Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odkiaľ zám. opyt. príslov.

1. expr. i odkiaľže vyj. otázku zacielenú na miestne východisko al. pôvod; skadiaľ: o. ste prišli? o. pochádza táto správa?

2. uvádza vzťaž. vetu príslov., predmetovú a prívlastkovú; skadiaľ: vrátil sa ta, o. prišiel; neviem, odkiaľ pochádzate; mesto, o. sa prisťahoval

● vie, o. vietor fúka pozná pravú príčinu niečoho; vie, o. pokiaľ vie zachovať mieru

bohvieodkiaľ, pís. i bohvie odkiaľ zám. neurčité príslovkové

čertvieodkiaľ, pís. i čertvie odkiaľ zám. neurčité príslovkové

čojaviemodkiaľ, pís. i čojaviem odkiaľ zám. neurčité príslovkové

ktohovieodkiaľ, pís. i ktohovie odkiaľ zám. neurčité príslovkové

ktovieodkiaľ, pís. i ktovie odkiaľ zám. neurčité príslovkové

neviemodkiaľ, pís. i neviem odkiaľ zám. neurčité príslovkové

odkiaľ, odkiaľže zám. opytovacie príslovkové

bohvieodkiaľ, pís. i bohvie odkiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta pôvodu (často so záporným hodnotením); syn. čertvieodkiaľ: b. privandroval; b. má tie informácie; Bohvieodkiaľ sem spadol chrúst. [Inet 2002]; V ten posledný večer dobehával bohvieodkiaľ s vyplazeným jazykom. [K. Jarunková]

čertvieodkiaľ, pís. i čertvie odkiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta pôvodu, začiatku smerovania (často so záporným hodnotením); syn. bohvieodkiaľ: č. prikvitli; tekutinu zohnal čertvie odkiaľ

ktohovieodkiaľ, pís. i ktohovie odkiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta pôvodu, začiatku smerovania (často so záporným hodnotením); nevedno odkiaľ; syn. bohvieodkiaľ: k. pochádza; ukazoval fotografie zo Španielska, Nórska a k. ešte

ktovieodkiaľ, pís. i ktovie odkiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta pôvodu, začiatku smerovania (často so záporným hodnotením); nevedno odkiaľ; syn. bohvieodkiaľ: ženu si priviedol k.; k. má tie informácie; dobyvatelia sa vylodili na našich brehoch k.

neviemodkiaľ, pís. i neviem odkiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta pôvodu; syn. bohvieodkiaľ, čertvieodkiaľ: predkov má (z) n.; bežíme od n., aby sme stihli vlak; Potom sad vyschol a spustol a neviem odkiaľ sa tu vzal pán Šalamaha, čo ho zožrali vlci a čo potom ostal na strome. [V. Pankovčín]

odkade ↗ odkiaľ

odkadiaľ ↗ odkiaľ

odkiaľ, odkadiaľ, zried. odkade zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na východisko deja, na miesto pôvodu, z ktorého miesta al. smeru, z ktorej strany; syn. skade, skadiaľ: o. pochádzaš?; o. čerpáte námety na svoju tvorbu?; o. prichádza ten zvuk?; o. berie peniaze na drahé dary?; o. vidno prichádzajúci vlak?
2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza príslovkovú vedľajšiu vetu (s miestnym významom), podmetovú, predmetovú, prívlastkovú vedľajšiu vetu al. nepravú prívlastkovú vedľajšiu vetu: zastal tam, o. je vidno doďaleka; tajil, o. tie peniaze zohnal; nosím knihy odvšadiaľ, o. sa dá; najviac ich zaujímalo, o. majú vodu; Žena sa vráti do kuchyne, odkiaľ sa šíria po dome vône nedeľného obeda. [B. Šikula]; V Taliansku sa osvedčili bilaterálne dohody s krajinami, odkiaľ ilegálni prisťahovalci a žiadatelia o azyl prichádzajú. [HN 2010]; Študenti sa zúčastňujú na medzinárodných súťažiach, odkadiaľ si odnášajú prestížne ocenenia. [ŽVč 2010]
◘ fraz. vedieť/nevedieť, odkiaľ vietor fúka poznať, nepoznať príčinu, dôvod, pôvodcu niečoho, čo prináša nepríjemnosti

odkiaľ zám. prísl.

1. zdôraznené i odkiaľže uvádza opytovacie vety, ktorými sa spytujeme na miestny pôvod niečoho, niekoho al. na miesto, z ktorého sa koná nejaký pohyb; z ktorého miesta: Spýtal sa jej, odkiaľ je. (Ráz.) Odkiaľže, odkiaľ? — oslovil pristúpivšieho Adama. (Jégé) A vy ste odkiaľ? (Štítn.)

2. uvádza príslovkové al. predmetové vzťažné vety; vyjadruje vzťah k nejakému miestu: Pozerá do rodičovského domu, odkiaľ nik nevychodí. (Tim.) Povedal, odkiaľ je, čo je, kde bol a čo chce. (Taj.) Nikto sa nepamätal, odkiaľ pokiaľ vie (nevie), ako sa má správať, čo si môže dovoliť; vie, odkiaľ vietor fúka je mu známa, jasná príčina niečoho

odkád p. odkiaľ

odkiaľ, odkiaď i odkuľ zám. opyt. príslov. (otkád, otkel, otkeľ, otkak, otka̋, otkúľ)
1. strsl, zsl i odkiaľže expr. vyjadruje otázku zacielenú na miestne východisko al. pôvod: No ale otkel ste? (Stankovany RUŽ); Otkeľ vezieťe, stríku, to seno? (Dol. Lehota DK); Otka̋t sú oni, pán rechtor? (Betliar ROŽ); Mi povieme otkuľ, skäďe, to je na posmech (Prievidza); Otka̋ to mám vedeč? (Brusník REV); Otkál to višlo, tá klebeta? (Svätoplukovo NIT); Otkeľ idzeš? (Prosné PB); Otkúľ_e ťen drvotár, ťen u náz ešťe ňebol? (Čičmany ŽIL); A otkél si ti, s_kerého kraja? (Brezová p. Brad. MYJ); Otká_to máte dzífku? (Ružindol TRN); Povedal mu, otkel je poslaní (Dl. Pole BYT); Jéj, krsná, otkeľže máce pľechové zvonce na ofcách!? (Brvnište PB)
2. strsl, zsl uvádza vzťažnú vetu príslovkovú (miestnu), prívlastkovú a predmetovú; z ktorého miesta, skadiaľ: Ten už ťiež, otkial zbadá, tam strelí (Kvačany LM); Keľo som mala roboti, že som ňeveďela, otkiaď zašať (Klenovec RS); No ale otkel, ot stanice po brveníka (Stankovany RUŽ); A že otkeľ sä ďeťi berú, no to zme mi šetki ďeťi veďeľi (Žaškov DK); To je ten rot, z kerého aj naša stará matka pocháďajú, ale otkál sa sem nasťahovau̯, to veru ňeviem (Bošany TOP); Ešče som sa pítala, otkel si bral ženu (Trenč. Závada TRČ); Ani som nezbadal, otkál višiel, len kej bol uš prede mnú (Trstie ILA); Já sen kukala na podlahu, otkád bi tá voda došla (Bernolákovo BRA); Pítaš sa, otkád máme tu kočku (Záh. Ves MAL)
3. uvádza vedľajšiu vetu obsahovú, z čoho: Scela som mad nové šati, nuž a teda nebolo otkál, tak mosela son si íd virobit (Bučany HLO)
F. dalo bi sa, ňeňijé otkál (Bošáca TRČ) - iba ochota nestačí

odkuľ p. odkiaľ

otkak p. odkiaľ

otkä, otkel p. odkiaľ

otkúľ p. odkiaľ

odkăľ p. odkiaľ

odkiaľ [-áľ, -ăľ, -éľ], zried odkuľ zám prísl
1. vyj. otázku zacielenú na miestne východisko al. pôvod; skadiaľ: otkely prichádzá hréch?; otkely tus na nász prichádzá stsesztzé y nyestzesztzé? (MCa 1750); odkal pochazagu pre dorabačuw (tabaku) wšeligake fortily (WT 1790)
2. uvádza vedľajšiu vetu obsahovú, z čoho: ponewačz w tomto twerdem čase odkel portie a dawky mame wiplacat, chudobne syroty biwsse, newieme (SPIŠ 1696); wčzil swe statkj odkel zhromaždil, o tom fatentes newedga (JASENICA 1704); (Ilona Mrskovič) pred ngekterim čsasom, neweducze odkul hnuta, na dobrem gmene predmenowanemu Jano Harmanowj utrhagicze, zbognikom ho naziwala (S. ĽUPČA 1730); otkely motzno veruju, Panye, śe dusu moju vibavis zo vsoho zloho (DŽ 1752)
3. uvádza obsahovú vetu príslovkovú, predmetovú a prívlastkovú: iak sme s konmi do domu prisli, prisol i Passerb w tey huny, newiem odkel uroseni (STROPKOV 1608); ssenkyr, weru, nema odkel platyt sladkowy za takowe pywo (BECKOV 1679); a to nyezná szpoznatz nyevernosztz svetzká, odkely szpadla na tsloveka tá béda vselyaká (HPS 1752); ponewačz nemohla dedjna odkel zbjwat pre hudobu, lez pohledawala dobrjh susedwow ((M. KAMEŇ) 1764)
4. uvádza vedľajšiu vetu obsahovú, pokiaľ, kde: vrch Ostry prislucha k chotaru kostolnomiticzkemu, ale pokel a odkel se dely, nemohu wedety (TRENČÍN 1659)

odkuľ p. odkiaľ