odklon -u m.
1. odklonenie (od pôv. polohy, smeru): o. magnetickej ihly
2. odklonenie (myšlienkové ap.), odvrat: o. od realizmu, o. od politickej línie
odklon -nu pl. N -ny m. 1. (i od čoho; kam) ▶ odklonenie z pôvodnej polohy, od určeného smeru, vychýlenie, odchýlenie: mierny o. kostolnej veže od osi na ľavú stranu; o. severnej pologule od Slnka; uhol odklonu kyvadla od vertikály; zaznamenať odklony v pohybe atómov ▷ motor. odklon kolesa uhol strednej roviny pneumatiky kolesa a zvislej priamky pri plne naloženom vozidle 2. dopr. (i odkiaľ; kam) ▶ zabezpečenie, usmernenie zmeny smeru dopravného pohybu, pôvodnej cestnej premávky: o. tranzitu prichádzajúceho z Maďarska a Rakúska; vytvoriť podmienky na o. kamiónovej dopravy z mesta; [Rýchlik] pôjde po Zvolen pôvodnou trasou a ďalej odklonom cez Šurany – Nové Zámky – Štúrovo do Budapešti. [Sme 1999] 3. (i od čoho, od koho; k čomu) ▶ zmena (pôvodného) zamerania, zacielenia na niečo, na niekoho, odvrátenie sa: o. od tradície, od praxe; o. od Boha; v poviedke badať o. od realizmu; strana zaznamenala výrazný o. voličskej priazne; po menšom odklone od témy sa vracia k svojmu príspevku; komisia zistila viaceré odklony od technickej normy; Pozitívne som vnímal aj jeho odklon k džezu na konci 90. rokov [...]. [HN 2007] ◘ fraz. odklon od reality čo sa nezakladá na skutočnosti al. čo je vymyslené
odchýlka nedodržanie vytýčeného fyzikálneho al. ideového smeru • odchýlenie (sa) • odklon • odklonenie (sa): odchýlka, odchýlenie (sa) strely; odchýlka, odklon od pôvodnej myšlienky • kniž. exkurz (odbočenie od hlavnej témy) • výchylka • vychýlenie (sa): výchylka magnetky • úchylka (odchýlka od ideového smeru, od normálneho stavu): pravá, ľavá úchylka; trpieť na duševnú úchylku • odvrat • odvrátenie sa (úplné opustenie ideového smeru): odvrat od náboženstva • kniž.: deviácia • aberácia (odchýlka od pravidelného tvaru, smeru, od normálneho stavu) • fyz. derivácia (odchýlka strely) • kniž. anomália (odchýlka od normálneho stavu): anomália v raste • výnimka (odchýlka od normy, od platného pravidla): výnimka v skloňovaní • výkyv • amplitúda (odchýlka od základnej polohy): veľké výkyvy na teplomere • tech. tolerancia (najvyššia prípustná odchýlka) • odb. divergencia
odklon p. odchýlka
odklon, -u m.
1. odchýlenie, vychýlenie, odvrat, vzdialenie sa od pôvodnej polohy, od určeného smeru: o. od kolmého smeru; uhol o-u; fyz. o. magnetickej ihly, o. svetelných lúčov;
2. nedodržanie niečoho, nepridŕžanie sa niečoho; odchýlka: o. od morálnych zásad, o. od obvyklej metódy, o. od praxe
(jeden) odklon; (bez) odklonu; (k) odklonu; (vidím) odklon; (hej) odklon!; (o) odklone; (s) odklonom;
(tri) odklony; (bez) odklonov; (k) odklonom; (vidím) odklony; (hej) odklony!; (o) odklonoch; (s) odklonmi;