Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

oddialiť -i -ľ! dok.

1. dať do istej vzdialenosti: o. magnet (od železa), o. ruky od seba

2. odložiť na neskoršie, odsunúť: o. odchod;

nedok. odďaľovať

// oddialiť sa: hlavy sa im o-li; termín sa o-l;

nedok. odďaľovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
oddialiť ‑i ‑ia ‑ľ! dok.; oddialiť sa

oddialiť -li -lia oddiaľ! -lil -liac -lený -lenie dok.


oddialiť sa -li sa -lia sa oddiaľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.

odďaľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. 1. (čo (od čoho, od koho)) ▶ dávať niečo ďalej, do väčšej priestorovej vzdialenosti od niečoho, od niekoho; syn. vzďaľovať; op. približovať: o. magnet od cievky; o. ruky, dlane, prsty od seba; odďaľuje hlavu od spolusediaceho; počítačový program umožňuje približovať a o. objekty na fotografii; Pomaly oddialila jej uvoľnené polovice [blúzky]. Daňo uprene pozoroval rieku, ale ten pohyb odďaľovania mu aj tak pristavil dych. [A. Baláž]
2. (čo (o koľko)) ▶ prekladať nejakú záležitosť, činnosť, riešenie niečoho na neskorší čas; spôsobovať neskorší nástup procesu, stavu; syn. odkladať, odsúvať: o. rozhodnutie; o. podpis zmluvy; zbytočne o. dlho očakávanú odpoveď; zo strachu odďaľoval návrat domov; omega-3 mastné kyseliny odďaľujú starnutie pleti; kofeín zlepšuje fyzickú výkonnosť, odďaľuje únavu; ukončenie výstavby terminálu letiska sa odďaľuje minimálne o rok; V skrkvaných rukavičkách je však čosi z gest / jej nepokojných rúk, / zúfalý kŕč, odďaľovaný trest. [J. Buzássy]
dok.oddialiť


odďaľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok. 1. (od čoho, od koho; ø) ▶ umiestňovať sa al. dostávať sa do väčšej priestorovej vzdialenosti od niečoho, od niekoho; syn. vzďaľovať sa; op. približovať sa: žena sa začala o. od potoka; odďaľoval sa od spolužiaka v lavici; jeho ruka sa odďaľovala od jej ruky; po náraze sa biliardové gule od seba odďaľujú; Mars sa v pravidelnom cykle odďaľuje od Zeme; kamera sa približuje a odďaľuje
2. (ø; o koľko) ▶ dostávať sa do väčšej časovej vzdialenosti, nadobúdať väčší časový odstup od niečoho zvyčajného al. očakávaného, vzďaľovať sa, posúvať sa, oneskorovať sa: príchod jari sa odďaľuje; pre chladné počasie sa odďaľuje kvitnutie stromov; po nove sa západ Mesiaca odďaľuje denne asi o 50 minút; po alkohole sa odďaľuje nástup účinku lieku
3. trochu kniž. (od koho, od čoho; ø) ▶ strácať kontakt s niekým, s niečím; stávať sa (citovo) cudzím, ľahostajným k niekomu, k niečomu, vzďaľovať sa, odcudzovať sa: o. sa od sveta; dieťa v puberte sa začína o. od rodičov; manželia sa od seba roky odďaľovali; postupné odďaľovanie sa Západu od Východu; Približujeme sa k sebe, alebo sa navzájom odďaľujeme? [A. Chudoba]
dok.oddialiť sa


oddialený -ná -né príd. 1. ▶ nachádzajúci sa ďalej, ďaleko (v priestore); ktorý je vo väčšej vzdialenosti od niečoho, od niekoho, vzdialený: tlačidlo na oddialené splachovanie; osoby s Downovým syndrómom majú väčšmi oddialené očnicetech. oddialený bleskozvod aktívny bleskozvod úplne izolovaný od chránenej stavby; bot. rebríček oddialený Achillea distans trváca liečivá rastlina; tel. preskok s oddialeným mostíkom skok ponad náradie (kozu, koňa) vyžadujúci silnejší odraz
2. ▶ odsunutý na neskorší čas; ktorý sa môže uskutočniť s časovým odstupom, odložený: o. slávnostný akt; o. trest; oddialené prejavy ochorenia; dočasne o. útok; prechodne oddialená hrozba vojny; automatická práčka s funkciou oddialeného štartu s nastaviteľným začiatkom prania na určitý časpsych. oddialená imitácia schopnosť napodobňovať model s časovým odstupom (na základe uchovanej predstavy)
▷ ↗ i oddialiť


