odháňať, odoháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. 1. (koho, čo (odkiaľ; kam; čím)) ▶ hlasovým prejavom, pohybom rúk, nejakým predmetom a pod. prinucovať niekoho, niečo vzdialiť sa, odísť preč odniekiaľ; syn. zaháňať: o. davy zvedavcov; o. deti od televízora; o. neodbytnú muchu, osu; palicou odháňa útočníka, psa; domorodci tancom vraj odháňajú zlých duchov; Nespokojenci ma zozadu sácali do chrbta a odháňali preč štuchancami. [M. Hvorecký]; pren. Prehadzoval sa z boka na bok, pričňa vŕzgala, odháňala sen. [J. Balco]
2. (čo, koho (odkiaľ)) ▶ (o prostriedkoch, látkach) pôsobiť odpudzujúco, vypudzujúco, odplašovať: repelent odháňa dotieravý hmyz; vôňa bazy odháňa muchy; mäta pomáha o. krysy a myši; zápach ho odoháňa od stánkov s rybami; Amulety odháňajú zlo a nešťastia. [A. Hykisch]
3. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ hnaním, zaháňaním odvádzať niekam obyč. domáce zvieratá; syn. zaháňať: o. ovce z paše, domov; úlohou psov je strážiť a o. kravy; kočovníci podnikali vpády do krajiny, odháňali stáda a pustošili obilné polia
4. (koho, čo (odkiaľ; kam)) ▶ privádzať k (neplánovanému) pohybu, odchodu: ustavične prší, dážď odháňa turistov; vietor odháňa povrchové vody od pobrežia; krajne nepriaznivé počasie odháňalo horolezcov zo štítu; zima a prúdy vody odháňajú obecenstvo domov
5. (koho (čím; od koho)) ▶ vyvolávať v niekom nezáujem, nevôľu, nechuť, odrádzať, odpudzovať: svojím správaním o. klientov, zákazníkov; neuvedomoval si, že tým výrazom tváre od seba odháňa ľudí; netušil, aký poklad od seba odháňa; nekompetentná daňová politika odháňa potenciálnych investorov
6. (čo (odkiaľ)) ▶ vypudzovať, potláčať niečo vo vedomí al. nejaký stav, rozpoloženie; aktívne pôsobiť, zasahovať proti tomu, zaháňať, zapudzovať: o. driemoty, spánok; o. nudu; zavrel oči, odháňajúc z mysle znepokojujúce myšlienky, predstavy; s nevôľou odháňam spomienky; odháňal pomyslenie na najhoršie na smrť; skúste o. únavu a zlú náladu správnymi potravinami; relaxačné cvičenie upokojuje a odháňa starosti; sedel pri ohni a hlad odoháňal [A. Habovštiak]
◘ fraz. mužov od seba odháňala mala veľa nápadníkov
▷ dok. ↗ odohnať
odoháňať ↗ odháňať
odohnať odoženie odoženú odožeň! odohnal odoženúc odohnaný odohnanie dok. 1. (koho, čo (odkiaľ; kam; čím)) ▶ hlasovým prejavom, pohybom rúk, nejakým predmetom a pod. prinútiť niekoho, niečo vzdialiť sa, odísť preč odniekiaľ; syn. zahnať: o. dotieravcov, zvedavcov; o. zlodeja palicou; o. sliepky; odohnala starú slúžku preč; odohnal vrabca z podobločnice; Gazdiná ho [psa] tak naučila. Odohnať každého s vycerenými zubiskami. [J. Váh]
2. (čo, koho (odkiaľ)) ▶ (o prostriedkoch, o aromatických látkach) zapôsobiť odpudzujúco, vypudzujúco, odplašiť: cesnak odoženie komáre; elektronický odpudzovač odoženie zo záhrady hlodavce; dym odohnal sršne; pastieri udržujú oheň, aby jeho svetlo odohnalo vlkov
3. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ hnaním, zaháňaním odviesť niekam obyč. domáce zvieratá; syn. zahnať: o. statok, kravy, ovce z paše, do doliny; z maštale mu odohnali býčka; Keď mi vojaci odoženú alebo na mojom dvore porazia a zjedia všetok dobytok... bude neskoro. [L. Ťažký]
4. (koho, čo (odkiaľ; kam)) ▶ doviesť k (neplánovanému) pohybu, odchodu: búrka so silným dažďom odohnala divákov od pódia; dážď odohnal futbalistky pod strechu školy; vietor odoženie oblaky smerom na východ
5. (koho (čím; od koho)) ▶ vyvolať v niekom nezáujem, nevôľu, nechuť, odradiť: svojím konaním ju od seba odohnal; Zahriakne, podpichne, odoženie zavše slovom aj takých ľudí, ktorí sú jej blízki. [V. Šikula]; Margita bola skvelá žena, ten hlupák nevedel, čo od seba odohnal. [L. Mňačko]; Ak svojich zákazníkov teraz odoženiete, v budúcnosti môžete prísť o nich natrvalo. [HN 2009]
6. (čo (odkiaľ)) ▶ vypudiť, potlačiť niečo vo vedomí al. nejaký stav, rozpoloženie; aktívne zapôsobiť, zasiahnuť proti tomu, zahnať: o. smútok, pochybnosti; o. strach, hriešnu myšlienku; nápoj vás nabije energiou a odoženie choroby; odohnal z mysle dotieravé predstavy; Ako odohnať chmáry z tváre otca, ktorý stojí nad hrobom svojho syna? [P. Sever]; Hlad a smäd odohnal snehom, celú noc ho preháňalo. [J. Papp]
▷ nedok. ↗ odháňať, odoháňať