Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj

odkloniť dok.

1. vychýliť z pôv. polohy: o. trup doľava

2. spôsobiť zmenu: o. autobusovú linku;

nedok. odkláňať -a

// odkloniť sa

1. vychýliť sa z pôv. polohy al. priameho smeru, odchýliť sa: pologuľa o-ená od slnka

2. vzdialiť sa (myšlienkovo ap.), odchýliť sa: o. sa od tradícií;

nedok. odkláňať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odkloniť ‑í ‑ia dok.; odkloniť sa

odkloniť -ní -nia odkloň! -nil -niac -nený -nenie dok.


odkloniť sa -ní sa -nia sa odkloň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

odkláňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie, zried. odkloňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok. 1. (čo (od čoho, od koho)) ▶ vyvolávať zmenu pôvodnej polohy smerom od niečoho, od niekoho, vychyľovať doboka, odchyľovať: o. konáre; odvracal tvár a odkláňal telo pred víchrom; pes nereaguje na cudziu osobu, odkláňa od nej hlavu
2. i odb. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ meniť pôvodný smer pohybu niečoho s cieľom zlepšovať jestvujúci stav; odchyľovať: o. laserový lúč; o. z atmosféry škodlivé slnečné žiarenie a teplo; bočné lopatky odkláňajú výfukové plyny rakety; úbytok mokradí a odkloňovanie tokov spôsobuje úbytok sladkovodných rýb; okolnosti si vynútili, že sa budú onedlho o. na západ; Aerodynamický tvar odkláňa prúdenie vetra okolo budovy a tým znižuje veterné zaťaženie skeletu a plášťa. [ASB 2004]
3. dopr. (čo, koho (odkiaľ; kam; kade)) ▶ zabezpečovať zmenu smeru dopravného pohybu, usmerňovať pôvodnú cestnú premávku do bočnej strany: dopravu pri obchádzke odkláňa polícia; o. nákladné autá a kamióny na odstavné plochy; cyklisti sú odkláňaní z hlavnej trasy na úzku cestu; úsek pred križovatkou je neprejazdný, preto dopravu odkláňajú cez mesto; úrady pre údajne nebezpečný incident odkláňali lety civilných lietadiel; vlakové súpravy na diaľkových trasách sú odkloňované; pren. v predvolebnej kampani sa odkloňovala časť verejných financií na súkromné účty odvádzala
4. (čo, koho od čoho, od koho; čo, koho kam) ▶ spôsobovať zmenu určitého zámeru, zacielenia na niečo, zaužívanej praxe a pod.; op. prikláňať: o. pozornosť od vážnych problémov; demagógia nás odkláňa od skutočnej pravdy; reformy odkláňajú preferencie občanov smerom k opozičným stranám; rozvoj vedy odkláňa človeka od fatalistických vízií; vedomie o súčasnom rozpoložení manželky ho odkloňovalo od sústredenia; [Britský premiér] predstavil plán, ktorý podstatne odkláňa energetickú politiku krajiny od amerického modelu. [Sme 2003]; Keďže láska nás odkláňa od nás k inému, odtŕhanie od seba a priorít, ktoré nám vnucuje naše ego, vyžaduje vedomý skutok a rozhodnutie. [Blu 2010]
dok.odkloniť


odkláňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa, zried. odkloňovať sa -ňuje sa -ňujú sa -ňuj sa! -ňoval sa -ňujúc sa -ňujúci sa -ňovanie sa nedok. 1. (od čoho, od koho) ▶ nachádzať sa v polohe, ktorá smeruje preč od niečoho, od niekoho; vychyľovať sa nabok, meniť svoju pôvodnú polohu smerom od niekoho, od niečoho, odchyľovať sa: veranda sa nebezpečne odkláňa od domu; Michal dlho hľadel na obraz, na ktorom sa apoštoli odkláňali od Krista [...]. [J. Banáš]
2. i odb. (odkiaľ; kam; ø) ▶ (zámerne al. nezámerne) meniť svoj pôvodný smer (pohybu), odchyľovať sa: loď sa začala o. od svojho pôvodného kurzu; hlavná cesta sa tu odkláňa od úžiny do vnútrozemia; turistická trasa sa odkláňa mierne doľava; v chránenej oblasti sa neodkloňujte z chodníka!; rieka nás už neprivádza priamo na juh, ale odkláňame sa smerom na západ; fyz. alfa častice sa po náraze na jadro atómu výrazne odkláňajú
3. (od čoho, od koho; k čomu, ku komu) ▶ meniť určitý zámer, zacielenie na niečo, na niekoho, pôvodnú prax a pod., odvracať sa; op. prikláňať sa: o. sa od témy; o. sa od tradícií; neodkláňajme sa k politike; dej románu sa na viacerých miestach odkláňa od historickej skutočnosti; niektorí majú pocit, že reforma sa odkláňa od občana; mnohí mladí ľudia sa odkloňujú od Boha; Odkláňali sa od neho [samovládcu] už aj boháči, lebo aj ich sa ľstivo pokúšal olúpiť o majetok. [J. Lenčo]
dok.odkloniť sa


odkloniť -ní -nia odkloň! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. (čo (od koho, od čoho)) ▶ vyvolať zmenu pôvodnej polohy smerom od niečoho, od niekoho, vychýliť doboka, odchýliť: o. hlaveň pušky; o. telo; po bozku odklonila od neho hlavu
2. i odb. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ zmeniť pôvodný smer pohybu niečoho s cieľom zlepšiť jestvujúci stav, odchýliť: o. vodný tok do južných oblastí; filtre odklonili ľahké elektróny zo zorného poľa detektora; vedci sa usilujú vyvinúť techniku, ktorá by dokázala o. dráhu nebezpečného asteroidu; Už v 17. storočí v Trenčíne odklonili tok rieky, pretože jej vody podmývali hradnú skalu. [Pc 1998]
3. dopr. (čo, koho (odkiaľ; kam; kade)) ▶ zabezpečiť zmenu smeru dopravného pohybu, usmerniť pôvodnú cestnú premávku do bočnej strany: o. dopravu cez most; o. električkovú trať; z diaľnice nás odklonili na inú cestu; Výpravca preto odklonil vlak na slepú koľaj, aby zabránil čelnej zrážke. [Sme 1997]
4. (čo, koho od čoho, od koho; čo, koho kam) ▶ spôsobiť zmenu určitého zámeru, zacielenia na niečo, na niekoho, zaužívanej praxe a pod.; op. prikloniť: o. veriacich od Boha; sebectvo môže o. ľudí od cesty k šťastiu; na konci náročného dňa si doprajte horúci kúpeľ, odkloníte tak svoje myšlienky iným smerom; Jeho [premiérovo] rozhodnutie je však podľa odborníkov považované za pokus získať čas a odkloniť pozornosť od kriticky naladenej verejnosti. [HN 2011]
nedok.odkláňať, odkloňovať


odkloniť sa -ní sa -nia sa odkloň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok. 1. (od čoho, od koho) ▶ zmeniť svoju pôvodnú polohu smerom preč od niečoho, od niekoho, odchýliť sa: veža sa odklonila od svojej osi o šesť metrov; fotograf sa odkloní od objektívu; odklonila sa od neho a začala si ho zvedavo obzerať
2. i odb. (odkiaľ; kam) ▶ (zámerne al. nezámerne) zmeniť svoj pôvodný smer (pohybu), odchýliť sa: helikoptéra sa odklonila naľavo od pristávacej plochy; Po čase sa odklonili od plánovanej trasy a v ľudoprázdnej tundre zablúdili. [Sme 1998]
3. (od čoho, od koho; k čomu, ku komu) ▶ zmeniť určitý zámer, zacielenie na niečo, na niekoho, pôvodnú prax a pod., odvrátiť sa; op. prikloniť sa: o. sa od viery; o. sa od pôvodného plánu; strana sa odklonila od vlastných programových cieľov; možno sa odo mňa odklonia i blízki spolupracovníci; hráči sa odklonili od stanovenej taktiky; potom sa rozhovor odklonil k iným, menej chúlostivým témam, k mužom
fraz. šťastena sa od niekoho odklonila al. šťastie sa od niekoho odklonilo niekomu sa nedarí tak ako predtým
nedok.odkláňať sa, odkloňovať sa

odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiťzahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľavahovor.: zakerovaťzakarovaťskerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garážezried. zbočiť: zbočiť z cestyskrútnuť saskrútiť sazakrútiť (sa)zatočiť sastočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí dopravaodraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juhzísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cestyuchýliť sa (od priameho smeru)

2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť saodkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témyexpr.: odskočiťuskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočilauhnúťvyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyholvzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru


odchýliť sa 1. zmeniť pôvodnú polohu al. priamy smer • odkloniť sa: guľka sa odchýlila, odklonila zo svojej dráhyvychýliť sa: magnetka kompasu sa vychýlilavybočiťvyšinúť sa (odchýliť sa od pôvodného smeru): auto vybočilo z cestyuchýliť saodbočiť: uchýlili sa, odbočili od priameho smeruodb. divergovať (nedok.)

2. trocha sa otvoriť • pootvoriť sa: dvere sa potichu odchýlili, pootvoriliexpr.: odchlipnúť saodškeriť saoceriť sa: papuľa sa mu odchlipla, odškerila, ocerilapoodchýliť sa (trocha sa odchýliť)

3. prestať presne dodržiavať niečo vopred dané (predpismi, zvykom, normou a pod.) • odbočiť: odchýlil sa, odbočil od hlavnej témy prednáškyodkloniť sa: odklonil sa od domácich tradíciíuchýliť sa: uchýliť sa od pravdy, od zákonanedodržať: nedodržať vžitý postup, nedodržať jazykovú normuvzdialiť sarozísť sa: vzdialil sa od náboženstva, rozišiel sa s náboženstvom


odkloniť p. odvrátiť 1


odkloniť sa p. odchýliť sa 1, 3


odvrátiť 1. obrátiť iným smerom • odkloniť: odvrátiť, odkloniť hlavu, zrakodpútaťodviesťodtiahnuť (pozornosť, záujem a pod.): odpútať, odviesť pozornosť od pijatiky; odtiahnuť od štúdia niekoho

2. spôsobiť, aby sa neuskutočnilo niečo zlé, nepriaznivé • zabrániťzamedziť: odvrátiť blížiacu sa pohromu, zabrániť hroziacej povodni; zamedziť nešťastiuprekaziťpredísť (včasným zákrokom znemožniť uskutočnenie niečoho): prekaziť plány, predísť infekciikniž. zažehnať: zažehnať nebezpečenstvo požiarupoodvracať (postupne, viac vecí): poodvracať hroziace nebezpečenstvá


zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopyponechať: ponechal deti samy na sebaopustiť: opustil školu v druhom ročníkuodísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabilaminúť (o hneve a pod.): hnev ho už minulpozanechávať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechaťvzdať sazriecť sazrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambíciíodriecť saodrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávnoznechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechalakniž. opustiť: nechce opustiť svoj názorodvrátiť saodkloniť saodchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teóriespustiť sa: nespusti sa svojho presvedčeniapren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť!rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť

3. dať ako dedičstvo • poručiťpráv. odkázaťnechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechalprenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odkloniť, -í, -ia dok. (čo, koho) pohnúť niečím (niekým) smerom od niekoho al. od niečoho, nabok, vychýliť z priamej polohy al. z priameho smeru: Mária pohla ramenom a odklonila ním tvár Stanovu. (Vaj.);

nedok. odkláňať, -a, -ajú i odkloňovať, -uje, -ujú

|| odkloniť sa

1. (od čoho, od koho) pohnúť sa smerom od niečoho, od niekoho, nabok, vychýliť sa z priamej polohy al. z priameho smeru: Strmo sa odklonil od Marky. (Min.)

2. (od čoho, od koho) nepridŕžať sa niečoho, niekoho, nedodržať niečo: o. sa od tradície, o. sa od obvyklej praxe; Do istej miery sa odklonila od svojich starších súrodencov. (Jégé);

nedok. odklááť sa i odkloňovať sa

odkloňiť_1 odkloňiť odkloňiť_2 odkloňiť
môže odkloniť od týchto peut déroger à ces

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu