odkladať, odkladať sa, odkladávať, odkladovať p. odložiť
odložiť dk
1. čo (od koho, z čoho) dať, položiť nabok; (o zásobách) schovať s cieľom zachovania, použitia ai.: pomnj na den swatečnj mug, odpočin, odlož swe dilo (PoP 1723-24); dondere et reponere fructus: owoci odložiti; defraudare se victu suo: z malym pokrmem žiti, od seba odložiti gjdlo (KS 1763); dworsky dal s takoweho (dreva) na riad odložiť (TURIEC 1775)
L. prosime (magistrát), aby ten neslussnj testament otce nasseho na stranu odložili (PUKANEC 18. st) nebrali do úvahy
2. (komu) čo, z čoho, čím, za koho položením (peňazí) vyrovnať, splatiť, zaplatiť niečo (nej. sumu): Sstephan dluzen gest a gma odložiti a zaplatiti z toho domu Martinowi, bratru swemu wlastniemu, dwadczetiapieth zlattych; Jan Staň Mikulassowi, bratřu swemv przed raddu penize odrucžene gest odložyl, kterez on gest wzal, pozdwihel (ŽK 1469; 1517); Thomass, starssy bratr, ani bratrom swym nechtiel odlozyti ani narownany ucziniti, a tak prawo dowolilo tym ctyrom bratrom dom otczowsky swobodne trhem prodati (P. ĽUPČA 1552); po polowycy magy Ssteffan a Žoffiga ten wystawok vžywati y gegich potomczy, ponewač spolu odložyly a kupyly (L. TRNOVEC 1609); tu samu rolgu ma uziwat Geg Milost, dokutkolwek ga anebo mogi potomci tu samu hore predgmenowanu sumu nyeodloza (L. MIKULÁŠ 1702)
L. docela (a slobodne), splna, úplne (a docela), zúplna o. (a vyplnil/položil) zaplatiť všetko, bez zvyšku, vyplatiť: pan Martin dal giz psanym dietom Polakowicz za gich a na gich otcžiznu trzista zlattych vplnie, docella a swobodnie wyplnil a odložil; pan Martin vplnie a docella polozil a odložill (za materiznu 100 zlatých); gmenowani Matiey Krepczik statek, kterzi su gmieli (siroty), ten gest przed nassy raddu odbyl a penize splna odlozyl (ŽK 1479; 1479; 1511); tohoze roku Symon Hrbas gyz wsseczky penize zuplna Lawrinczowy Lazebnikowi za dom odlozyl a wyplnil (P. ĽUPČA 1554)
3. čo (na čo) preložiť, odsunúť (na iný čas, termín) niečo: z ktereho (statku) sem nieczo vmienil Milowy Czweklowy poruczyt, ness to sem gesscze odložyl na giny czas (ŽILINA 1591); abi (vrchnosť), gestli možna vec, tento termyn hore doloženy račila odložit (VRÚTKY 1680 E); každy by chtel daleg žiti a den smrti odložiti (GŠ 1758);(Tomková povedala) že na ostatnu nedelu weselia nemuož byt, než aby odložili na Tri krale (BYSTRIČKA 1761)
L. o. žalobu, právo, protestáciu, právnu exekúciu, právny deň práv odsunutím určiť, stanoviť iný termín riešenia nej. spornej veci, odročiť konanie: kdyz se dwa czlowieky mesy sebu ranita a przygdu oba przed prawo a rownu zalobu vedu a gegich zaloba bude odložena k naybliznémv sudu; (ranený) nemiel by zadneho, ktoz by to (boj) zaň odwedl, magi gemv odloziti den prawnie, az on sam moczy bude ten boy westi (ŽK 1473); a tak Wassi Milosti prosyme, ze toto prawo teprwa odlozite (VÍGĽAŠ 1680 E); obdržely wssak prytele Beliarda, že za osem dny wirczeny anebolissto executia práwna gest odložená (PeP 1770); (Anna Lyptai) žada, abjch sl. magistrat geden termin publicowani tegže ninegsseg geho protestatij na dalssj čas odložjty račil (P. ĽUPČA 1783)
4. čo od koho zbaviť sa niečoho, odvrhnúť, zanechať niečo: odlož, oddál od sebe tak weliku, tak sskodliwu prekažku, k dobremu umriti (SK 1697) odstráň; chtěl, abychom hněw a zlu wůlu proťj blyžnjmu od nás odložyli (RW 1702); ponewač prewrhlec a prestupec zatwrdile wssecku nadegu od seba odložil (MS 1758)
F. ya wsseczko na stranu odložicze, hnedky sem ssel k habanom strany takowych kachel (SENICA 1680) bez meškania
5. koho, z čoho práv odvrhnúť, vyčleniť, vydediť niekoho: bude mjti mocz tohoto Thomassa z geho potomky (z gruntu) odstrčiti neb odložiti (P. ĽUPČA 1628)
