Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odhovoriť dok. (slovami) presvedčiť niekoho, aby upustil od úmyslu, odradiť: o-l ju od cesty; o-li nás, aby sme šli;

nedok. odhovárať -a

odhovoriť -rí -ria odhovor! -ril -riac -rený -renie dok.

odhovárať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (koho (od čoho/s vedľajšou vetou)) ▶ slovami presviedčať niekoho, aby niečo nerobil, aby neuskutočňoval niečo zamýšľané; syn. odrádzať; op. nahovárať: odhovárajú ho od cesty, od svadby, od operácie; kamarátky ju odhovárali – a predsa prišla; rodinou bol odhováraný od kariéry umelca; odhovárala som ťa, aby si nešla tým autom; keď si chcel kúpiť psa, každý ho odhováral; Dlhšie ma odhováral od toho, aby sme ta zašli [...]. [L. Ballek]
2. (koho od koho) ▶ odrádzať niekoho obyč. od partnerského vzťahu, od manželstva s niekým: Dievčatá odo mňa odhováral. Vymýšľal na mňa [...] [J. Patarák]; Je od nej o sedemnásť rokov mladší a odhovárala ju od neho celá jej rodina. [BŽ 2010]
▷ dok. ↗ odhovoriť

odhovoriť -rí -ria odhovor! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (koho (od čoho/s vedľajšou vetou)) ▶ slovami presvedčiť niekoho, aby upustil od úmyslu, aby neuskutočnil niečo zamýšľané; syn. odradiť; op. nahovoriť: o. priateľa od neuváženého činu; nedajte sa o. od svojho rozhodnutia; od nadmerného užívania liekov sa ho snaží o.; odhovoril ju, aby si dala ostrihať vlasy; od kúpy starého auta bol rýchlo odhovorený; Nechcem ho predsa od tej Ameriky odhovoriť, odradiť, nechcem mu tú Ameriku prekaziť. [B. Šikula]
2. zried. (koho od koho) ▶ odradiť niekoho obyč. od partnerského vzťahu, od manželstva s niekým: Najradšej by som z lietadla vystúpil a poponáhľal sa dievča od vás odhovoriť, kým sa ešte dá. [K. Jarunková]; Vedel o synovej priateľke viac ako Jakub sám, a keď sa zavše predsa len pokúsil odhovoriť ho od nej, strhla sa hádka. [B. Štrauchová]
3. často pejor. (čo) ▶ hovorením (mechanicky) predniesť text: dokázala technicky čisto o. veľa textu; účinkujúci nehrali, repliky hry iba odhovorili; Herectvo je prácou – ničím viac, – povedal. Človek príde na pľac, dá si kostým, odhovorí svoj text a večer ide znova domov. [VNK 2002]
▷ nedok. k 1, 2 ↗ odhovárať

odhovoriť¹, -í, -ia dok.

1. (koho od čoho) prehovoriť niekoho, aby niečo neurobil, odradiť: nedá sa od svojho úmyslu odhovoriť;

2. zastar. odpovedať, odvetiť: „Pravdu máte, vaša milosť!“ odhovorí Ondrej. (Kal.);

nedok. k 1 odhovárať, -a, -ajú

odhovoriť², -í, -ia dok. (čo) vykonať hovorením, predniesť: o. si úlohu (napr. o hercovi)

odhovoriť i odhvariť dok. csl presvedčiť niekoho, aby upustil od svojho zámeru, odradiť: Aľe on sa o_tej cesti odhovoriď ňedal (Babín NÁM); Aj ot kúpi ho odhovorili (V. Bielice TOP); A veru nakoňedz ho aj (od svadby) odhovoreľi (Rajec. Lesná ŽIL); Muśeľi ju odhvarec, že śe za ňeho ňevidala (Spiš. Štvrtok LVO)

odhvariť p. odhovoriť

odhovoriť dk koho (slovami) presvedčiť niekoho, aby upustil od úmyslu, odradiť niekoho: on (Polonec Jano) pak mu odpowedel, že nie, (nepredali svoje voly), ponewadčž gim kupca Kuzma odhoworil (TURIEC 1729); čvože by sme hovorili, len že nás odhovorili (PV 18. st); odhovárať, odhvárať ndk
1. od čoho/koho (slovami) presviedčať niekoho, aby opustil niekoho, odrádzať niekoho od niečoho: knezka pesnička gest odwazat a odhowarat od dobrých časných wěcý na tomto swěte (SK 1697); žaden se nema opowažit od druheho maystra načatu, ba ani gen naznačenu robotu prigjmat, tjm meneg odhowarat, aby od toho wzata a k nemu prinesena byla (CA 1791); inše mne od neho (milého) dosti odhvarali, žadnej odpovedzi ode mne nemeli (PV 18. st)
2. čo odvolávať niečo: sem dnes wiswiečeny dal na takoweho, ktery gest newiny, a tak odhowarawam (!), čo sem wiznal (PEZINOK 1699); odhovárať sa ndk vyhovárať sa, vykrúcať sa (slovami): ga sice, gako sem guž wisse wigewil, w nagmenssem se neodhowo(!) (PeV 1789)