oddialiť [-ia-, -á-] dk
1. koho, čo od koho oddeliť, odsunúť, odpudiť, odohnať niekoho al. niečo od niečoho: geho (Jana Labana) zaden od toho vreku oddaljt nemuz any odrazit (SLIAČE 1589); škrupinu musj oddalyty a orech rozbity (KoB 1666) odstrániť; (tovariš) od czechowské sprawedlnosti nemá oddáleny byti (CA ( 1676)/ 1739) vylúčený; ponewadž pars I. na takoweg occulate ani statutum ani swedomja gisteho skrze swedky nemohol mogho cjela odjaliti a gineho proukazati, odstaupil od sweg praetensie (VRÚTKY 1737) odsunúť, preložiť; od nebe daleko Boch hryssnych odďali (GV 1755); radowali se, že nasse loď gest gedna z gegjch loďj, kteru wjchrice pominula prjč bila oddalila (PT 1796) zahnala; člowek Boha nemilowal wtedy, když od Boha skrze hrjch byl oddaleny (SJ 18. st)
2. čo (od koho/čoho, z koho) odvrátiť, nepripustiť niečo neželateľné, zbaviť niekoho niečoho nepríjemného: Ak Boch od nas snech oddali (LISKOVÁ 16. st); ta hrozne zapovedena užera ma jako nejosklivejssia a nejskodnejssia ohavnost oddalena bity (CA 1619 E); se Pawel ap. musel in persona w Geruzaleme stawiti a wsselike podezrenj od sebe oddaliti (SP 1696); utikame se w tegto nasseg welikeg uskosty k Wassim Titulowanim Milostiam, žeby tu hroznu executiu na nas ubohich ludy uwalenu od nas odialily (TURANY 1713); tak z nász boszki hnyév (Kristus) oddályel (HPS 1752)
3. preložiť, odložiť na neskorší čas, odsunúť niečo: mely sme tymy cžasy gynu czestu pred sebu, totyšto do Prešporku, a tak se ta vecz oddalyla (ŽARNOVICA 1599 E); pan Apolen a nass pan vrednjk zlozil den k prawu, to se oddalilo az do tohoto casu (TURIE 1607); žatwa oddalena byti musela (BELÁ 1773); prawna wrchnost gegy ortel do času wilezany oddalila (Kur 18. st); ziwot naposledi woluw se na 15, 18 do 20 let oddáli (PR 18. st) predĺži
4. práv koho vylúčiť, oddeliť, vyčleniť niekoho: ked ma nechce cztit a posluchat, any hospodarit, len kdekade postawa, a preto som mu y čast geho widal a od seba oddalil (N. MESTO n. V. 1766); odďaľovať ndk
1. k 1: zadny zhola przitele blizssczy neb daleczy nemeli moczi a prawa tohoze Stanislawa Kussniere od teyto kuppe neb statku kupeneho hybati neb oddalowati (P. ĽUPČA 1564); (hriechy) od Pana Boha gich (ľudí) odalugu (AgS 1708); sigot ze bi se rosssirowala, ponewacz Wach swug tok oddaluge (P. PODHRADIE 1722)
2. k 2: delj (Boh) s namy swogu opaternost, skrz kteru oddaluge od nás zle (SJ 18. st)
3. k 3: kdo dluch tagi aneb ňechce plaťit aneb když može, wssak zlostňe oddaluge wratit (GV 1755); extrahere diem vel res per aliqvot dies: wolačo oddalowati, odkládati; removeo: odkládam, odstawugem, na stranu kladem, oddalugem, odsáďám (KS 1763); Kristus Pan nezapiral tegto žene sweho dobrodenj, ale gi toliko oddalowal (CS 18. st)
4. k 4: gestliže by na buduczy čas zase Chrisstoff a Jančo Ondrussowia chteli od sebe tento nadobyty quentyn oddalowati (P. ĽUPČA 1564; 1600); kopanicze a gine zeme od gruntuw mnozy pro ožralstwj odprodawagj, a tak ge od rolj neb od hosstakow oddalugj (TRENČÍN 1641)
5. náb čo od koho odvracať sa od niekoho, opúšťať niekoho: ach, Gezu, ruku twau neoddalug ode mne (SP 1696); neodalug (Bože) w času zleg prihody mogeg ode mne smutneho swateg twari twogeg (KK 1709); oddialiť sa [-ia-, -á-] dk
1. (o osobe) od koho, čoho vzdialiť sa, odísť od niekoho, z niečoho: yak by u neho byl, budto u niektereho ginssieho suseda, ze by se od neho odalil a precz yssel (TURANY 1604); kterižto (Gašpar) pro uskost času a domowu psotu oddalil se na wandrowku (TURIEC 1696); s. Peter se od Geruzalema neoddályl (PP 1734); kdo koho má w nenawisti, nikdy ho nechwáli, a gak slyssi chwálu geho, hňet se preč odďali (GV 1755); redeamus ad id, unde divertimus: nawráťme se tam, odkud sme se oddálili (KS 1763);
x. pren decidere ab archetypo: daleko se oddáliti od podobi (KS 1763)
2. čoho, od koho odvrátiť sa od niečoho, od niekoho, zbaviť sa niečoho: swého Spasytele srdečné milugme, giž pro geho bolesti oddalme se zlosti (COB 17. st); zato, óh, Panye mój, nyeoddály se, sak lyem tis mojo motzné ufányé (DŽ 1752)
3. od čoho/koho stratiť styk s niečím, niekým, strániť sa niekoho: že my me synowske srdce od njch (otca a brata) se oddalit a gjch w teg newinnosty zanechat nedopustj (NIMNICA 1734);
x. pren tye krasne časy preč se oddialili (PoP 1723-24) uplynuli; odďaľovať sa, oddiaľať sa ndk
1. k 1: žeby draby prytomny wssedczy biwaly a od brany nykam any we dne, any w noczy nyeodalowaly se (TRENČÍN 1649); prichod geho (Krista) na tento swet den ode dna, mesic od mesica, rok od roka oddalowal se (MS 1749); zato vsitké nyeprátzelye, chtoré mnye v dusi, v tzelye rmútzilyi, trapilyi, nyech se us oddalyaju (DŽ 1752); ubi fortuna dilapsa est, amici devolant omnes: kdiz sa oddaluge ssťasliwost, oddalugú sa prjtelé (KS 1763)
2. k 2: od nyektereg swateg pobožnosty bez gisteg a sprawedliweg priczyny se oddalugyczy budu pokutowany na dwa funty wosku (CA 1697 E) neprítomní; ale naproti prikázanj tomuto ponosuju se ty, který se oddaluju od cyrkwy katolickeg (PW 1752); nats se tak od nász barz oddályujes, Panye (DŽ 1752); gestly ode wsseckého ličadla a nesslechetného pokryctwá sa oddalugess, Boha milugegess (BlR 18. st)
3. k 3: aby tento kominár remeslem swogim podle zawasku sweho služiti se neodalowal (ORAVA 1644 E); my fyrmystry prysahame Bohu, že chteme od neho se neoddalowaty (CA 1698); devito: oddalugem se, warugem se, stránjm se; discaveo: oddalugem se, chránjm se, warugem se, wystrjhám se; devitare dolorem: oddalowati se bolesti (KS 1763); pochlebnik oprawdiwych pryteluw se waruge a od nych se odaluge (MC 18. st)
4. od čoho kam (o rozlohe) rozprestierať sa, rozkladať sa do vzdialenosti: které predměsťá od zdi města zwénku dokolá na tisyc kročagúw oppodál oddalowat sa budú (KB 1757)