odhodiť dok.
1. hodiť od seba preč: o. ohryzok (do koša), o. staré topánky; o. zbraň
2. expr. odvrhnúť, zapudiť, potlačiť: o. nenávisť, zlosť, predsudky
● o. masku prestať sa pretvarovať;
nedok. odhadzovať
// odhodiť sa hovor. expr. odvrátiť sa (význ. 2): o-l sa od vlastných rodičov; neo-la sa od nijakej roboty nevyhýbala sa jej;
nedok. odhadzovať sa
odhodiť sa p. odvrátiť sa
odhodiť 1. p. zahodiť 1 2. p. odvrhnúť 1
odvrátiť sa prestať sa zaujímať o niekoho, niečo, prestať mať pocit spolupatričnosti, príslušnosti k niekomu, niečomu • odcudziť sa (stať sa citovo ľahostajným): odvrátil sa od rodiny, odcudzil sa bratovi, vlasti • hovor. odhodiť sa: neodhodí sa od roboty, od nás
p. aj zanechať 2
odvrhnúť 1. neprijať, čo sa ponúka al. čo sa žiada • zavrhnúť: odvrhli priateľstvo, dary; zavrhli staré mravy • odmietnuť • zamietnuť (ako nepotrebné, nevyhovujúce): odmietnuť šťastie, zamietnuť návrhy • odpudiť • zapudiť • potlačiť (o duševných, citových prejavoch): odpudiť hnev; zapudiť, potlačiť myšlienky na pomstu • odstrčiť: odstrčila vlastné deti • expr.: odhodiť • odkopnúť • odšmariť • odmrštiť: odhodila, odkopla jeho lásku ako nepotrebnú vec
2. p. zahodiť 1
zahodiť 1. prudkým pohybom hodiť, dať preč od seba • odhodiť: zahodil, odhodil lopatu do trávy • odvrhnúť (prudko): s odporom odvrhnúť zbraň • expr.: zašmariť • odšmariť • kniž. odmrštiť: šaty s nevôľou odšmarila, odmrštila nabok • pohodiť: pohodiť ohryzok; pohodiť dieťa • vyhodiť (smerom von odniekiaľ al. vyradiť, odstrániť ako bezcenné, nepotrebné): zahodiť, vyhodiť obnosené topánky • expr. zried. zarútiť (Hviezdoslav) • pozahadzovať • poodhadzovať • odhádzať (postupne, jedno po druhom zahodiť): pozahadzovať, poodhadzovať, odhádzať nepotrebné veci
2. ľahko, voľne položiť (obyč. na seba) • prehodiť: zahodiť, prehodiť si na plecia vlniak
3. p. premárniť
zavrhnúť 1. neprijať niečo ako nevyhovujúce al. nesúhlasiť s niečím • odvrhnúť • zamietnuť • odmietnuť: zavrhnúť, odvrhnúť ponúkanú pomoc; zamietnuť, odmietnuť ponuku na spoluprácu • zapudiť • odpudiť: zapudila, odpudila návrhy na svadbu • odsúdiť • dištancovať sa (ostro, rázne): projekt všetci odsúdili, dištancovali sa od neho • expr. odhodiť: odhodiť predsudky • poodsudzovať (postupne, viac ľudí, vecí a pod.)
2. z pohŕdania niekoho neprijať (do svojej priazne, medzi seba a pod.) • opovrhnúť • odvrátiť sa: bojí sa, že ho pre jeho čin zavrhnú, že ním opovrhnú, že sa od neho odvrátia • expr. zatratiť: po neúspechu ma všetci zatratili • zastar. zapovrhnúť • expr. odkopnúť: dievča mládenca zapovrhlo, odkoplo • odstrčiť: odstrčili ma od seba • prekliať (zavrhnúť kliatbou): prekliala celú rodinu
odhodiť, -í, -ia dok.
1. (čo) vrhnúť, hodiť preč od seba, zahodiť: o. odpadky, ohorok cigarety, o. staré šaty; o. niečo do kúta, na smetisko; o. zbraň prestať bojovať
● o. flintu do žita vzdať sa boja;
2. expr. (čo, koho) odmietnuť, zavrhnúť, odstrčiť, zapudiť: o. hnev, nenávisť; Odhoď tie myšlienky! (Kuk.) Jednej si sa už zunoval, odhodila ťa. (Kuk.);
nedok. odhadzovať, -uje, -ujú
|| odhodiť sa hovor. (od koho, od čoho, bezpredm., nár. i koho, čoho) odcudziť sa niekomu, odvrátiť sa od niekoho, od niečoho: Jediný syn odhodí sa od otca, zájde do sveta. (Tat.) Odhodili sa od takého nebezpečného obchodu. (Kuk.) Keď príde platiť, každý sa odhodí. (Kuk.) Deti vlastnej sestry odhodili sa jej. (Kuk.) Synov som vychoval, oni však odhodili sa ma. (Hviezd.);