odhodlať sa, -á, -ajú dok. (na čo, k čomu, bezpredm., s neurč. i so spoj. že) pevne sa rozhodnúť, predsavziať si, odvážiť sa, osmeliť sa urobiť niečo: nevie sa, nemôže sa o. na niečo; o. sa na vážnu vec, na dôležitý krok; o. sa na ďalekú cestu; o. sa na útek; odhodlá sa predsa k záveru (Jes.); Prestupovala z nohy na nohu a nevedela sa k ničomu odhodlať. (Žáry) Odhodlal sa trpieť aj za Radimov pokoj. (Hor.) Konečne som sa odhodlal, že sa raz už poberiem do sveta. (Al.);
nedok. odhodlávať sa, -a, -ajú