odchod -du pl. N -dy m. 1. (i kam; odkiaľ) ▶ vzdialenie sa z nejakého miesta chôdzou, dopravným prostriedkom a pod., odídenie, odchádzanie: nečakaný, okamžitý, rýchly o.; o. do práce, detí do školy; pred odchodom z domu skontrolujem, či je všetko vypnuté; príchody a odchody hercov na scénu a zo scény ↗ i fraz.; cvikať pri odchode z pracoviska; určiť, presunúť deň odchodu na dovolenku; zbaliť sa pred odchodom; nezabudni sa pozdraviť pri odchode; pred odchodom do domáceho liečenia je každý pacient poučený o svojom zdravotnom stave; Okolosediaci znervózneli, no ja som sa začala rezignovane chystať na odchod. [M. Hvorecký] □ byť na odchode (práve) odchádzať; obracať sa, obrátiť sa na odchod odchádzať, začať odchádzať, pohýnať sa, pohnúť sa smerom preč
2. ▶ (o dopravných prostriedkoch) vzdialenie sa z nejakého miesta, odjazd al. odlet; op. príchod: rýchlik je pripravený na o.; výpravca dáva signál, máva na o.; po odchode vlaku bolo na nástupišti ľudoprázdno; ostávalo 30 minút do odchodu lietadla; Všetci sa nalodili a generál vydal rozkaz na odchod. [V. Krupa]
3. ▶ stanovený čas, v ktorom niečo al. niekto odchádza; op. príchod: vyhľadať odchody vlakov, autobusov; zapisovať sa v práci do knihy príchodov a odchodov
4. (i kam; odkiaľ; za kým, za čím) ▶ opustenie, zmena miesta pobytu, pôsobiska, členstva v nejakej organizácii a pod. (obyč. na dlhší čas, s nejakým zámerom, z nejakého dôvodu), odídenie, odchádzanie: o. mladých ľudí do zahraničia, za prácou; o. hráča do iného klubu; hrozí hromadný o. lekárov, pracovníkov; o. okupačných vojsk; Otcov priateľ [...] mi dôverne ponúkol lásku a možnosť odchodu za rodičmi a sestrou. [L. Ťažký]
5. (i z čoho; do čoho) ▶ ukončenie nejakej činnosti, pôsobenia v istej funkcii a pod.: nedobrovoľný o. z funkcie; dostať odchodné pri odchode zo zamestnania; oznámiť, ohlásiť o. z politiky; o. do civilu; strana pohrozila odchodom z koalície □ odchod do dôchodku ukončenie aktívnej pracovnej činnosti
6. (i od koho, od čoho) ▶ zmena vzťahu k niekomu, k niečomu, opustenie niekoho, niečoho: ako vysvetlil svoj o. od manželky?; o. od muža nikdy neoľutovala; o. od rodičov má rôzny vplyv na mladých ľudí; Nečudo, že sa po ženinom odchode vrátil k mládeneckým zvykom. [A. Chudoba]; Norin odchod od rodiny [v Ibsenovej hre] sa často vykladá ako otázka morálky a spoločenských konvencií. [RAK 2006]
7. zjemn. ▶ zánik života, smrť: náhly, nečakaný o. našej milej pani učiteľky sa nás bolestne dotkol; rozhodol sa pre dobrovoľný o. zo sveta pre samovraždu; Pohreb ich blízkeho je ich útechou a dôstojným odchodom nebohého. [L. Ťažký]
◘ fraz. expr. daj si odchod! odíď!; zjemn. odchod do večnosti smrť; odchod zo scény ukončenie činnosti, pôsobenia v istej oblasti