oddialiť -li -lia oddiaľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo, koho (od čoho, od koho; z čoho)) ▶ dať ďalej, do väčšej priestorovej vzdialenosti od niečoho, od niekoho al. od seba; syn. vzdialiť; op. priblížiť: o. nohu z pedála; o. ruku od suseda v lavici; o. obrázok, fotografiu na obrazovke počítača; pri cviku chodidlá trochu oddialil od seba; tanečník môže tanečnicu na chvíľu od seba o. a znova priblížiť; vysielač oddialime od antény na približne 50 cm; pri čítaní sa usiluje text čo najviac o. od očí
2. (čo (o koľko)) ▶ preložiť nejakú záležitosť, činnosť, riešenie niečoho na neskorší čas; spôsobiť, aby niečo nastalo neskôr; syn. odložiť, odsunúť: o. rozhodnutie, odchod o týždeň; o. moment prekvapenia; termín svadby chceli rodičia o.; opäť o. platnosť nariadenia; žiadať jednoročné oddialenie vstupu krajiny do Európskej únie; úsilie o oddialenie hrozby, hroziacej krízy; ľudia túžia o. starnutie; prezident môže o. prijatie novej legislatívy
nedok.odďaľovať


oddialiť sa -li sa -lia sa oddiaľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. 1. (od čoho, od koho; ø) ▶ umiestniť sa al. dostať sa do väčšej priestorovej vzdialenosti od niečoho, od niekoho al. navzájom jeden od druhého; syn. vzdialiť sa; op. priblížiť sa: o. sa od plota; na rogale sa dokáže poriadne o. od zeme; tanečnica sa mierne oddiali od partnera; oddiali sa od obrazu kvôli lepšej perspektíve; kamera sa oddialila od sledovaného objektu; Dve priamky sa stretnú, vlastne len dotknú, priblížia sa k sebe, potom sa oddialia, aby sa v závere knihy ostro a osudovo preťali. [I. Kadlečík]
2. (ø; o koľko) ▶ dostať sa do väčšej časovej vzdialenosti, ako sa očakávalo; nadobudnúť väčší časový odstup od niečoho zvyčajného, očakávaného, posunúť sa: začiatok predstavenia sa mierne oddialil; stavba domu sa zasa oddiali; leto sa tohto roku oddialilo; keď sa zima pretiahne, jarné práce sa oddialia
3. trochu kniž. (od koho, od čoho; komu; ø) ▶ stratiť kontakt s niekým, s niečím; stať sa (citovo) cudzím, ľahostajným k niekomu, k niečomu, vzdialiť sa, odcudziť sa: bol to pokus o. sa; dieťa si postupne rozvíja potrebu o. sa od matky; niektorí sa oddialili od Boha, od viery; časom sa kamarátky oddialili; štátna správa sa k občanovi priblíži alebo sa mu oddiali?
nedok.odďaľovať sa

oddialiť dať do väčšej vzdialenosti (najmä časovej) • odsunúť: termín splnenia plánu oddialili, odsunuliodložiťpreložiťkniž. odročiť (dať na neskoršie): schôdzku, odchod odložili, preložili; zasadnutie odročiliodtisnúť (miestne): ruku mu jemne odtisla


oddialiť sa p. odstúpiť 1


odložiť 1. položiť nabok • dať nabokodsunúť: pohár znechutene odložil, dal nabok, odsunulodstaviť (postaviť na iné miesto): odstaviť hrniecrezervovať (vopred zaistiť): rezervujte nám tento kus nábytkuušetriť (o peniazoch): málo odložil, ušetrilpoodkladaťpoodsúvať (postupne, viac vecí)

2. dať na miesto, kde vec patrí • uložiť: odložiť, uložiť bielizeň do skrineschovaťuschovať (na bezpečné miesto): listinu schoval, uschoval do trezoruuprataťzložiť: upratať si svoje veci; odpratať, zložiť zo stola (taniere)poodkladaťpoukladaťposchovávaťpoupratovaťpoodpratúvaťposkladať (postupne, viac vecí)

3. určiť na iný čas • odsunúťoddialiť: cestu odložili, odsunuli o týždeňodtisnúť (odložiť na neskoršie): nepríjemnú vec odtisol na zajtrakniž. odročiť: zasadnutie odročili; splatnosť pôžičky odročilipresunúťpreložiť: termín, skúšku si presunul, preložilpoodkladaťpoodsúvaťpoodďaľovaťpopresúvaťpoprekladať (postupne, viac vecí)


odstúpiť 1. urobiť krok nabok al. dozadu • odkročiť: odstúpil, odkročil od oblokaustúpiť (obyč. dozadu): Ustúpte, lebo zavadziate!vzdialiť saoddialiť sa (na jeden-dva kroky): vzdialil, oddialil sa od stolaodskočiť (urobiť prudký krok al. skok na uvoľnenie miesta): odskočil mu z cestyuhnúť (sa)zastaráv. odstúpiť sa (urobením kroku nabok uvoľniť cestu): uhli (sa) mu, odstúpili sa mu

2. rozhodnúť sa neuskutočniť niečo zamýšľané • vzdať sazriecť saustúpiťupustiť: odstúpil od skúšky; vzdal sa, zriekol sa svojho plánu; ustúpil, upustil od žalobypoďakovaťpoďakovať sazaďakovať (vzdať sa funkcie, úradu): nechcel byť ďalej predsedom, zaďakovalkniž. abdikovaťrezignovať (rozhodnúť sa zanechať úrad, funkciu a pod.): rezignoval z funkcie predsedu; minister abdikoval

3. p. prenechať


preložiť 1. dať, položiť na iné miesto, určiť iné pôsobisko al. dať na iný čas • premiestiťpremiestniť: pomôž mi preložiť, premiest(n)iť skriňu do kútapreniesť (nesením preložiť): preniesť tovar z lode; koľajnice treba preniesť na druhú stranu riekypresadiť (preložiť do inej zeme): presadiť stromčekypresunúť: presunúť nábytok; vojakov presunuli k hraniciamposunúť (preložiť o kúsok al. o kratší časový úsek): posunúť hranice; posunúť začiatok predstaveniapresťahovaťpretiahnuť (preložiť sťahovaním, ťahaním): presťahovať, pretiahnuť skriňu do predizbyprestaviť (postaviť na iné miesto): prestavila hrniec s vodou k dverámprehodiťzahodiť (ľahkým hodením): prehodil si batoh na druhé plece; prehodiť nohu cez nohuprehádzať (hádzaním preložiť): prehádzať z auta piesokpopremiesťovaťpopremiestňovaťpoprekladaťpoprehadzovaťpoprenášať (postupne, viac vecí) • odložiťodsunúťoddialiťkniž. odročiť (preložiť na neskorší čas): schôdzku odsunuli, oddialili; odročenie zasadania vládykniž. predisponovať: predisponovanie pracovníkov, zásielky

2. previesť do iného jazyka • pretlmočiť: preložiť, pretlmočiť román z francúzštiny do slovenčinykniž. pretransponovať: pretransponoval román do češtinypredabovať (zvukovo previesť do iného jazyka): predabovať filmprerozprávať (inak vyrozprávať, voľne preložiť)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

oddialiť, -i, -ia dok.

1. (čo, čo od koho) dať do väčšej vzdialenosti (v priestore), vzdialiť: V dobrej pohode možno sklenú stenu ľahkým spôsobom oddialiť. (Vaj.)

2. (čo) preložiť, odložiť na neskorší čas, odsunúť: o. útok, o. ohlášky, o. deň svadby, o. svoju záhubu; Chcel oddialiť chvíľu, keď uvidí orla. (Hor.)

