oddýchnutý -tá -té 2. st. -tejší príd.
oddýchnutý -tá -té 2. st. -tejší príd. obyč. v prísudku al. v doplnku ▶ ktorý je (opäť) v dobrej duševnej i telesnej kondícii, plný energie; ktorý opäť nadobudol sviežosť, silu a pod.; pôsobiaci takýmto dojmom; syn. odpočinutý; op. unavený, vyčerpaný: ráno bol vyspatý a o.; rodičia sa vrátili z dovolenky oddýchnutí; po dni voľna vyzerali hráči oddýchnutejší; lepšie sa myslí s oddýchnutou hlavou; Hanes mal mladé oddýchnuté nohy, chcelo sa mu bežať, pretekať. [L. Ťažký]; pren. Auto je oddýchnuté, kým bol manžel na cestách, stálo pred domom. [V. Šikulová]; pren. Že to bol niekedy vinohrad, to môže starý tárať pivovému krígľu. Lenže keď to človek vezme z druhej strany, je to oddýchnutá zem. [J. Johanides] na ktorej sa istý čas nič nepestovalo
oddýchnutý p. svieži 1
svieži 1. ktorý je v dobrej duševnej i telesnej kondícii, plný energie; svedčiaci o tom • čerstvý • čulý: vrátiť sa z dovolenky svieži, čerstvý (op. unavený, vyčerpaný); čerstvá, čulá starenka, myseľ • oddýchnutý • odpočinutý • vypočinutý (ktorý opäť nadobudol sviežosť, silu a pod.): oddýchnutá, odpočinutá tvár • mladý • mladistvý (príznačný pre mladosť; op. starý): mať vysoký vek, ale mladý, mladistvý výzor • kniž. jarý: starý, ale jarý • nestarnúci (ktorý sa zdá stále mladý): nestarnúci duch
2. ktorý osviežuje, ktorý príjemne pôsobí na zmysly • čerstvý • osviežujúci: svieži, čerstvý horský prameň; osviežujúca ranná rosa • chladný (príjemne): chladné ráno • neznečistený • zdravý (o vzduchu) • šťavnatý (o zeleni, tráve)
3. p. čerstvý 1, nový 1 4. p. svižný, rezký 1
oddýchnutý príd. čerstvý, svieži, odpočinutý: o. krok (Ondr.);
oddýchnutosť, -ti ž.
oddýchnutý príd čerstvý, svieži, odpočinutý: mens curis relevata: od starosti oddychnútá mysel (KS 1763)