6. čo komu, na koho určiť, stanoviť niečo niekomu: co pak za pokuty bezboznym gest odloženo (ZA 1676); o, gak welika gest dobrota twa, Pane, kteruž sj odložyl tem, genž se bogi tebe (CS 18. st); odkladať, zried -ovať, odložovať ndk k 1: k tomu take nemagy (tovariši) duttie železo czo lepssie odkladaty a před swogym sstelliarom, sem y tam kradnucz, kritj (CA 1585 E); reservo: napodruhé odkládám, skowáwám; repono: odkládám, na stranu kladem, skowáwám (KS 1763); Thomas Pavliga seno otkladal (HRANOVNICA 1779-80); este z nedorostku, kteri som si v zimne csasi z dobrich rastlih sladov odkladal (P. BYSTRICA 18. st); k 2: wedle prawa rozkazali Thomassowi, aby gim (bratom) odkladal za gich tale aneb s nimy gednostaynu wuoli y umyslem prodal (P. ĽUPČA 1552); zaloch, ktery gest skrze omyl Yanowy Myssowyczowy prodany, odkladagy a k swemu gruntu opet skreckowskemu prywlastnugi (TURANY 1674); pendo: odložujem (ML 1779); k 3: wi bi ste den ode dne odkladaly, ze bi snad temu nikdi koncze nebilo (SKLABIŇA 1560); mug brat do Body Andreascha poszel strany peniezy za robotu, tedy gich on len odkladowal y Casper Cesla se rozhniewal, že se mu placa nestala (LIPANY 1636 E); ten Otec nebesky vždy ješte svym zmilovanim odklada, očekavajice našeho napraveni (VRBICA 1675 LP) nesúri, neponáhľa; gestli prácu ze dňa na ďen budess odkladati (GV 1755); gaknahle angel Pane (Jozefovi) powedel, wezmi dite y matku geho a uteč do Egipta, nic neodkladal (CS 18. st) nemeškal, nestrácal čas
L. o. právo, kusy, kauzu práv odsúvaním určovať, stanovovať iný termín riešenia nej. spornej veci, odročovať konanie niečoho: w tem ffoyt ty kusy odklada do cztrnasteho dne (ŽK 1473); prawo se odkladalo ze dnia do dnia, ze mu niebylo koncza (POĽANOVCE 1584 E); pritomna causa až do tadalegsseho wiswetlenga niný se odklada až do buduciho prawa (S. ĽUPČA 1783)
F. neodkladag nisst na zitra, čo dnes odprawit možes (PR 18. st) práca sa nemá odkladať; k 4: kdy sem na Frištaku bol, ya sem pytal od neho quietanciu, ale mnie on odkladal tak, že on ty klince k rukam neprigal (BOJNICE 1616 E); kdi si ty mne odkladal, prinuczeni sem bil k nemu, gakossto k brehu sa uteczy (ŽA 1732); postpono: odwrhám, odkládám, zanecháwám; submoveo: odstawugem, odkládám, odtahugem, odháňám, odstrkám (KS 1763)
F. nekolikrate ptal od neho (28 fl), ale az posavad reczou odkladali (H. NEMCE 1628 E) vyhovárali sa; k 6: tu predrečenu roly odklada na sestru (P. ĽUPČA 1603); zdráw buď, sládky Yezyssi, ktery sy mňa w nagsmradlawégssém hrjchúw hnogowyssťu ležjcyho na pokánj odkládal (BlR 18. st); -ávať frekv k 2: mimo desátkuw tíchto ay giné lid odkladáwal (BPr 1787); k 3: ja Wašu Milostt prosym jako pana a suseda sweho, aby ste ho gyz wycze nedaly odkladawaty, nez aby se mu zaplatylo wedle slybow (PARTIZÁNSKE 1591); když nekolkokráť na dluhssy a dluhssy čas odkladawal odpowed (PP 1734); odložiť si dk zried čo odsunúť, preložiť si niečo: svatostné mezitím zvázaňí jsme si odložili až na čas navráceňá jeho (vojaka) (BR 1785); odkladať si ndk čo z čoho odkladať si, schovávať si niečo z niečoho: (úradník) y s panskeho desaty peniz neb graicar za pilnu opatrnost sobe odkladal (MiK 18. st); odkladať sa ndk
1. na koho ponášať sa: filia rejicit se in patrem: dcera odkláda se na otca (KS 1763)
2. čoho vzďaľovať sa, odsúvať sa: gako ginich hrychúw odsudené skrs Boha trestány nikda se neodpustya, tehoto pak nikda se neodkladá (PeP 1770)
3. komu vyhovárať sa: nemalo nakladok pude, yako na zemeni dosti se na mne horssj, se sse mu odkladam (D. ŠTUBŇA 1569 KL)