3. zried. odstrániť, odvrátiť: o. od niekoho podozrenie; Nech boh zúfalstvo oddiali od teba. (Vaj.);

nedok. odďaľovať, -uje, -ujú

|| oddialiť sa (od čoho, od koho i bezpredm.) odstúpiť, vzdialiť sa, odísť: Stano sa oddialil od plátna. (Vaj.) Oddialili sa od ostatných cestovateľov. (Škult.) Pre mňa je všetko stratené, kadenáhle sa odtiaľto oddialim. (Kal.);

nedok. odďaľovať sa,

oddialiť dok. odložiť niečo na neskoršie, (časovo) odsunúť: Darme to chcež odda̋lič, na operáciu misíž ič! (Brusník REV); Mali mať svaďbu, ale furt to oďďaľujú (Chocholná TRČ)


oddialiť sa dok. odísť do určitej vzdialenosti, vzdialiť sa: Podal mu ruku a tak śe oddaľil, ňechcel ho vidzic (Krížovany PRE)

oddialiť [-ia-, -á-] dk
1. koho, čo od koho oddeliť, odsunúť, odpudiť, odohnať niekoho al. niečo od niečoho: geho (Jana Labana) zaden od toho vreku oddaljt nemuz any odrazit (SLIAČE 1589); škrupinu musj oddalyty a orech rozbity (KoB 1666) odstrániť; (tovariš) od czechowské sprawedlnosti nemá oddáleny byti (CA ( 1676)/ 1739) vylúčený; ponewadž pars I. na takoweg occulate ani statutum ani swedomja gisteho skrze swedky nemohol mogho cjela odjaliti a gineho proukazati, odstaupil od sweg praetensie (VRÚTKY 1737) odsunúť, preložiť; od nebe daleko Boch hryssnych odďali (GV 1755); radowali se, že nasse loď gest gedna z gegjch loďj, kteru wjchrice pominula prjč bila oddalila (PT 1796) zahnala; člowek Boha nemilowal wtedy, když od Boha skrze hrjch byl oddaleny (SJ 18. st)
2. čo (od koho/čoho, z koho) odvrátiť, nepripustiť niečo neželateľné, zbaviť niekoho niečoho nepríjemného: Ak Boch od nas snech oddali (LISKOVÁ 16. st); ta hrozne zapovedena užera ma jako nejosklivejssia a nejskodnejssia ohavnost oddalena bity (CA 1619 E); se Pawel ap. musel in persona w Geruzaleme stawiti a wsselike podezrenj od sebe oddaliti (SP 1696); utikame se w tegto nasseg welikeg uskosty k Wassim Titulowanim Milostiam, žeby tu hroznu executiu na nas ubohich ludy uwalenu od nas odialily (TURANY 1713); tak z nász boszki hnyév (Kristus) oddályel (HPS 1752)
3. preložiť, odložiť na neskorší čas, odsunúť niečo: mely sme tymy cžasy gynu czestu pred sebu, totyšto do Prešporku, a tak se ta vecz oddalyla (ŽARNOVICA 1599 E); pan Apolen a nass pan vrednjk zlozil den k prawu, to se oddalilo az do tohoto casu (TURIE 1607); žatwa oddalena byti musela (BELÁ 1773); prawna wrchnost gegy ortel do času wilezany oddalila (Kur 18. st); ziwot naposledi woluw se na 15, 18 do 20 let oddáli (PR 18. st) predĺži
4. práv koho vylúčiť, oddeliť, vyčleniť niekoho: ked ma nechce cztit a posluchat, any hospodarit, len kdekade postawa, a preto som mu y čast geho widal a od seba oddalil (N. MESTO n. V. 1766); odďaľovať ndk
1. k 1: zadny zhola przitele blizssczy neb daleczy nemeli moczi a prawa tohoze Stanislawa Kussniere od teyto kuppe neb statku kupeneho hybati neb oddalowati (P. ĽUPČA 1564); (hriechy) od Pana Boha gich (ľudí) odalugu (AgS 1708); sigot ze bi se rosssirowala, ponewacz Wach swug tok oddaluge (P. PODHRADIE 1722)
2. k 2: delj (Boh) s namy swogu opaternost, skrz kteru oddaluge od nás zle (SJ 18. st)
3. k 3: kdo dluch tagi aneb ňechce plaťit aneb když može, wssak zlostňe oddaluge wratit (GV 1755); extrahere diem vel res per aliqvot dies: wolačo oddalowati, odkládati; removeo: odkládam, odstawugem, na stranu kladem, oddalugem, odsáďám (KS 1763); Kristus Pan nezapiral tegto žene sweho dobrodenj, ale gi toliko oddalowal (CS 18. st)
