odhádzať dk čo hádzaním odstrániť niečo: tam se nemohlo wegit pro welike sňahj z wňutra, pokud se neodhaze (M. JÁN 1697); glubere ramos: odházati ratolestj (KS 1763)
odhodiť dk
1. čo, koho kam hodiť od seba, zahodiť niečo, niekoho: gda od Cžar k Kuklowu, kulku mu dala, aby ho ny prostrželil, wssak on gy odhodil (SKALICA 1654); kdy ho Atalanta predbehawala, wždycky gedno yablko za druhym odhodil na stranu (SP 1696); stare mrchlawe dwere se odhodily (DUBNICA n. V. 1723); nemas tu nyist, kurva, oppica, flandra, icz do stolicze, widagu ty tam wiswecene, ze si odhodjla pancharta (D. KRŠKANY 1731) pohodila, nechala bez opatery;
x. pren pychi prchliwost odhodila geho do ničemnosti (PT 1778) uvrhla; odhoďil som techdá kupectwo, chťíc skúsiť spokogňegssého žiwota (DS 1795) vzdal som sa
L. čo povím o lásce, kterú mal k Venusi Mars? Zabudnúl na boj, odhodil všecku zbroj (BR 1785) vzdal sa boja
F. odhodil sy rečy moge za chrbet (GŠ 1758) podcenil, nevzal si ich vážne
2. čo z čoho odlúčiť, odčleniť, oddeliť, vybrať niečo (z niečoho): wayco polož do poharika, leg na to ružoweg wodky, nechag za 24 hodin tam stogi, potom odhod preč wagco a užiweg wodku (RT 17. st); wezmi gednu hrst petrželových korenou, umi gich dobre a srdce z ních odhod (VK 1764); kdiž sa spoga (motýlí samec so samicou), kteri čas rozdel gich od gednu druheho, samca odhod preč, samicu polož na papir, wagečka klasti počne (SN 1772)
3. práv koho od koho vylúčiť z majetkového podielu niekoho: kteressto wsseczke wecy samy rozobraly a nas od swich wlasnich sester pochadzagicich spolunastupnikuw odhodily (PUKANEC 18. st)
4. čo (od koho) hodením dostať dolu, zhodiť, zbaviť sa niečoho: odhodils naklad težky, pozorug, abis pijskem nebyl priwaleny (SK 1697); plast, kdis slunce paly, samochtyaci dobrowolne odhazame (SJ 1765); Gajus swetské ssaty sobe zaopatricze, reholniczky odew odhodicze, k nepritely prissél (PeP 1770); kedikolwek geg manzel někam odessol, drahe ssaty hned od sebe odhodila (WS 18. st)
5. koho, čo preložiť na iný čas, odsunúť, odložiť niečo: poněwadž techdi s techto (skúseností), kterák pochopugeme, príliss málo múžú prospěťi w skuseňý, musegú ho odhoďiťi až na čas, kďiž guž (žiaci) bíwagú wen wipusťený (BR 1785); guž obáwáňá neni, abi farár sobášenj odhoďil (BN 1796)
6. čo neprijať (čo sa ponúka), odvrhnúť, nechcieť, odmietnuť niečo: adeaphora: wec, kterú možem pripustit nebo odhodit (NP 17. st); sto a dwanást swedkúw wyslani deputati wislissice, prewedeny súd za nepráwy uznaly a odhodily (PeP 1771); oddichne Penelope a z nowú udatnostu odhody milownykúw (PT 1778)
7. čo odvrhnúť, zavrhnúť, zapudiť, zahnať (ako niečo nevyhovujúce): cokoliw zlučy, nenawisti, zawisti wariss aneb waril gsi w srdcý proti bližnjmu swemu, to wssecko wileg a odhod (SK 1697) prekonaj; obmite sa (hriešnici) a očysty budete, odhocte zle skutky wasse od ocy mogich (AgS 1708); nebohi mog sin Carl Jungh mne neustil na zdrawi, statku a dobrem gmene mnoho ublizowal, wsecku poslusnost a powinost sinowsku odhodel (MOJMÍROVCE 1753); oni Luthera včenj odhodili (ST 1797);
x. pren (mentor) ku sprostému a zátmelému lidu geho (Uliseov) obličeg odhacuge (PT 1778) zatemňuje
L. od tvári, od očí o. koho odvrátiť sa od niekoho: takowjto hrjssnjcy obáwati se musegj, aby gjch Bůh zase od twári neodhodil (ŽP 1788); dagže pozor, aby Otec nebesky, ktery priprawil wesele synu swemu, aby teba od očy neodrutil neb neodhodil (SJ 18. st)
F. staré s pricházágícím nowím odhoďíťe (BN 1790) prepiatou horlivosťou zmaríte dobrý úmysel
8. zbežne, krátko povedať, prehovoriť: petnaste pak toliaruw panu urečitemu skrze Ondrasse na auctiu na zwiss doložene sedenia danich, na ktere y obligator producowal, zdaliss odhodity instans nepriwolil (MARTIN 1731); pani wssak naproty temu (rečiam vraha, ktorý sa nemohol pohnúť z miesta) odhodyla a prawyla, ze gak gakú potrebu má na ny, slussnegssá wecz gest, aby on k ny se dostawyl (PeP 1770); odhadzovať [-(d)zo-], odhádzať ndk k 1: Gressowy z Hugačkom, kdy ssly z wapenicze hlynu odhazowat, dano den 10 (ŽILINA 1693-94); ssest, osem hlapu pomahalo tim (kopáčom) othazowat (zem) (RADVAŇ 1714); kdiž člowek ustawicnie kassle a žadneho flusu neodhazuge (KT 1753) nevypľúva; sňech od stawany odhazug (PR 18. st);
x. pren stráss u dwery palácu odhacuge prystupu snadnost (PT 1778) zamedzuje, znemožňuje; k 3: z gakeg pryčiny djtky swe Mihalya a Suzannu od wsseckeho syn mug Andrass, otecz gegjch, odhazuge (BYSTRIČKA 1736); k 6: čoť dawagu gak hostowi, prigmi, ňeodhadzug; dobry misli dobre wecy, zle z misli wiwira, zly pak dobre odhadzuge, zlosti same zbira (GV 1755); kdj nemocnj lekj neprima, odhazuge, zdrawj nebiwa (Káz 18. st); k 7: aby (človek) na mali čas zlim mohl biti, milost božj a slawu nebesku od seba odhazuge wečne (SK 1697); žadneho dobrotiwosti ňikdy ňeodhadzug (GV 1755); dnessni swaty Ondreg aposstol Krystowy žadnych lidi neopowrhowal, neodhazowal, ale vssem spasitedlne naučeni dawal (MS 1758)
F. ty Boha za chrbet odhadzugess (CDu 18. st) neberieš vážne; odhodiť sa dk od čoho vzdať sa, zrieknuť sa niečoho: zdalis p. instans, žeby se sproste odhodilj, bil priwolyl, rozpamatowatj se nemuže (MARTIN 1731)
L. (poddaní) w ten čas hnedky od poddanstwa spolu z ginimy wsseckimy poddaniny a domina instante se odwrhly a odhodily (TURANY 1717) odopreli poddanskú povinnosť; odhadzovať sa ndk
1. čím odrážať útok, brániť sa niečím: tenže nebohy Stephan Chowanecz y na toho Ssewczowgech paliczu zahanat počžal, ktery se mu čžakanom odhazowal, ale ho predcza po rukach uderil (BECKOV 1727)
2. práv čoho vzdávať sa nároku na niečo, zriekať sa (majetku): widewssi tehdi my, ze Geho Milost pan Thauz Jánoss swe penize neklade, portie teg nasseg sa koneczne skrz tenže list swug nam psany ano y wssetkeho prawa sweho w tich častkach gakimkoly spusobem magicziho odrgeka a odhaczuge (ŽABOKREKY 1720)