oddanosť -ti ž. (i komu, čomu; ku komu, k čomu/voči komu, voči čomu) 1. ▶ nespochybniteľná, dobrovoľná ochota slúžiť niekomu, niečomu, podporovať niekoho, niečo; syn. vernosť: o. (k) národu, (k) strane, (k) hnutiu; skutočná o. ideológii, (politickému) ideálu; prisahať vernosť a o. vlasti; o. k cisárovi; slovami, činmi prejavovať o. vládcovi, panovníkovi; Iba principiálna oddanosť pravde bez ohľadu na vlastný prospech si vynúti uznanie protivníka. [Slo 2003]
2. ▶ vlastnosť toho, kto je oddaný, verný, obetavý, kto dbá na dodržiavanie záväzkov a rešpektuje partnera; syn. vernosť, odovzdanosť: o. starého sluhu pánom; o. ženy mužovi; dojímavá vzájomná o. manželov; vážiť si o. dlhoročného pracovníka, spolupracovníka
3. ▶ úplné spoľahnutie sa na niekoho mocnejšieho, na niečiu účinnú pomoc, podporu; prejav takejto úplnej, pokornej dôvery; syn. odovzdanosť, pokornosť: detská o. rodičom; o. Božej vôli; uprieť na niekoho pohľad plný oddanosti; Teraz už na syna čaká dospelosť a musí sa rozhodnúť medzi oddanosťou k otcovi a vlastným životom. [Týž 2009]
4. ▶ venovanie sa niekomu, niečomu všetkými silami; maximálna zaujatosť, zanietenosť, zápal, nadšenie pre niečo: o. hokeju, filmu; o. (k) práci; o. herca seriálu, v ktorom účinkuje; v novinách cenili o. politika mierovému procesu; celé podujatie charakterizovali o. a láska k slovenskému jazyku; Matka Tereza sa vyznačovala oddanosťou chorým a umierajúcim