4. k 4: gestliže by na buduczy čas zase Chrisstoff a Jančo Ondrussowia chteli od sebe tento nadobyty quentyn oddalowati (P. ĽUPČA 1564; 1600); kopanicze a gine zeme od gruntuw mnozy pro ožralstwj odprodawagj, a tak ge od rolj neb od hosstakow oddalugj (TRENČÍN 1641)
5. náb čo od koho odvracať sa od niekoho, opúšťať niekoho: ach, Gezu, ruku twau neoddalug ode mne (SP 1696); neodalug (Bože) w času zleg prihody mogeg ode mne smutneho swateg twari twogeg (KK 1709); oddialiť sa [-ia-, -á-] dk
1. (o osobe) od koho, čoho vzdialiť sa, odísť od niekoho, z niečoho: yak by u neho byl, budto u niektereho ginssieho suseda, ze by se od neho odalil a precz yssel (TURANY 1604); kterižto (Gašpar) pro uskost času a domowu psotu oddalil se na wandrowku (TURIEC 1696); s. Peter se od Geruzalema neoddályl (PP 1734); kdo koho má w nenawisti, nikdy ho nechwáli, a gak slyssi chwálu geho, hňet se preč odďali (GV 1755); redeamus ad id, unde divertimus: nawráťme se tam, odkud sme se oddálili (KS 1763);
x. pren decidere ab archetypo: daleko se oddáliti od podobi (KS 1763)
2. čoho, od koho odvrátiť sa od niečoho, od niekoho, zbaviť sa niečoho: swého Spasytele srdečné milugme, giž pro geho bolesti oddalme se zlosti (COB 17. st); zato, óh, Panye mój, nyeoddály se, sak lyem tis mojo motzné ufányé (DŽ 1752)
3. od čoho/koho stratiť styk s niečím, niekým, strániť sa niekoho: že my me synowske srdce od njch (otca a brata) se oddalit a gjch w teg newinnosty zanechat nedopustj (NIMNICA 1734);
x. pren tye krasne časy preč se oddialili (PoP 1723-24) uplynuli; odďaľovať sa, oddiaľať sa ndk
1. k 1: žeby draby prytomny wssedczy biwaly a od brany nykam any we dne, any w noczy nyeodalowaly se (TRENČÍN 1649); prichod geho (Krista) na tento swet den ode dna, mesic od mesica, rok od roka oddalowal se (MS 1749); zato vsitké nyeprátzelye, chtoré mnye v dusi, v tzelye rmútzilyi, trapilyi, nyech se us oddalyaju (DŽ 1752); ubi fortuna dilapsa est, amici devolant omnes: kdiz sa oddaluge ssťasliwost, oddalugú sa prjtelé (KS 1763)
2. k 2: od nyektereg swateg pobožnosty bez gisteg a sprawedliweg priczyny se oddalugyczy budu pokutowany na dwa funty wosku (CA 1697 E) neprítomní; ale naproti prikázanj tomuto ponosuju se ty, který se oddaluju od cyrkwy katolickeg (PW 1752); nats se tak od nász barz oddályujes, Panye (DŽ 1752); gestly ode wsseckého ličadla a nesslechetného pokryctwá sa oddalugess, Boha milugegess (BlR 18. st)
3. k 3: aby tento kominár remeslem swogim podle zawasku sweho služiti se neodalowal (ORAVA 1644 E); my fyrmystry prysahame Bohu, že chteme od neho se neoddalowaty (CA 1698); devito: oddalugem se, warugem se, stránjm se; discaveo: oddalugem se, chránjm se, warugem se, wystrjhám se; devitare dolorem: oddalowati se bolesti (KS 1763); pochlebnik oprawdiwych pryteluw se waruge a od nych se odaluge (MC 18. st)
4. od čoho kam (o rozlohe) rozprestierať sa, rozkladať sa do vzdialenosti: které predměsťá od zdi města zwénku dokolá na tisyc kročagúw oppodál oddalowat sa budú (KB 1757)

alebo oddiali svoj návrat ou retarder son retour
oddialiť o dvanásť mesiacov différée de douze mois
prípade by sa to oddialilo cas nous sommes distancés
starších pracovníkov a oddialiť des travailleurs âgés et différer

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu