odhryznúť -e -ú -zol dok. zahryznutím oddeliť: o. (si) kus koláča, o. z jablka
● expr. nikto mu z → nosa neo-e;
nedok. odhrýzať -a
odhryznúť -zne -znú -zni! -zol -zla -znúc -znutý -znutie dok.
odhrýzať -za -zajú -zaj! -zal -zajúc -zajúci -zaný -zanie, odhryzávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, odhryzovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok. (čo (z čoho); z čoho) 1. ▶ (obyč. o zvieratách) pevným zasekávaním zubov do niečoho a ich stisnutím oddeľovať danú časť od celku (a tým ho obyč. poškodzovať): kačice ponárajú hlavu a odhrýzajú vo vode z rastlín; potravu morčatá odhryzávajú rezákmi; medvede odhryzávajú kusy kôry zo stromov; žuvacie svaly sa uplatňujú pri reči, odhryzávaní a prežúvaní; Tieto larvy okrem likvidácie listov [repky] ich aj odhryzujú a zaťahujú do zeme. [RN 2012] 2. i odhrýzať si, odhryzávať si, odhryzovať si ▶ zubami oddeľovať časti jedla a jesť: o. (si) z chleba, z krajca, z jablka; z rožka odhrýza veľké kusy; pomaly (si) odhrýza z koláča; kúsky chleba neodhrýzame, ale odlamujeme a vkladáme do úst; Volent odhryzoval klobásu a chlieb. [L. Ballek]; Vynechávajú [voly] ostricu, žltými zubami odhryzávajú pri koreni zelené lístky. [Š. Hanuščin] 3. expr. ▶ zmenšovať, uberať z niečoho, obyč. nenápadne, skryto, často i nečestným spôsobom, prisvojovať si, odkrajovať: o. zo štátneho majetku; banky vám z nasporených prostriedkov budú o. poplatky; Ako strašne musí tento človek trpieť, zožiera si dušu a nezmyselne si odhrýza zo svojho života. [L. Ťažký]; pren. zmena klímy odhryzuje z arktických pobreží spôsobuje, že sa zmenšujú ▷ dok. ↗ odhryznúť, k 2 i ↗ odhryznúť si
odhryznúť -zne -znú -zni! -zol -zla -znúc -znutý -znutie dok. 1. (čo (z čoho); z čoho) ▶ (obyč. o zvieratách) pevným zaseknutím zubov do niečoho a ich stisnutím oddeliť danú časť od celku (a tým ho obyč. poškodiť): aligátor takmer odhryzol ošetrovateľovi pravú ruku; [mala] oči zvieraťa v lese, čo si radšej odhryzne vlastnú labu od železa klepca, než by sa dalo polapiť [J. Johanides]; Nechtami by mu [v návale hnevu] dodriapala tvár, prstami vlasy vytrhala, zubami ucho odhryzla... [P. Jaroš]; Výrobca by mal ručiť za to, že malé dieťa nedokáže z hračky nič odtrhnúť ani odhryznúť. [VNK 2003]; pren. expr. Mesiac odhryzne kúsok slnečného kotúča na jeho západnom okraji. [InZ 1999] spôsobí čiastočné zatmenie slnka 2. i odhryznúť si (čo (z čoho); z čoho; ø) ▶ zubami oddeliť časti, kúsky z jedla a zjesť: o. (si) kus koláča, chleba; na, odhryzni si; daj, nech si odhryznem; chlapček už vie o. z banána; odhryzol si ďalší kus zo svojej žemle 3. expr. (čo (z čoho); z čoho) ▶ zmenšiť, ubrať z niečoho, obyč. nenápadne, skryto, často i nečestným spôsobom, prisvojiť si, odkrojiť: nová značka mobilných telefónov si už čoskoro odhryzne z podielu na slovenskom trhu nemalé percento; stavba odhryzla z chotára úrodnú pôdu a narušila poľovnícky revír; Najmocnejší predstavitelia tohto [priemyselného] odboru sa však už začínajú hýbať, určite si tiež chcú odhryznúť z rodiaceho sa trhu. [HN 2003] ◘ fraz. nikto ti hlavu/nos/z nosa neodhryzne nič zlé sa ti nestane; hovor. expr. odhryznúť si väčší kus [z] koláča/[z] krajca prisvojiť si väčší podiel z celku; odhryzol si väčší kus [z krajca/z koláča], než môže prehltnúť/požuť podujal sa na niečo, čo presahuje jeho schopnosti; radšej si mal jazyk/z jazyka odhryznúť! urobil chybu, keď nemlčal ▷ nedok. ↗ odhrýzať, odhryzávať, odhryzovať, k 2 i ↗ odhrýzať si, odhryzávať si, odhryzovať si
odhryznúť, -ne, -nú, -zol dok. (čo, z čoho) zahryznutím oddeliť časť z niečoho, odkúsnuť: o. kus chleba, o. si z jablka
● hovor. expr. nikto ti nos (z nosa) neodhryzne nič sa ti nestane;
nedok. odhrýzať, -a, -ajú, zried. i odhryzovať, -uje, -ujú
odhryznúť i odhrýzť dok. 1. csl zahryznutím oddeliť: Od Lucije do Viľije to zme jabluka hrizľi, každi ďeň sa odhrizlo (Osada TRS); Aľe mu ňedala (z koláča) odhriznúť, uchitla mu ho a potom ho dala mladej ňevesťe (Lišov KRU); Ňedalo sa odhrízď velkí kus (V. Bielice TOP); Daj mi odhriznúc s_teho jabuka! (Rajec ŽIL); Abo jag garelko othrizol, ta sebe uš tam porajil? (Nemešany LVO) F. ve_ťi ňeodhriznú z nosa! (Košťany n. Tur. MAR), šak_c_tam ňichto nosa ňeodhrizé! (Bošáca TRČ) šak ci ňichto z nosa ňeodhrizňe (Brezina TRB) - nič sa ti nestane 2. lipt zried. uvolniť zo seba nečistotu (o namočenej látke): V ďieži plátno stálo, abi odhrízlo (Záv. Poruba LM)
odhryznúť dk čo zahryznutím oddeliť niečo: uchytyl Mysso Misskou sklenycu a položil do ust z hrdlom a wypil y hrdlo na sklenycy odhrizol (H. TISOVNÍK 1733); abrodere: odhryznauti (CL 1777); onen syn ku ssibenicy wedeny, otci swemu nos odkusil aneb odhriznul (MK 18. st); -ovať, odhrýzať ndk: (mravce) prinessenemu owoci pupečky odhrizowali, aby we wlchké zemi wirostnut nemohlo (VP 1764); tuho drichmawše, nezbadal toho, až kďiž wlček guž nohu tú konečne, na kterú bilo k geho priwázané, odhrízal a (:newdoga snaď:) do geho prstuw zubámi zaťal (BU 1795); abedere: odgjdati, odhryzati (PD 18. st); -ávať frekv: aby pssenyce w zemy newirostla, odhryzawagj (mravce) geg pupček a konček (PP 1734); odhryzovať sa ndk sužovať sa, trápiť sa: repeto morsu: zasa se odhrjzugem (KS 1763)