odhadzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. 1. (čo, koho (odkiaľ; kam)) ▶ pustením z ruky al. hodením dávať, umiestňovať (preč) od seba: o. nohami paplón; rúbal, odhadzoval haluz za haluzou; v rýchlosti odhadzuje klobúk na vešiak a usadí sa; zamierili priamo k východu, odhadzujúc každého z cesty; vojaci odhadzovali zbrane a utekali z bojiska; Sestrám vytrháva z rúk injekcie a odhadzuje ich do kúta. [M. Zelinka]; pren. mesto odhadzuje zo seba starú škrupinu stagnácie [I. Kusý] zbavuje sa ▷ šport. odhadzovať puk (v ľadovom hokeji) situácia, keď hráč hokejkou strieľa puk od seba, zbavuje sa ho, nerozohráva, neútočí na súperovu bránku
2. (čo (kam; čím)) ▶ hádzaním ručne al. na to určeným nástrojom, zariadením postupne odstraňovať z určitého miesta (všetok) materiál al. (všetky) predmety, odpratávať: o. tehly na kopu; lopatou o. zeminu, uhlie; o. vidlami slamu; cestné frézy odhadzujú sneh, aby sprístupnili cesty do obcí
3. (čo, koho (kam)) ▶ (o inej ako ľudskej sile) uvádzať do prudkého pohybu smerom od zdroja: zadné kolesá auta odhadzujú spŕšku kameňov; [...] tlaková vlna náhleho výbuchu ma pri stlačení spúšte odhadzuje. [M. Krajňak]; neos. nárazy vetra boli také silné, že nás odhadzovalo do strán
4. (čo (kam)) ▶ zbavovať sa niečoho nepotrebného, obyč. nefunkčného al. nechceného: o. kôstky z čerešní; o. smeti, odpadky vynášať, upratovať; obnosené šaty odhadzuje do kontajnera; napchával si fajku, zápalky odhadzoval do prachu; neodhadzujte obal zo sladkostí, ohorky na zem!; pren. leto je čas, keď odhadzujeme oblečenie začíname nosiť oblečenie, ktoré nezakrýva viaceré časti tela; pren. [...] ľudské spoločenstvo odkladá, odhadzuje použitých bratov, zúfalo už nepotrebných ľudí [...] [I. Kadlečík]
5. expr. (čo) ▶ (o psychickej stránke človeka) odmietať zvyky, zásady a pod., zbavovať sa niečoho, oslobodzovať sa od niečoho: strácať zábrany a o. konvencie; o. strach, zlosť; o. spomienky na vojnu; pren. Nie je náhodou, že tak radi svoje krpce odhadzujeme, krpce, za ktoré sa hanbíme [...]. [V. Šikula] zakrývame prostý pôvod
▷ dok. k 1, 3 – 5 ↗ odhodiť, k 2 odhádzať
odhadzovať sa -dzuje sa -dzujú sa (ne)odhadzuj sa! -dzoval sa -dzujúc sa -dzujúci sa -dzovanie sa nedok. často v zápore al. po zápore 1. hovor. expr. (od čoho) ▶ odmietať niečo, vyhýbať sa niečomu: o. sa od jedla; neodhadzuje sa od žiadnej roboty; nedá sa povedať, že by sa od peňazí odhadzoval; dlho sa od ženby odhadzoval; V prvé dni sa odhadzoval, že neprišiel na dlho a že chce mať od všetkého svätý pokoj. [M. Čeretková-Gállová]
2. hovor. zastaráv. (od koho) ▶ prestávať mať pocit spolupatričnosti k niekomu, odvracať sa, odkláňať sa od niekoho: od rodičov sa neodhadzuj!; [...] chvíľu sa odhadzujeme od jedného, potom zase od druhého, očierňujeme suseda a ten zase nás. [V. Šikula]; Starý otec sa smial: – Jaj, veď som ja dedinčan, dievka moja, a nehanbím sa za to, len sa ani ty neodhadzuj. [M. Ďuríčková]
▷ dok. ↗ odhodiť sa
odhodený -ná -né príd.: šport. odhodený skok ▶ (v krasokorčuľovaní) prvok typický pre športové dvojice (nie pre tance na ľade, tanečné páry) vykonávaný odhodením partnerky od seba ▷ ↗ i odhodiť
odhodiť -dí -dia odhoď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (čo, koho (odkiaľ; kam)) ▶ pustením z ruky umiestniť niečo, niekoho preč od seba, vrhnúť niečo, niekoho od seba: o. tašku do kúta; súpera od seba nešetrne odhodil; Nepríčetne som odhodil prikrývky a odokryl si tvár i krk. [M. Hvorecký]; Matej, stoj! Odhoď zbraň! [P. Jaroš]
2. (čo, koho (kam)) ▶ (o inej ako ľudskej sile) uviesť do prudkého pohybu smerom od zdroja: tlaková vlna ma odhodila k stene; náraz vozidlo odhodil a otočil okolo vlastnej osi; neos. auto odhodilo po zrážke na opačnú stranu; neos. Silno narazili hlavou do stropu lietadla a potom ich odhodilo na dlážku. [Sme 1997]
3. (čo (kam)) ▶ zbaviť sa niečoho nepotrebného, obyč. nefunkčného al. nechceného, zahodiť: o. zápalku, ohorok na zem; o. staré noviny, papier do kontajnera; Ešte raz napľul na kameň a s hnusom ho odhodil do trávy. [V. Šikula]
4. expr. (čo, zried. koho) ▶ (o psychickej stránke človeka) odmietnuť niečo, prestať dodržiavať zvyky, zásady a pod., zbaviť sa niečoho, niekoho, oslobodiť sa od niečoho, od niekoho: o. ilúzie, ostych, škrupule, pretvárku; odhodil všetky zábrany; pren. Myseľ ma neposlúcha, chcem odhodiť Faidru od seba, chcem sa na ňu trvalejšie hnevať, nejde mi to. [L. Ťažký]
◘ fraz. expr. odhodiť niekoho ako handru pohrdnúť niekým; odhodiť barly vyzdravieť; odhodiť masku a) prestať sa pretvarovať b) prejaviť vlastný názor al. city
▷ nedok. ↗ odhadzovať
odhodiť sa -dí sa -dia sa (ne)odhoď sa! -dil sa -diac sa -denie sa dok. často v zápore al. po zápore 1. hovor. expr. (od čoho) ▶ odmietnuť niečo, vyhnúť sa niečomu: nikdy sa od roboty neodhodí; dievča sa neodhodí od nijakej zábavy; A predsa sa Ondro neodhodil dakedy ani od pálenky. [A. Habovštiak]; No veď čo by som si nedal [kávičku], ja sa nikdy neodhodím. [Vč 1990]
2. hovor. zastaráv. (od koho) ▶ prestať mať pocit spolupatričnosti voči niekomu, odvrátiť sa, odkloniť sa od niekoho: o. sa od rodičov; celkom sa od nás odhodil
▷ nedok. ↗ odhadzovať sa