odklon -nu pl. N -ny m. 1. (i od čoho; kam) ▶ odklonenie z pôvodnej polohy, od určeného smeru, vychýlenie, odchýlenie: mierny o. kostolnej veže od osi na ľavú stranu; o. severnej pologule od Slnka; uhol odklonu kyvadla od vertikály; zaznamenať odklony v pohybe atómov ▷ motor. odklon kolesa uhol strednej roviny pneumatiky kolesa a zvislej priamky pri plne naloženom vozidle
2. dopr. (i odkiaľ; kam) ▶ zabezpečenie, usmernenie zmeny smeru dopravného pohybu, pôvodnej cestnej premávky: o. tranzitu prichádzajúceho z Maďarska a Rakúska; vytvoriť podmienky na o. kamiónovej dopravy z mesta; [Rýchlik] pôjde po Zvolen pôvodnou trasou a ďalej odklonom cez Šurany – Nové Zámky – Štúrovo do Budapešti. [Sme 1999]
3. (i od čoho, od koho; k čomu) ▶ zmena (pôvodného) zamerania, zacielenia na niečo, na niekoho, odvrátenie sa: o. od tradície, od praxe; o. od Boha; v poviedke badať o. od realizmu; strana zaznamenala výrazný o. voličskej priazne; po menšom odklone od témy sa vracia k svojmu príspevku; komisia zistila viaceré odklony od technickej normy; Pozitívne som vnímal aj jeho odklon k džezu na konci 90. rokov [...]. [HN 2007]
◘ fraz. odklon od reality čo sa nezakladá na skutočnosti al. čo je vymyslené