oddiel -lu L -le pl. N -ly m. 1. ▶ organizačne vymedzený útvar, skupina, jednotka: vojenský, športový o.; futbalový, hokejový o.; turistický, lyžiarsky o.; o. pešej turistiky; (prv) pioniersky, zväzácky o.; o. skautov; jazdecké oddiely telovýchovnej jednoty; policajné pohotovostné oddiely; veliteľ, príslušník, predseda oddielu; stať sa členom, vedúcim horolezeckého oddielu; prihlásiť sa do plaveckého oddielu; veliť bojovému oddielu; vyslať prieskumný, ozbrojený o. na cudzie územie; bojovať v partizánskom oddiele; založiť, sformovať dobrovoľný hasičský o.; viedol o. so silou 130 mužov ▷ voj. delostrelecký oddiel jednotka delostrelectva skladajúca sa z niekoľkých batérií
2. i odb. ▶ ohraničená časť (väčšieho) celku, diel: druhý o. katechizmu; oddiely stavebných cenníkov; chladiaci o. chladničky s mrazničkou; práčka má o. pracích prostriedkov; zásuvky kovovej skrinky možno rozdeľovať priečinkami na menšie oddiely; knih., inform. o. textu a) časť dokumentu, ktorá vznikla jeho obsahovým rozčlenením (napr. kapitola, podkapitola, úvod, obsah) b) časť textu, s ktorým pracuje textový procesor ako s celkom (zadáva formát, upravuje text a pod.)
3. inform. diskový oddiel ▶ logická časť pevného disku, s ktorou možno nezávisle manipulovať, segment
4. i žel. ▶ menšia oddelená, samostatná časť nejakého priestoru (vo vlaku), oddelenie: o. prvej triedy; nefajčiarsky o. vozňa; lôžkový o. za príplatok; každý o. vo vlaku je pre 4 až 5 osôb
5. žel., dopr. traťový oddiel ▶ úsek trate medzi dvoma stanicami, priestor ohraničený aspoň z jednej strany oddielovým návestidlom
6. geol. ▶ časť geologického útvaru, oddelenie: katastrálnym územím obce vedú hranice niekoľkých geomorfologických oddielov
▷ oddielik -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: o. žandárov; založiť mototuristický o.; o. peňaženky, skladačky; [Sklabiňa] preplnená horlivcami, rojkami, skupinami a skupinkami, oddielmi a oddielikmi, štábmi a štábikmi. [B. Chňoupek]