Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

odohnať -ženie -ženú dok.

1. prinútiť vzdialiť sa, odpudiť: o. deti od seba, o. muchy

2. zbaviť sa, zapudiť, zahnať: o. trému, o. myšlienky;

nedok. odháňať, odoháňať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odháňať ‑a ‑ajú nedok.

odháňať, odoháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. 1. (koho, čo (odkiaľ; kam; čím)) ▶ hlasovým prejavom, pohybom rúk, nejakým predmetom a pod. prinucovať niekoho, niečo vzdialiť sa, odísť preč odniekiaľ; syn. zaháňať: o. davy zvedavcov; o. deti od televízora; o. neodbytnú muchu, osu; palicou odháňa útočníka, psa; domorodci tancom vraj odháňajú zlých duchov; Nespokojenci ma zozadu sácali do chrbta a odháňali preč štuchancami. [M. Hvorecký]; pren. Prehadzoval sa z boka na bok, pričňa vŕzgala, odháňala sen. [J. Balco]
2. (čo, koho (odkiaľ)) ▶ (o prostriedkoch, látkach) pôsobiť odpudzujúco, vypudzujúco, odplašovať: repelent odháňa dotieravý hmyz; vôňa bazy odháňa muchy; mäta pomáha o. krysy a myši; zápach ho odoháňa od stánkov s rybami; Amulety odháňajú zlo a nešťastia. [A. Hykisch]
3. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ hnaním, zaháňaním odvádzať niekam obyč. domáce zvieratá; syn. zaháňať: o. ovce z paše, domov; úlohou psov je strážiť a o. kravy; kočovníci podnikali vpády do krajiny, odháňali stáda a pustošili obilné polia
4. (koho, čo (odkiaľ; kam)) ▶ privádzať k (neplánovanému) pohybu, odchodu: ustavične prší, dážď odháňa turistov; vietor odháňa povrchové vody od pobrežia; krajne nepriaznivé počasie odháňalo horolezcov zo štítu; zima a prúdy vody odháňajú obecenstvo domov
5. (koho (čím; od koho)) ▶ vyvolávať v niekom nezáujem, nevôľu, nechuť, odrádzať, odpudzovať: svojím správaním o. klientov, zákazníkov; neuvedomoval si, že tým výrazom tváre od seba odháňa ľudí; netušil, aký poklad od seba odháňa; nekompetentná daňová politika odháňa potenciálnych investorov
6. (čo (odkiaľ)) ▶ vypudzovať, potláčať niečo vo vedomí al. nejaký stav, rozpoloženie; aktívne pôsobiť, zasahovať proti tomu, zaháňať, zapudzovať: o. driemoty, spánok; o. nudu; zavrel oči, odháňajúc z mysle znepokojujúce myšlienky, predstavy; s nevôľou odháňam spomienky; odháňal pomyslenie na najhoršie na smrť; skúste o. únavu a zlú náladu správnymi potravinami; relaxačné cvičenie upokojuje a odháňa starosti; sedel pri ohni a hlad odoháňal [A. Habovštiak]
fraz. mužov od seba odháňala mala veľa nápadníkov
dok.odohnať


odoháňaťodháňať


odohnať odoženie odoženú odožeň! odohnal odoženúc odohnaný odohnanie dok. 1. (koho, čo (odkiaľ; kam; čím)) ▶ hlasovým prejavom, pohybom rúk, nejakým predmetom a pod. prinútiť niekoho, niečo vzdialiť sa, odísť preč odniekiaľ; syn. zahnať: o. dotieravcov, zvedavcov; o. zlodeja palicou; o. sliepky; odohnala starú slúžku preč; odohnal vrabca z podobločnice; Gazdiná ho [psa] tak na­učila. Odohnať každého s vycerenými zubiskami. [J. Váh]
2. (čo, koho (odkiaľ)) ▶ (o prostriedkoch, o aromatických látkach) zapôsobiť odpudzujúco, vypudzujúco, odplašiť: cesnak odoženie komáre; elektronický odpudzovač odoženie zo záhrady hlodavce; dym odohnal sršne; pastieri udržujú oheň, aby jeho svetlo odohnalo vlkov
3. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ hnaním, zaháňaním odviesť niekam obyč. domáce zvieratá; syn. zahnať: o. statok, kravy, ovce z paše, do doliny; z maštale mu odohnali býčka; Keď mi vojaci odoženú alebo na mojom dvore porazia a zjedia všetok dobytok... bude neskoro. [L. Ťažký]
4. (koho, čo (odkiaľ; kam)) ▶ doviesť k (neplánovanému) pohybu, odchodu: búrka so silným dažďom odohnala divákov od pódia; dážď odohnal futbalistky pod strechu školy; vietor odoženie oblaky smerom na východ
5. (koho (čím; od koho)) ▶ vyvolať v niekom nezáujem, nevôľu, nechuť, odradiť: svojím konaním ju od seba odohnal; Zahriakne, podpichne, odoženie zavše slovom aj takých ľudí, ktorí sú jej blízki. [V. Šikula]; Margita bola skvelá žena, ten hlupák nevedel, čo od seba odohnal. [L. Mňačko]; Ak svojich zákazníkov teraz odoženiete, v budúcnosti môžete prísť o nich natrvalo. [HN 2009]
6. (čo (odkiaľ)) ▶ vypudiť, potlačiť niečo vo vedomí al. nejaký stav, rozpoloženie; aktívne zapôsobiť, zasiahnuť proti tomu, zahnať: o. smútok, pochybnosti; o. strach, hriešnu myšlienku; nápoj vás nabije energiou a odoženie choroby; odohnal z mysle dotieravé predstavy; Ako odohnať chmáry z tváre otca, ktorý stojí nad hrobom svojho syna? [P. Sever]; Hlad a smäd odohnal snehom, celú noc ho preháňalo. [J. Papp]
nedok.odháňať, odoháňať

duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnaťštvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zvervyháňaťodháňať: matka vyháňala deti z izbyvháňaťzaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiaraexpr.: prataťbadúriťbadurkaťbuntošiťhovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne

2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1


hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebounadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisťpobádaťsúriťštvaťnáhliťnaháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do robotynútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiťkniž. pudiťnutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plačupoháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učeniapreháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňaťvyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domuzaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdyvháňať (niekam): vháňať ovce do košiaraexpr.: duriťpratať: prace deti z kuchynehovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľkniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3


plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiťľakaťdesiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlamiznepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správamiexpr.: mátaťmátožiťbalušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu

2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňaťvyháňaťduriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešnerozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovceodstrašovaťkniž. pudiťzapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odháňať p. odohnať


odohnať, odoženie, odoženú (nár. i odženie, odženú) dok.

1. (koho, čo) vyhnať odniekiaľ, od seba, zahnať na iné miesto, odpudiť: o. zlodejov, o. statok, o. muchu; Mrzelo ho, že ho taký niktoš odohnal od koristi. (Jégé) Gazdovia Mrzáčanov zo svojich polí odohnali. (Heč.) Teraz ho sama odohnala od seba. (Jégé) Ak máš srdce, neodžeň ma! (Tim.)

2. (čo) zahnať, zapudiť (obyč. niečo nepríjemné): Prejde dlaňou po čele, aby odohnala myšlienky. (Tim.) Odháňam nepokoj, ale nemôžem ho odohnať. (Tim.) (Vinco) pomykal hlavou, aby odohnal prelud. (Bod.) Ich slová odohnali z nás všetku trému. (Pláv.) (Andrej) odženie prázdnotu zo srdca. (Vaj.);

nedok. odháňať, zried. i odoháňať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

odháňať nedokonavé sloveso
(ja) odháňam VKesa+; (ty) odháňaš VKesb+; (on, ona, ono) odháňa VKesc+; (my) odháňame VKepa+; (vy) odháňate VKepb+; (oni, ony) odháňajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) odháňal VLesam+; (ona) odháňala VLesaf+; (ono) odháňalo VLesan+; (oni, ony) odháňali VLepah+;
(ty) odháňaj! VMesb+; (my) odháňajme! VMepa+; (vy) odháňajte! VMepb+;
(nejako) odháňajúc VHe+;
odháňať_1 odháňať odháňať_2 odháňať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor