oddiel -u L -e mn. -y m.
1. organizačne vymedzený útvar, skupina, jednotka: vojenský, pioniersky o.; hrať v športovom o-e
2. časť (väčšieho) celku, diel: o. knihy kapitola;
oddielový príd. k 1: o. vedúci;
oddielik -a m. zdrob.
oddiel -lu L -le pl. N -ly m. 1. ▶ organizačne vymedzený útvar, skupina, jednotka: vojenský, športový o.; futbalový, hokejový o.; turistický, lyžiarsky o.; o. pešej turistiky; (prv) pioniersky, zväzácky o.; o. skautov; jazdecké oddiely telovýchovnej jednoty; policajné pohotovostné oddiely; veliteľ, príslušník, predseda oddielu; stať sa členom, vedúcim horolezeckého oddielu; prihlásiť sa do plaveckého oddielu; veliť bojovému oddielu; vyslať prieskumný, ozbrojený o. na cudzie územie; bojovať v partizánskom oddiele; založiť, sformovať dobrovoľný hasičský o.; viedol o. so silou 130 mužov ▷ voj. delostrelecký oddiel jednotka delostrelectva skladajúca sa z niekoľkých batérií 2. i odb. ▶ ohraničená časť (väčšieho) celku, diel: druhý o. katechizmu; oddiely stavebných cenníkov; chladiaci o. chladničky s mrazničkou; práčka má o. pracích prostriedkov; zásuvky kovovej skrinky možno rozdeľovať priečinkami na menšie oddiely; knih., inform. o. textu a) časť dokumentu, ktorá vznikla jeho obsahovým rozčlenením (napr. kapitola, podkapitola, úvod, obsah) b) časť textu, s ktorým pracuje textový procesor ako s celkom (zadáva formát, upravuje text a pod.) 3. inform. diskový oddiel ▶ logická časť pevného disku, s ktorou možno nezávisle manipulovať, segment 4. i žel. ▶ menšia oddelená, samostatná časť nejakého priestoru (vo vlaku), oddelenie: o. prvej triedy; nefajčiarsky o. vozňa; lôžkový o. za príplatok; každý o. vo vlaku je pre 4 až 5 osôb 5. žel., dopr. traťový oddiel ▶ úsek trate medzi dvoma stanicami, priestor ohraničený aspoň z jednej strany oddielovým návestidlom 6. geol. ▶ časť geologického útvaru, oddelenie: katastrálnym územím obce vedú hranice niekoľkých geomorfologických oddielov ▷ oddielik -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: o. žandárov; založiť mototuristický o.; o. peňaženky, skladačky; [Sklabiňa] preplnená horlivcami, rojkami, skupinami a skupinkami, oddielmi a oddielikmi, štábmi a štábikmi. [B. Chňoupek]
časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri časti • diel: prvý diel filmu • dielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dielec • zväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníka • čiastka: čiastky roka • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podiel • kvóta (pomerná časť): finančná kvóta • súčasť • súčiastka: súčasť, súčiastka oblečenia • kus: kus chleba • článok: článok reťaze • ohnivo • ohnivko (časť reťaze): železné ohnivká • etapa: vývinová etapa • oddiel: oddiel knihy • kapitola • zastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlava • pasáž • kniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedky • partia: partia symfónie • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihy • epocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epochách • výňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z opery • hud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomok • fragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposu • útržok: útržky rozhovoru • kniž. úlomok: úlomky viet • ukážka: predniesť ukážky z diela • kniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo života • kniž. výrez: výrez zo skutočnosti • zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • úryvok: úryvky z listu • zložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdy • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementy • odb. komponent: komponenty zlúčenín • úsek: úsek cesty • rajón • kniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajón • sektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektory • štvrť (časť mesta): vilová štvrť • hovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment
oddelenie 1. menšia oddelená časť nejakého priestoru • box: výstavné oddelenia, boxy • separé (v reštaurácii a pod.) • kupé (v železničnom vozni) • zried. oddiel: oddiel vozňa
2. p. odbor 1 3. p. rozluka
oddiel 1. organizačne vymedzený útvar • jednotka: vojenský, letecký oddiel, vojenská, letecká jednotka • batalión • prápor (vojenský útvar zložený z rôt) • flotila (oddiel loďstva al. letectva) • garda (vybraný vojenský oddiel) • jazda (oddiel jazdcov) • voj (časť vojenského oddielu) • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel)
2. niečo z väčšieho celku • diel • časť: oddiel, diel, časť knihy • kapitola • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.)
oddiel, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. určitý, obyč. presne vymedzený počet ľudí, skupina: voj. ozbrojený, výzvedný, prepadový, partizánsky, trestný o.; pracovný o., športový o., veliteľ o-u;
2. časť väčšieho celku, diel: o. knihy, o. bibliografie, verše rozdelené do o-ov; anat. o. tenkého čreva;
3. zried. oddelená, samostatná časť nejakého priestoru, oddelenie: o. vozňa, rezervovaný o. (vo vlaku); Vpadnem do oddielu na šťastie prázdneho. (Tim.);
oddielový príd.;
oddielik, -a, zried. i oddielok, -lku m. zdrob.
(jeden) oddiel; (bez) oddielu; (k) oddielu; (vidím) oddiel; (hej) oddiel!; (o) oddiele, ''oddieli''; (s) oddielom;
(dva) oddiely; (bez) oddielov; (k) oddielom; (vidím) oddiely; (hej) oddiely!; (o) oddieloch; (s) oddielmi;