Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oddeliť -ľ! dok. odobrať ako časť od niečoho, čo bolo spojené; rozložiť na ohraničené časti: o. plevy od zrna i fraz. zlé od dobrého; o. slová čiarkami; zvukovo o. izby od seba izolovať; vojna ich o-la rozdelila;

nedok. oddeľovať

// oddeliť sa odísť, osamostatniť sa od celku, odpojiť sa, odlúčiť sa: dvojica sa od skupiny o-la;

nedok. oddeľovať sa

oddelenie -nia -ní s. 1. ▶ menšia, relatívne samostatná organizačná jednotka väčšieho celku, inštitúcie, úradu a pod.: výrobné, obchodné o. podniku; obvodné o. polície; študijné o. univerzity; nemocničné oddelenia; členenie pracoviska na jednotlivé oddelenia; pracovať v reklamnom oddelení firmy; je vedúcim oddelenia pre styk s verejnosťou; s kolegami z oddelenia si dobre rozumejú ▷ tech., admin. oddelenie technickej kontroly útvar v podniku preverujúci kvalitu výroby aj hotových výrobkov, skr. OTK
2. ▶ menšia oddelená, samostatná al. vyhradená časť nejakého väčšieho priestoru: o. domácich potrieb na prízemí obchodného domu; cestovať vlakom v ležadlovom, lôžkovom oddelení; sedieť v oddelení prvej triedy, v oddelení pre matky s deťmi; reštaurácia je rozdelená na o. pre fajčiarov a o. pre nefajčiarov
3. biol., bot. ▶ skupina príbuzných tried v systéme rastlín a húb, ktorá je ekvivalentom kategórie kmeň pri živočíchoch: o. nahosemenných rastlín; magnóliorasty sú oddelením reprezentujúcim krytosemenné rastliny
▷ ↗ i oddeliť

oddeliť -lí -lia oddeľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo (od čoho)) ▶ vytvoriť istú (miestnu) hranicu, miestny predel, rozdeliť, osamostatniť: o. stavebnú parcelu od susednej plotom; o. od seba manželské váľandy; v reštauráciách oddeľujú fajčiarsku časť od nefajčiarskej; Ale aspoň sme oddelili naše bývanie a hosťovské izby [...]. [M. Fartelová]; Deliaca čiara z Jalty oddelila zo stredoeurópskeho regiónu Rakúsko [...]. [A. Hykisch]; V samote, na jej suchej skyve, / od plytčín hĺbku oddelil. [M. Rúfus] uvedomil si, aké sú skutočné hodnoty
2. (čo (od čoho; čím)) ▶ narušiť jednotu, celistvosť nejakého celku odčlenením jeho jednotlivých častí: o. od seba zlepené časti obálky; o. slová čiarkami; časti koncertu sú oddelené hovoreným slovom; zubami oddelila kus nite od zvyšku; Musíš sliepku rozporciovať, oddeliť jednotlivé časti, poumývať a dať variť. [D. Dušek]; Po stole porozkladala pár fotografií a dve oddelila. [D. Dán]
3. (koho, čo (od koho, od čoho)) ▶ na istý čas odlúčiť niekoho od niekoho iného, niečo od niečoho iného, rozdeliť, rozdvojiť: o. od seba bitkárov, bijúce sa psy; teraz nás už nič neoddelí; osud ich od seba oddelil
4. (čo od čoho) ▶ uvedomiť si rozdielnosť v porovnaní s niečím iným a zaujať k tomu osobný postoj, odlíšiť: nemohla o. sex od lásky; Ale pamäť má dobrú. Osobne si myslím, že aj značné rozlišovacie schopnosti, takže poľahky oddelí dôležité od nedôležitého. [L. Ballek]; Môže sa však stať aj to, že informácií, možností je veľa a máme problém oddeliť dobré od nevhodného. [Ses 2002]
5. (čo od čoho) ▶ odlúčiť niečo od niečoho iného podľa určitých meradiel, roztriediť, pretriediť: o. kvalitné ovocie od poškodeného; o. hrach od šošovice; Podal som mu peniaze. Prerátal ich, oddelil od nich sto dolárov a vrátil mi zvyšok. [B. Šikula]
◘ fraz. oddeliť plevy od zrna/kúkoľ od pšenice rozlíšiť dobré od zlého, užitočné od škodlivého
▷ nedok. ↗ oddeľovať

oddeliť sa -lí sa -lia sa oddeľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. 1. (od čoho/z čoho; do čoho) ▶ prestať byť súčasťou celku a porušiť tak jeho jednotu, súdržnosť, celistvosť, odčleniť sa: družica sa oddelila od rakety; semeno, odnož sa oddelí od rastliny; srvátka sa už oddelila od tvarohu; niektoré útvary sa oddelili do samostatných ústavov; Z kútika oka sa jej oddelila slza a skĺzla jej po líci dolu. [M. E. Matkin]; Liptovská župa vznikla neskôr – oddelila sa zo Zvolenskej veľžupy (spolu s Turcom a Oravou) až v 14. storočí. [P. Dvořák]
2. (od koho, od čoho) ▶ prerušiť zväzky, väzby s niekým, s niečím; odísť, odpojiť sa od niekoho, od celku; syn. odlúčiť sa, odčleniť sa: na rohu ulice sa oddelil od kamarátov; trojica pretekárov sa oddelí od peletónu; od politickej strany sa oddelila radikálna skupina odtrhla; Treba sa celkom oddeliť od ožralcov. Aj keby som mal žiť celkom bez ľudí, bez krčiem, bez spoločnosti. [R. Sloboda]
▷ nedok. ↗ oddeľovať sa

oddeľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. 1. (čo (od čoho)) ▶ vytvárať istú (miestnu) hranicu, istý predel, deliť, rozdeľovať: o. dámske a pánske toalety; izby od seba oddeľovala úzka chodba; bránička s plotom a úzkou záhradkou oddeľuje dom od cesty; Ďalší nízky plôtik oddeľuje od dvora s trávnikom kuríny, cárok pre husi a kačice, zajačník a bahnisko [...]. [A. Baláž]; Veľké drevené priečky oddeľovali jednotlivé sedenia. Ak chce vidieť, kto kde sedí, bude sa musieť prejsť po celom podniku. [O. Štefánik]; ... desať centimetrov oddeľuje končeky prstov pravej ruky od zlatej hodinkovej retiazky... [P. Jaroš]
2. (čo (od čoho; čím)) ▶ narúšať jednotu, celistvosť nejakého celku; odčleňovať jeho jednotlivé časti: mená v zátvorke oddeľujeme čiarkami; zreteľne o. slabiky; hutníci oddeľujú jednotlivé kovy; o. nožom kusy torty porciovať; o. kúsky cesta, dávať na ne lekvár a robiť šatôčky krájať, odkrajovať; o. od seba dve spojené oblátky; Na Vianoce mama upiekla kapra. Oberám kosti, oddeľujem tmavú rybaciu kožu [...]. [A. Bartková]
3. (koho (od koho, od čoho)) ▶ na istý čas odlučovať niekoho od niekoho iného, osamostatňovať, vzďaľovať niekoho od ostatných ľudí, od niečoho: o. chlapcov od dievčat v internáte; technický rozvoj postupne oddeľuje človeka od prírody; bitkárov museli zakaždým o. policajti; Unavený som počúval, ako mi vykladá o všetkých príčinách, ktoré ju od manželstva postupne oddeľovali, odcudzovali. [K. Lászlová]
4. (čo od čoho) ▶ uvedomovať si rozdielnosť v porovnaní s niečím iným a zaujímať k tomu osobný postoj, odlišovať: o. podstatné od nepodstatného, pravdu od klamstva, fakty od výmyslov; Boh hýbe viečkom, ktoré otvára i skrýva. / Oddeľuje a spája oba svety. / V jeden svet. [J. Buzássy]; Hevierov lyrický hrdina oddeľuje svetlo od tmy, dobro od zla, pondelok od utorka, dáva veciam a javom mená, abstrahuje. [Rb 1985]
5. (čo od čoho) ▶ odlučovať niečo od niečoho iného podľa určitých meradiel, napr. vhodné od nevhodného, roztrieďovať, pretrieďovať: o. červavé ovocie od nečervavého; o. cícer od prímesí hliny
◘ fraz. oddeľovať zrno od pliev/kúkoľ od pšenice rozlišovať dobré od zlého, užitočné od škodlivého
▷ dok. ↗ oddeliť

oddeľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok. 1. (od čoho/z čoho; do čoho) ▶ prestávať byť súčasťou celku a porušovať tak jeho jednotu, súdržnosť, celistvosť, odčleňovať sa: mäso pečieme, až kým sa nezačne o. od kosti; kôstka marhule sa dobre oddeľuje od dužiny; ďasná mu krvácajú a oddeľujú sa od zubov; Malý Dunaj sa oddeľuje od hlavného toku Dunaja v Bratislave; niektoré husi sa oddeľujú z kŕdľa; Čosi hovorila s meravo zaklonenou hlavou, videl, ako sa jej hýbu pery, ako sa oddeľujú od seba a zase spájajú [...]. [J. Puškáš]; Narušená bola aj statika južnej veže, ktorá sa začala oddeľovať od pôvodného traktu kaštieľa. [HN 2008]
2. (od koho, od čoho) ▶ prerušovať, rušiť zväzky, väzby s niekým, s niečím; odpájať sa od niekoho, od celku; syn. odlučovať sa, odčleňovať sa: v oblasti je zakázané o. sa od turistickej skupiny; chlapec sa intelektom výrazne oddeľuje od spolužiakov líši sa; Vymyslel si o ňom, že sa oddeľuje od kolektívu a že nadáva na lekárov, teda demoralizuje. [R. Sloboda]
▷ dok. ↗ oddeliť sa

deliť, -í, -ia nedok.

1. (čo) nejaký celok členiť na diely, rozdeľovať na čiastky: d. niečo na polovicu, napoly, na dve časti, na kúsky;

2. (čo, koho) triediť, zaraďovať: d. niečo na skupiny; d. tovar podľa akosti, d. výrobky podľa druhov; mená delíme na podstatné a prídavné; d. ľudí na dobrých a zlých;

3. (čo komu, medzi koho i medzi kým) rozdeľovať, rozdávať: d. dary, peniaze, d. korisť medzi sebou; d. majetok medzi dedičov;

4. (koho, čo od koho, od čoho) oddeľovať, odlučovať (najmä o priestore al. čase): hranice delia národy; veľká vzdialenosť nás delí od rodiska; pitvor delí kuchyňu od izieb; Minúty nás len delili od krásnej slávnosti. (Stod.)

5. (čo čím i bezpredm.) vykonávať jeden zo základných počtových úkonov, určovať, koľkokrát je obsiahnutý deliteľ v delenci: d. desať piatimi; dvanásť delené (nie „deleno“) štyrmi;

opak. delievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2, 3, 4 rozdeliť, k 1, 2, 3 i podeliť, k 4 i oddeliť

|| deliť sa

1. členiť sa na diely, rozdeľovať sa na čiastky al. na skupiny: bunky sa delia; d. sa na dvoje, na dve polovice, napoly, d. sa na tri čiastky, skupiny, zložky; slovo sa delí na slabiky; kraje sa delia na okresy; ľudstvo sa delí na päť plemien;

2. rozchádzať sa, oddeľovať sa: Došli pod akýsi briežok, kde sa delili cesty. (Fig.)

3. (s kým o čo; s čím) rozdeľovať si niečo medzi sebou; mať podiel v niečom: d. sa (s niekým) o majetok, o výnos, o korisť, o moc; d. sa o niečo rovnakým dielom; Delili sa všetci pospolu, celá dedina o jednotlivé radosti a starosti. (Jil.); pren. Prejde do tretích susedov deliť sa s ovcami (Tim.) kradnúť ovce;

opak. delievať sa;

dok. k 1, 2, 3 rozdeliť sa, k 1, 3 i podeliť sa, k 2 oddeliť sa

oddeliť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho od čoho, od koho) odlúčiť, odňať niečo od niečoho, od niekoho, rozlúčiť, rozdeliť niečo, čo bolo spolu: o. plevy od zrna; Oddelil hromádku peňazí. (Jil.) Oddelil od ženy muža. (Fr. Kráľ) Bernolák (katolíkov) od češtiny oddelil. (Vlč.)

2. (koho) dať niekomu podiel, vydeliť: Oddelili ho na tanier. (Kuk.) Sviečkovicu nepredložila celú tým žrútom, ale oddelila ich na zvláštnej miske. (Jégé);

nedok. oddeľovať, -uje, -ujú i oddieľať, -a, -ajú

|| oddeliť sa (od koho, od čoho) odlúčiť sa, odtrhnúť sa: Hneď zatým ona oddelila sa od nich. (Tim.) Od hôrky oddelil sa akýsi tmavý tieň. (Jil.) Keď sa mať oddelila, nevesta vše prišla ju opáčiť. (Taj.);

nedok. oddeľovať sa i oddieľať sa