Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

odchod -u m. odídenie, odchádzanie: o. detí do školy, o. autobusu; o. z funkcie, o. do dôchodku; zjemn. jeho o. nás zarmútil smrť

byť na o-e (práve) odchádzať

dať si o. odísť, stratiť sa;

odchodový príd.: dopr. o-á koľaj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odchod ‑u m.; odchodový

odchod -du pl. N -dy m. 1. (i kam; odkiaľ) ▶ vzdialenie sa z nejakého miesta chôdzou, dopravným prostriedkom a pod., odídenie, odchádzanie: nečakaný, okamžitý, rýchly o.; o. do práce, detí do školy; pred odchodom z domu skontrolujem, či je všetko vypnuté; príchody a odchody hercov na scénu a zo scényi fraz.; cvikať pri odchode z pracoviska; určiť, presunúť deň odchodu na dovolenku; zbaliť sa pred odchodom; nezabudni sa pozdraviť pri odchode; pred odchodom do domáceho liečenia je každý pacient poučený o svojom zdravotnom stave; Okolosediaci znervózneli, no ja som sa začala rezignovane chystať na odchod. [M. Hvorecký]byť na odchode (práve) odchádzať; obracať sa, obrátiť sa na odchod odchádzať, začať odchádzať, pohýnať sa, pohnúť sa smerom preč
2. ▶ (o dopravných prostriedkoch) vzdialenie sa z nejakého miesta, odjazd al. odlet; op. príchod: rýchlik je pripravený na o.; výpravca dáva signál, máva na o.; po odchode vlaku bolo na nástupišti ľudoprázdno; ostávalo 30 minút do odchodu lietadla; Všetci sa nalodili a generál vydal rozkaz na odchod. [V. Krupa]
3. ▶ stanovený čas, v ktorom niečo al. niekto odchádza; op. príchod: vyhľadať odchody vlakov, autobusov; zapisovať sa v práci do knihy príchodov a odchodov
4. (i kam; odkiaľ; za kým, za čím) ▶ opustenie, zmena miesta pobytu, pôsobiska, členstva v nejakej organizácii a pod. (obyč. na dlhší čas, s nejakým zámerom, z nejakého dôvodu), odídenie, odchádzanie: o. mladých ľudí do zahraničia, za prácou; o. hráča do iného klubu; hrozí hromadný o. lekárov, pracovníkov; o. okupačných vojsk; Otcov priateľ [...] mi dôverne ponúkol lásku a možnosť odchodu za rodičmi a sestrou. [L. Ťažký]
5. (i z čoho; do čoho) ▶ ukončenie nejakej činnosti, pôsobenia v istej funkcii a pod.: nedobrovoľný o. z funkcie; dostať odchodné pri odchode zo zamestnania; oznámiť, ohlásiť o. z politiky; o. do civilu; strana pohrozila odchodom z koalícieodchod do dôchodku ukončenie aktívnej pracovnej činnosti
6. (i od koho, od čoho) ▶ zmena vzťahu k niekomu, k niečomu, opustenie niekoho, niečoho: ako vysvetlil svoj o. od manželky?; o. od muža nikdy neoľutovala; o. od rodičov má rôzny vplyv na mladých ľudí; Nečudo, že sa po ženinom odchode vrátil k mládeneckým zvykom. [A. Chudoba]; Norin odchod od rodiny [v Ibsenovej hre] sa často vykladá ako otázka morálky a spoločenských konvencií. [RAK 2006]
7. zjemn. ▶ zánik života, smrť: náhly, nečakaný o. našej milej pani učiteľky sa nás bolestne dotkol; rozhodol sa pre dobrovoľný o. zo sveta pre samovraždu; Pohreb ich blízkeho je ich útechou a dôstojným odchodom nebohého. [L. Ťažký]
fraz. expr. daj si odchod! odíď!; zjemn. odchod do večnosti smrť; odchod zo scény ukončenie činnosti, pôsobenia v istej oblasti

odchod 1. opustenie nejakého miesta chôdzou, dopravným prostriedkom a pod. (op. príchod) • odídenie: po odchode, odídení detí ostalo v dome pustoodjazd (o dopravnom prostriedku) • odlet (o lietadle) • odcestovanie (dopravným prostriedkom): odcestovanie hostíútek (náhly tajný odchod): útek z domu

2. p. smrť 1


smrť 1. úplné zastavenie všetkých prejavov života, najmä u človeka (op. život) • úmrtie: deň smrti, úmrtiakoniec: chorý dodýchal, nastal konieczánik: odsúdený na zánikstrata: tragická strata rodičovkniž. skon: tragický skonzjemn. odchod: jeho odchod nás zarmútilzastar. úmor (Stodola)kniž. zastar. zahynutielek. exitus

p. aj zánik

2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v rozličných podobách, napr. kostry s kosou • smrtka: bojí sa smrti, smrtkyhovor. expr.: zubatázubaňakosatá: prišla si po ňu zubatá, zubaňa, kosatá

p. aj zánik

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odchod, -u m.

1. vzdialenie sa z nejakého miesta: o. účastníkov, o. vlaku, zberať sa na o.; byť pripravený na o.; byť na o-e a) chystať sa, chcieť odísť, b) práve odchádzať;

2. opustenie niečoho al. niekoho, odídenie z funkcie, z verejnosti, zo života ap.: jeho odchod sa nás bolestne dotkol jeho smrť;

odchodový príd.: dopr. o-á koľaj, o-á strana z ktorej má odísť vlak

Morfologický analyzátor

odchodiť nedokonavé sloveso
(ja) odchodím VKesa+; (ty) odchodíš VKesb+; (on, ona, ono) odchodí VKesc+; (my) odchodíme VKepa+; (vy) odchodíte VKepb+; (oni, ony) odchodia VKepc+;

(ja som, ty si, on) odchodil VLesam+; (ona) odchodila VLesaf+; (ono) odchodilo VLesan+; (oni, ony) odchodili VLepah+;
(ty) odchoď! VMesb+; (my) odchoďme! VMepa+; (vy) odchoďte! VMepb+;
(nejako) odchodiac VHe+;

odchod podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) odchod; (bez) odchodu; (k) odchodu; (vidím) odchod; (o) odchode; (s) odchodom;

(dva) odchody; (bez) odchodov; (k) odchodom; (vidím) odchody; (o) odchodoch; (s) odchodmi;

Odchod Odchod
odchod
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) odchod
G (bez) odchodu
D (k) odchodu
A (vidím) odchod
L (o) odchode
I (s) odchodom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) odchody
G (bez) odchodov
D (k) odchodom
A (vidím) odchody
L (o) odchodoch
I (s) odchodmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor