Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

odložiť dok.

1. dať nabok: o. lyžicu; o-m mu z koláča;

pren. o. hnev zanechať

2. dať na miesto, uložiť, uschovať: o. si veci, kabát; o. (si) pár korún ušetriť

3. odsunúť (význ. 3): o. zápas, oslavu, cestu;

nedok. odkladať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odkladať ‑á ‑ajú nedok.

odkladať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (čo (kam)) ▶ dávať na svoje miesto, do úložného priestoru, ukladať, uschovávať: o. šaty na vešiak; o. batožinu na policu; o. šperky do šperkovnice; o. príbory, taniere; o. prázdne šálky do umývačky riadu; všetky knihy odkladá na kôpku; bielizeň odkladáme vždy vypratú a vyžehlenú; hostia si odkladajú kabáty do šatne; pren. človek počas spánku odkladá zábrany aj pochybnosti
2. (čo) ▶ zbavovať sa častí oblečenia, prestávať ich nosiť, obyč. z dôvodu zmeny počasia: o. čiapky, rukavice, teplé šály; leto sa končí, pomaly odkladáme plavky do skrine; prichádzajú teplé jarné dni, čas, keď odkladáme hrubé zimné kabáty; Nikdy neodkladá okuliare na šnúrke, dokresľujúce postavu ctižiadostivej učiteľky. [Slo 2002]ich stále
3. i odkladať si (čo) ▶ sústreďovať na jedno miesto, hromadiť, zbierať; uchovávať ako spomienku: veveričky si odkladajú oriešky na zimu; brat si odkladá novinové výstrižky o športovcoch; odkladá si všetky staré listy, pohľadnice
4. (komu čo) ▶ schovávať bokom a tak chystať, pripravovať pre niekoho, rezervovať: vedúca predajne jej odkladala podpultový tovar tajne schovávala; odkladala synovi fotky z rodinných osláv; Na pošte jej odkladali biele obálky: do nich dávkovala čaje. [D. Dušek]
5. (čo (kam); komu (čo); z čoho komu) ▶ robiť úspory, ukladať peniaze, sporiť, šetriť: o. peniaze do banky; o. si na dôchodok; založila deťom poistky a mesačne im odkladá 30 eur; dcérka si odkladá drobné do pokladničky; rodičia mi pravidelne odkladali na vkladnú knižku; na dovolenku museli o. peniaze celý rok; každý týždeň som si odkladala niečo z výplaty
6. (čo (na kedy)) ▶ odsúvať na iný, neskorší čas, posúvať na neskôr; váhať, otáľať s niečím, odďaľovať niečo: o. rozhodnutie; o. rekonštrukciu domu; nič sa nesnaž o.; nemá zmysel ďalej o. liečbu, návštevu lekára; ženy dnes odkladajú materstvo na vyšší vek; ženbu dlho odkladal; keby pršalo, odlet domov sa odkladá
7. trochu kniž. (čo) ▶ zbavovať sa nejakého pocitu, zanechávať niečo neželateľné, nepríjemné: ľudia konečne začínajú o. strach, obavy z budúcnosti
fraz. odkladať si [peniaze] nabok/bokom sporiť si na nejaký účel
parem. čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra; keď Jozef kožuch odkladá, bude dobrá úroda (19. marec)
dok. k 1, 4 7odložiť


odložiť -ží -žia odlož! -žil -žiac -žený -ženie dok. 1. (čo) ▶ prestať niečo držať a dať, položiť to nabok: o. príbor, šálku; odložila pero a zalepila obálku; Odchlipkávala si, vypila pol pohára džúsu, potom ho odložila [...]. [M. Hvorecký]; pren. Ani veľa práce na mojom päťhektárovom poli ma neprinútilo odložiť štetec. [Pc 1999] prestať maľovať
2. (čo (kam)) ▶ dať, premiestniť na svoje miesto, do úložného priestoru, uložiť, uschovať: o. šaty, topánky do skrine; knihu odložil späť na poličku; odlož zo stola! uprac po jedle; potvrdenku si odložte; škatuľa s odloženými hračkami; prevádzkovateľ kina za odložené veci neručí ponechané v šatni počas predstavenia; Zjedol len striedku, kôrky odložil do vrecka. [V. Šikula]; pren. odmala žije v [detskom] domove, kam ju odložili rodičia
3. (čo) ▶ prestať nosiť istý druh oblečenia na znak zmeny spôsobu života; zobliecť si kus oblečenia (na prechodnú dobu): o. vdovský odev ukončiť smútok za zosnulým; o. uniformu; odložil kňazskú sutanu a stal sa poslancom; ľudia postupne odložili kroj a nosili mestský odev; deti mohli po dlhšom čase o. nohavice i mikiny; Ja som svoj smútok za mužom ešte neodložila, muž mi nebol ľahostajný [...]. [L. Ballek]odlož(te) si formula pri uvítaní hosťa, vyzleč si, vyzlečte si vrchné oblečenie, zlož sa, zložte sa
4. (komu čo/čoho; komu z čoho) ▶ nevziať so sebou, nechať niečo, z niečoho pre niekoho; rezervovať, zaistiť na neskôr: o. deťom zo zákuskov; odložil mu chleba a trochu kaše od obeda; v obchode mi odložili topánky; v pokladni som si dala o. lístky na balet
5. (komu (čo); čo (kam); z čoho komu) ▶ ušetriť finančné prostriedky, uložiť, nasporiť: o. synom na štúdium; z výplaty som si už odložila; každý mesiac si niečo odloží do banky; časť mzdy vždy odložil na vkladnú knižku; dlžník by mal mať zároveň bokom odloženú finančnú rezervu
6. (čo (na kedy)) ▶ odsunúť niečo na iný, neskorší čas, posunúť na neskôr, oddialiť niečo: o. termín skúšky na september; svadobnú cestu odložili; samospráva sa rozhodla svoje rozhodnutie o. na neurčito; hráči nastúpili v odloženom zápase extraligy
7. trochu kniž. (čo) ▶ zbaviť sa nejakého pocitu, zanechať niečo neželateľné, nepríjemné: odlož starosti, hnev; V hodine dvanástej treba odložiť staré spory, malicherné zvady, hmotné záujmy. [A. Hykisch]
fraz. odložiť niečo bokom/nabok prestať sa niečomu venovať, skončiť s určitou činnosťou; odložiť si [peniaze] nabok/bokom vyčleniť peniaze na nejaký účel a neminúť z nich
nedok. k 2, 4 7odkladať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec • vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobusvyčakávaťvyčakúvaťobčakávaťobčakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň

2. predpokladať, že niečo nastane • očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbustriehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo

3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas • stáťodsúvaťodkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladaťodďaľovať: rozhodnutie stále odďaľujeotáľaťváhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali


klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôlstavať: stavia pred neho pohárukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrinenakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagónapodkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálkuprikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti dokladyzakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbátodkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá sivykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pultsádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do peceexpr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanierznášaťniesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia


odkladať porov. odložiť 1–3, p. šetriť 2


okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácuotáľaťodkladaťodsúvaťodďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveďváhaťmeškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď!rozpakovať sazdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponukuokúňať saostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať safraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kašeonačiť sanár.: hákliť saobškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac!vykrúcať savytáčať savyhovárať sahovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavoniž. hovor.: ondieť (sa)ondiať (sa)tentovať sa: Čo sa ondieš?


šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkovhovor.: šporovaťšporiťgazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časomhovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohatoexpr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platochnár. škrvačiť (Tajovský)hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniazenár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiťodkladaťukladať: šetriť, sporiť, odkladať na autohovor.: šporiťšporovať: šporí si, šporuje si do pokladničkyexpr.: stískaťutískať (po troche) • expr.: skrbliťskrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovkepren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiťzhŕňaťzháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetkypejor.: žgrlošiťžgrlačiťžgrliťžgŕňaťžgrloniťdržgrošiťskývražiťskuhraťskuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemalexpr.: skupániťskúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleňhovor.: šanovaťšianať: muža si šanuje, šianaopatrovaťexpr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)


váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu • byť nerozhodnýbyť neistýkolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistýrozhodovať savyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďouotáľaťodkladaťmeškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčitozdráhať saokolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasilokúňať saostýchať saexpr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdutápať (obyč. medzi viacerými možnosťami) • kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom


vkladať 1. umiestňovať dovnútra, medzi niečo • klásť: vkladala, kládla veci do skrine; vkladal si jedlo do ústvpravovaťpchať (vkladať tlačením): pchal knihy do taškyvsúvaťstrkaťvstrkovaťvstrkávať (vkladať posúvaním): strkať si ruku do vreckaexpr.: vpašovávaťvpašúvať (vkladať tajne, nenápadne): vpašúval peniaze do kufríkaexpr. vpratávať: vpratávala bielizeň do práčky

2. dávať do úschovy do peňažného ústavu • ukladaťodkladaťuschovávať: vkladala, odkladala pravidelne peniaze na knižku

3. dávať financie s cieľom dosiahnuť zisk • investovaťvynakladať: vkladal peniaze do podniku; vynakladal peniaze na výrobuexpr. vrážať


zberať 1. brať zo zeme úrodu, z rastlín plody: zberať obilie, zeleninužať (kosiť obilniny): žať pšenicuzvážaťzoberať: zvážajú, zoberajú z poľa úrodu

2. odstraňovať z povrchu (niečo roztrúsené a pod.) • zoberaťodkladať: zberať, zoberať riad zo stola; odkladá, zberá suché šatstvo z plotabraťkniž. snímať: berie smotanu z mlieka; sníma zo šnúry bielizeň

3. robiť záhyby na látke • zberkaťriasiťnaberať: zberať, zberkať, riasiť rukáv do manžetyskladaťhovor. falcovať (do skladov) • hovor. zastar. rancovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odkladať p. odložiť


odložiť, -í, -ia dok. (čo)

1. dať, položiť nabok: Pútnik odložil palicu. (Kuk.); o. klobúk, kabát zložiť, vyzliecť; Pavel i Hanuľa a za nimi čeľaď odložili lyžicu (Urbk.) prestali jesť.

2. uložiť, uchovať: Povraz odložil vo svojej izbe. (Jégé) Zimník odložil v šatni. (Urb.) Každý rok do dvoch stovák odložím. (Tim.)

3. hovor. zanechať niečo, prestať robiť niečo: Kvôli Milke i fajčenie odložím. (Stod.) Dievčička, mohla by si odložiť ten surový tón. (Tim.)

4. odsunúť uskutočnenie, vykonanie niečoho na neskorší čas: Odložili cestu. (Urb.) Svadbu museli odložiť. (Kuk.);

nedok. odkladať, -á, -ajú

Morfologický analyzátor

odkladať nedokonavé sloveso
(ja) odkladám VKesa+; (ty) odkladáš VKesb+; (on, ona, ono) odkladá VKesc+; (my) odkladáme VKepa+; (vy) odkladáte VKepb+; (oni, ony) odkladajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) odkladal VLesam+; (ona) odkladala VLesaf+; (ono) odkladalo VLesan+; (oni, ony) odkladali VLepah+;
(ty) odkladaj! VMesb+; (my) odkladajme! VMepa+; (vy) odkladajte! VMepb+;
(nejako) odkladajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

odkladať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor