Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odkázaný -ná -né príd.

odkázaný -ná -né 2. st. -nejší príd. obyč. v prísudku al. v doplnku (i na koho, na čo/s neurčitkom) ▶ závisiaci od niekoho, od niečoho; nemajúci inú možnosť: pacient o. na umelú obličku, na dialýzu; manžel bol o. na vozíček bol nemobilný; sestry sú na seba existenčne odkázané; je odkázaná žiť na liekoch; ľudia na vidieku sú bytostne odkázaní na autobusové spoje; zostali sami, odkázaní iba na seba; lyžiarske stredisko je odkázané výlučne na prírodný sneh; Slovensko sa zapojilo do európskeho programu potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby ▷ ekon., sociol. sociálne odkázaní občania jednotlivci al. komunity závislé od pomoci iných (od štátu, obce, charitatívnych, pomáhajúcich organizácií a pod.)
◘ fraz. byť odkázaný na milosť a nemilosť niekoho závisieť od ľubovôle niekoho, nemať možnosť sa brániť

odkázaný príd. (na koho, na čo) závislý od niekoho, od niečoho, utisnutý na niekoho, na niečo: dieťa je odkázané na rodičov; byť o. na seba

● byť o. na milosť a nemilosť niekoho závisieť od ľubovôle niekoho;

odkázanosť, -ti ž.

odkázaný príd. iba v spoj. s byť, vo význame byť závislý od niekoho al. niečoho: Tá ťetka, veru bola ona sama na sebä otkázaná (Žaškov DK); Já som nenié otkázaná na jeho starí kabát (Dol. Súča TRČ); Boli zme otkázaní na cudzé pracovné sili i poťahi (Kolta HUR); To boli (otec) otkázaní biť f ton dvóre na íh boku (Lapáš NIT)

odkázaný príd
1. doručený, poslaný ako odkaz: na žadost p. Lužinsky Sandora skrz p. Bardi Janossa odkazanu poslalo se funt dreweneho oleya (ŽILINA 1705)
2. odkazom určený, stanovený: pakly na odkazaney czeně prystanem, hnetky by sem od meho služebnyka vypravyl teyže mentieky (LIPTOV 1745 E)
3. práv zdedený, poručený ako dedičstvo: legatarius: komu w testamenťe wolačo necháli, magjcy ňečo odkazaného (KS 1763); že bratrj z odkázanych w kssaftě, ku prjkladu sto zlatých, negaký djl odpustiti nemožu (PrV 1767)