odhodlanie -nia -ní s. 1. (i na čo/k čomu/s neurčitkom) ▶ pevný úmysel niečo vykonať, vôľa na niečo, predsavzatie; syn. odhodlanosť: o. k boju, k činom; o. byť najlepší; o. krajín na užšiu spoluprácu; má o. byť dobrým otcom; nechýba im o. podať najlepší výkon; na každý zápas nastupujeme s odhodlaním vyhrať; plány a odhodlania často stroskotajú na vzájomných nedorozumeniach 2. iba sg. ▶ veľké úsilie pri dosahovaní cieľa, smelosť; syn. odhodlanosť: jeho život bol príkladom neochvejného odhodlania a vytrvalosti; jednotky bojovali s veľkým odhodlaním ◘ fraz. mladícke odhodlanie vôľa dosiahnuť niečo bez predchádzajúcich skúseností, entuziazmus, oduševnenie ▷ ↗ i odhodlať sa
odhodlaný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ rozhodnutý konať, prejaviť sa; syn. pripravený, hotový: mladí, odhodlaní ľudia sú ochotní bojovať za svoje práva; skupina odhodlaných nadšencov sa pustila do práce; buďte sebavedomejší, odhodlanejší a cieľavedomejší 2. ▶ prejavujúci veľké úsilie pri dosahovaní cieľa, smelosť pri nejakej činnosti, odvážny, smelý; svedčiaci o tom: odhodlaní bojovníci; o. odpor obyvateľstva; rázna, odhodlaná odpoveď; o. výraz na tvári potvrdzoval jej slová; kráčal odhodlanými krokmi; armáda má mnoho odhodlaných vojakov ▷ ↗ i odhodlať sa
odhodlať sa -lá sa -lajú sa -laj sa! -lal sa -lajúc sa -laný -lanie (sa) dok. (na čo/k čomu/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ dospieť k rozhodnutiu konať al. prejaviť sa, rozhodnúť sa, odvážiť sa: o. sa k ráznemu, radikálnemu kroku, k činu; vláda sa odhodlala na daňovú reformu; odhodlal sa zdôveriť so svojím problémom matke; nikdy sa neodhodlal hovoriť o tom, čo sa udialo; odhodlal sa, že povie pravdu; bol odhodlaný na všetko; Či také správanie ženu natoľko neponíži, že sa odhodlá z túžby po odplate k nevere? [J. Lenčo] ▷ nedok. ↗ odhodlávať sa
odhodlávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie (sa) nedok. (na čo/k čomu/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ smerovať k rozhodnutiu konať al. prejaviť sa, rozhodovať sa: o. sa k činu; o. sa na ďalekú cestu; odhodláva sa k otvorenému rozhovoru s rodičmi; k priznaniu sa dlho neodhodlával; krajina sa odhodláva na dôležité zmeny v štruktúre ekonomiky; dlho sa odhodlával navštíviť so svojimi ťažkosťami odborníka; Stmieva sa, Verona sa odhodláva, že si hneď zbalí veci, a Magda by ju mohla autom odviezť do nového bytu. [V. Švenková] ▷ dok. ↗ odhodlať sa
dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa • pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do roboty • chytiť sa • prichytiť sa • chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevo • prikročiť • pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniu • odhodlať sa • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškami • kniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazí • hovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krik • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tanca • expr. lapiť sa: načim nám lapiť sa roboty • zastaráv. oddať sa • kniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniu • expr. zahryznúť sa • hovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítania • fraz. vyhrnúť si rukávy • kraj. prisošiť sa (Felix) • popúšťať sa • popriberať sa • pozahrýzať sa (postupne)
2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa • zobrať sa • vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotela • pustiť sa: sprievod sa pustil ulicami • podať sa: podať sa ďalej • vykročiť • vydať sa • ísť • zamieriť: vykročili, zamierili správnym smerom • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestu • expr.: vychytiť sa • schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa
3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa
odhodlať sa po úvahe prísť k pevnému záveru a začať ho realizovať • rozhodnúť sa: odhodlal sa, rozhodol sa ísť študovať • predsavziať si • zaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): predsavzal si, zaumienil si, že prestane fajčiť • odvážiť sa • osmeliť sa (dodať si odvahy, smelosti na vykonanie niečoho): odvážil sa, osmelil sa protestovať • dať sa • podujať sa • podobrať sa • podbrať sa • chopiť sa • chytiť sa • zried. ubrať sa (odhodlať sa niečo robiť, urobiť): pod(o)bral sa na operáciu; chopil sa konečne riešiť rodinný problém
odvážiť sa získať odvahu, smelosť vykonať niečo • dodať si odvahy • osmeliť sa: Kto by sa odvážil, osmelil protirečiť vrchnosti?; dodal si odvahy na protest • opovážiť sa • trúfnuť si • dovoliť si (prejaviť priveľkú, obyč. nemiestnu odvahu al. bezočivosť): opovážil sa, trúfol si, dovolil si odovzdať nehotovú prácu; trúfol si na nás • nár. zatrôfať si (Hviezdoslav) • odhodlať sa • vzchopiť sa • fraz.: pozbierať odvahu/smelosť (vyvinúť úsilie na vykonanie niečoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konečne a urob to! • riskovať • hovor. reskírovať • fraz. staviť všetko na jednu kartu (odvážiť sa na niečo nebezpečné, riskantné): pri tejto robote bolo treba veľmi riskovať, reskírovať • subšt. lajsnúť si: lajsli si odísť z práce skôr
podujať sa rozhodnúť sa niečo robiť, urobiť: podujal sa na organizáciu oslavy • dať sa (na niečo, do niečoho): ochotne sa dal na ťažkú prácu • podobrať sa • podbrať sa: pod(o)brala sa sprevádzať hostí po meste • chytiť sa • chopiť sa: chytili, chopili sa riešiť dlhodobý problém • odhodlať sa: nakoniec sa odhodlala vziať funkciu predsedníčky • zried. ubrať sa: ubral sa obísť dedinu s listom • vziať na seba: vzal sa seba úlohu sprostredkovateľa • priprieť sa (s premáhaním vôle): priprie sa sám vec vybaviť • expr.: schytiť sa • vychytiť sa: schytila sa, vychytila sa očistiť schodisko
rozhodnúť sa po úvahe prísť k záveru • odhodlať sa: rozhodol sa, že odíde; odhodlať sa k činu • dať sa (rozhodnúť sa pre istú činnosť): dal sa na podnikanie; dal sa na krádež • predsavziať si • zaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): zaumienil si, že prestane fajčiť • prikloniť sa (rozhodnúť sa za istú možnosť): prikloniť sa k prvému riešeniu • hovor. expr. rozkývať sa (rozhodnúť sa po dlhom váhaní): konečne sa rozkývala • hovor. zastar. namyslieť sa • zastar.: ustáliť sa • rozhútať sa: namyslel sa, ustálil sa, že neodíde
odhodlať sa, -á, -ajú dok. (na čo, k čomu, bezpredm., s neurč. i so spoj. že) pevne sa rozhodnúť, predsavziať si, odvážiť sa, osmeliť sa urobiť niečo: nevie sa, nemôže sa o. na niečo; o. sa na vážnu vec, na dôležitý krok; o. sa na ďalekú cestu; o. sa na útek; odhodlá sa predsa k záveru (Jes.); Prestupovala z nohy na nohu a nevedela sa k ničomu odhodlať. (Žáry) Odhodlal sa trpieť aj za Radimov pokoj. (Hor.) Konečne som sa odhodlal, že sa raz už poberiem do sveta. (Al.);
nedok. odhodlávať sa, -a, -ajú