoch) urobiť (vzájomne) odlišným, rozdielnym od niekoho, od niečoho: reklama má značku o. od konkurencie; ľudí odlíšila od iných živých tvorov vzpriamená postava a funkčnosť rúk; zmeny v texte sú odlíšené červenou farbou ▷ nedok. ↗ odlišovať
odlišovať sa -šuje sa -šujú sa -šuj sa! -šoval sa -šujúc sa -šujúci sa -šovanie sa nedok. (od koho, od čoho; čím; v čom) ▶ byť rozdielnym, inakším pri vzájomnom porovnávaní, odchyľovať sa; syn. líšiť sa; op. zhodovať sa: o. sa správaním, výzorom; o. sa v detailoch; v názoroch sa odlišujú; kone sa výrazne odlišujú veľkosťou; publikácia sa grafickou úpravou odlišuje od predchádzajúcich titulov; [...] za dva roky postavili dom, ktorý sa odlišoval od všetkých ostatných domov na ulici. [S. Rakús]; [...] na krku mu visel náhrdelník a od súkmeňovcov sa odlišoval bohatším tetovaním. [V. Krupa]; Museli sme byť milí, čím sme sa odlišovali od iných predavačov. [Pt 1997] ▷ dok. ↗ odlíšiť sa
odlišovať -šuje -šujú -šuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovaný -šovanie nedok. 1. (čo (od čoho), koho (od koho)) ▶ (o ľuďoch) uvedomovať si, rozpoznávať (vzájomné) rozdielne znaky, vlastnosti v porovnaní s inými; syn. rozlišovať, rozoznávať, rozpoznávať: treba o. podstatné od nepodstatného; je dôležité o. svoje priania od možností; o. poctivé nadobúdanie majetku od bezohľadného; menovcov v obci odlišovali pomocou prímena; Myslím však, že je dôležité a spravodlivé odlišovať čestných ľudí od nečestných. [KŽ 1968] 2. (koho (od koho, od čoho); čo (od čoho)) ▶ (o veciach, o javoch) robiť (vzájomne) odlišným, rozdielnym od niekoho, od niečoho: reč nás odlišuje od ostatného živočíšneho sveta; reálne ciele ho odlišujú od iných politikov; postavičky vo videohre odlišuje len farba trička; Premýšľal o svojich mužských predkoch a vlastnostiach, ktoré ich spájali a odlišovali od iných. [L. Ballek]; Dôležité je mať štýl, lebo práve to nás navzájom odlišuje. [Sme 1997]; Dôkaz je jadrom matematiky. To ju odlišuje od ostatných vied. [DF 2001] ▷ dok. ↗ odlíšiť
odlíšiť p. rozoznať 1
odlíšiť sa p. rozísť sa 2
rozísť sa 1. odísť z jedného miesta na rozličné strany: členovia komisie sa rozišli • rozpŕchnuť sa • expr.: rozbehnúť sa • rozbehať sa • rozutekať sa • rozletieť sa • roztrieliť sa • rozsypať sa (rýchlo sa rozísť): po zvonení sa žiaci rozutekali, rozleteli po chodbách • rozptýliť sa • roztratiť sa • expr.: rozliezť sa • roztárať sa • roztrúsiť sa (pomaly sa rozísť): sprisahanci sa roztratili; skupinka sa roztrúsila po uliciach • expr.: rozvandrovať sa • roztúlať sa: chlapci sa roztúlali po svete • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: Slovania sa rozostúpili v pravlasti • zried. rozpadnúť sa • zastar. rozstať sa: rozstali sa v hneve • porozchádzať sa • porozchodiť sa • expr.: porozbiehať sa • potratiť sa • poroztrácať sa • porozbehúvať sa • porozbehávať sa • porozliezať sa (postupne, jeden po druhom)
2. stať sa odlišným od druhého • odlíšiť sa • rozlíšiť sa: rozišli sa, odlíšili sa, rozlíšili sa v názore na vec • diferencovať sa: diferencovať sa z hľadiska užitočnosti • odchýliť sa • nezhodnúť sa: vo výskume sa nezhodli
3. p. rozlúčiť sa 1 4. p. rozšíriť sa 3 5. p. rozdeliť sa 2
rozoznať 1. vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi • rozlíšiť • odlíšiť • rozpoznať: vie rozoznať pravdu od lži; rozlíši, rozpozná zvláštne vône • diferencovať • kniž. distingvovať: diferencuje hodnoty • porozoznávať (postupne)
2. pozorovaním zistiť • rozpoznať • poznať • spoznať • spozorovať: rozoznal v diaľke mesto • zbadať • postrehnúť • všimnúť si (bystro): postrehol v ňom talent • porozoznávať (postupne, viac vecí, osôb)
odlíšiť, odlíšiť sa p. odlišovať, odlišovať sa
odlišovať, -uje, -ujú nedok. (čo, koho od koho, čo od čoho) uvedomovať si rozdielnosť, rozličnosť niekoho al. niečoho v porovnaní s iným, rozoznávať, rozlišovať: o. farby, tóny, tvary; o. dobrého človeka od zlého; o. zdanie od skutočnosti;
dok. odlíšiť, -i, -ia
|| odlišovať sa (od koho, od čoho, čím) byť rozdielny, rozličný, odchyľovať sa, líšiť sa, rozlišovať sa: Vendel sa od neho ničím neodlišoval. (Jil.) Ležal na bielych hlavniciach, od ktorých sa jeho bledá tvár málo odlišovala. (Jégé) Lavice sa od seba odlišujú len tým, akej hodnoty ľudia na nich sedia. (Heč.);
dok. odlíšiť sa