Slovenské slovníky

odchýliť -li -lia odchýľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ spôsobiť vybočenie z určeného smeru, zmeniť smer, odkloniť, vychýliť: o. loď na juhovýchod; bolo nutné o. raketu z dráhy; pren. Nemôže to odchýliť celé rozprávanie nesprávnym smerom? [S. Rakús]
2. (čo) ▶ trochu posunúť a uvoľniť niečo (pevné) z istej, často uzavretej polohy: o. dvere, okno, okenicu pootvoriť; podišiel k bráne, že si ju odchýli; Lišiak napne šiju, odchýli papuľu, zuby cerí, fúzmi myká, pozerá mi rovno do očí. [J. Balco]; Matka slabo odchýlila záclonu, rokmi zožltnutú [...]. [L. Ballek] odtiahla; [...] kameň trošku odchýlil a začal rukou šmátrať v diere. [A. Habovštiak]
3. (čo od čoho) ▶ odlíšiť od predpísaného, dohodnutého al. požadovaného stavu: sú príčiny, ktoré môžu vývin dieťaťa narušiť alebo ho o. od normy
4. (koho, čo (od čoho)) ▶ odviesť niekoho, niečiu pozornosť, záujem a pod. od niečoho: chceli ho o. od správnej veci; vyskytla sa okolnosť, ktorá nás odchýlila od nášho pôvodného cieľa
▷ nedok. ↗ odchyľovať

odchýliť sa -li sa -lia sa odchýľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. 1. (od čoho/z čoho; kam) ▶ vybočiť z daného smeru, zmeniť smer, odkloniť sa, vychýliť sa: loď sa môže o. od kurzu; auto sa odchýlilo od trasy; pilot sa odchýlil z plánovanej dráhy letu; za dedinou sa rieka odchýli východným smerom
2. ▶ trochu sa otvoriť, pootvoriť sa: Poklop sa odchýlil. Zjavila sa v ňom strýkova vyľakaná tvár. [M. Zelinka]; Konečne sa na malom výplatnom okienku odchýlili drevené dvercia. [J. Domasta]
3. (od čoho) ▶ odlíšiť sa od predpísaného, dohodnutého al. pôvodného stavu; nedodržať pôvodný, dohodnutý al. predpísaný stav: o. sa od spisovnej normy; o. sa od obvyklého postupu; strana sa odchýlila od volebného programu
4. (od čoho) ▶ odvrátiť svoju pozornosť, záujem a pod. od niečoho; myšlienkovo, kvalitatívne a pod. sa vzdialiť: o. sa od učenia, od náuky; o. sa od osvedčených hodnôt, od vžitých tradícií; diskutujúci sa odchýlil od témy; táto známa hudobná skupina sa v poslednom albume odchýlila od svojho tradičného zvuku
▷ nedok. ↗ odchyľovať sa

odchyľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. 1. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ spôsobovať vybočenie z daného smeru, meniť smer, odkláňať, vychyľovať: oko odchyľuje svetelné lúče; zábrana odchyľuje vodu z potoka do nádrže; nárazy vetra odchyľujú lietadlo od kurzu
2. (čo) ▶ posúvať a uvoľňovať niečo (pevné) z istej, často uzavretej polohy, trochu otvárať, roztvárať: o. oblok, okenice, veko; ošetrovateľka začala o. závesy na kójach; [...] sotva ich [dvere] odchyľoval, aby mu k nohám položili pokrm, či utreli z podstavca prach. [Š. Žáry]
3. (čo od čoho) ▶ odlišovať od predpísaného, dohodnutého al. požadovaného stavu: niektoré javy odchyľujú správanie človeka od normy
4. (koho, čo (od čoho)) ▶ odvádzať niekoho, niečiu pozornosť, záujem a pod. od niečoho: niektoré faktory odchyľujú politika od zvolenia verejne prospešného riešenia; priveľký zápal odchyľuje jeho myšlienky od podstatných vecí; Príliš mnoho prekážok lámalo ich úsilie, prekrucovalo ich ciele, odchyľovalo ich od ich vôle... [Rb 1985]
▷ dok. ↗ odchýliť

odchyľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok. 1. (od čoho/z čoho; kam) ▶ odkláňať sa z pôvodnej polohy al. z pôvodného smeru: čln sa odchyľuje od kurzu; os sa odchyľuje od kolmice; vietor sa odchyľoval na východ; strela sa často odchyľovala od cieľa; je dôležité, aby sa piloti neodchyľovali z určených letových zón
2. ▶ trochu sa posúvať a uvoľňovať niečo (pevné) zo zavretej al. uzatváracej polohy, trochu sa otvárať, roztvárať: pery sa mu nepatrne odchyľujú; Po chvíli sa dvere odchyľujú a už to vchádza dnu. [V. Balla]
3. (od čoho) ▶ odlišovať sa od predpísaného, dohodnutého al. pôvodného stavu; nedodržiavať pôvodný, dohodnutý al. predpísaný stav: o. sa od pravidla, predpisu, cieľa; prepísaný text sa odchyľuje od originálu; scenár filmu sa značne odchyľuje od historickej reality; Ak sa mamografický nález odchyľuje od normálu, pozvú vás na opakované vyšetrenie. [Zd 2007]
4. (od čoho) ▶ odvracať svoju pozornosť, záujem a pod. od niečoho; myšlienkovo, kvalitatívne a pod. sa vzďaľovať: mládež sa odchyľuje od našich ideálov; jeho správanie sa odchyľovalo od spoločenských noriem; rečník v rozprave sa odchyľoval od prerokovávanej veci; Už radšej nijaké zmeny nenavrhoval, konal a rozmýšľal podľa ustálenej schémy a neodchyľoval sa od zaužívaného poriadku. [M. Hvorecký]
▷ dok. ↗ odchýliť sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiť • zahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľava • hovor.: zakerovať • zakarovať • skerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garáže • zried. zbočiť: zbočiť z cesty • skrútnuť sa • skrútiť sa • zakrútiť (sa) • zatočiť sa • stočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí doprava • odraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juh • zísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cesty • uchýliť sa (od priameho smeru)

2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť sa • odkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témy • expr.: odskočiť • uskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočila • uhnúť • vyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyhol • vzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru

odchýliť sa 1. zmeniť pôvodnú polohu al. priamy smer • odkloniť sa: guľka sa odchýlila, odklonila zo svojej dráhy • vychýliť sa: magnetka kompasu sa vychýlila • vybočiť • vyšinúť sa (odchýliť sa od pôvodného smeru): auto vybočilo z cesty • uchýliť sa • odbočiť: uchýlili sa, odbočili od priameho smeru • odb. divergovať (nedok.)

2. trocha sa otvoriť • pootvoriť sa: dvere sa potichu odchýlili, pootvorili • expr.: odchlipnúť sa • odškeriť sa • oceriť sa: papuľa sa mu odchlipla, odškerila, ocerila • poodchýliť sa (trocha sa odchýliť)

3. prestať presne dodržiavať niečo vopred dané (predpismi, zvykom, normou a pod.) • odbočiť: odchýlil sa, odbočil od hlavnej témy prednášky • odkloniť sa: odklonil sa od domácich tradícií • uchýliť sa: uchýliť sa od pravdy, od zákona • nedodržať: nedodržať vžitý postup, nedodržať jazykovú normu • vzdialiť sa • rozísť sa: vzdialil sa od náboženstva, rozišiel sa s náboženstvom

odchýliť trocha otvoriť • pootvoriť • odchlopiť: odchýliť, pootvoriť dvere, oblok; odchlopené vráta • expr. odchlipnúť: pes odchlipol papuľu • expr. odškeriť: odškerené dvierka • poodchýliť (trocha odchýliť)

otvoriť 1. odkryť uzavretý priestor, uzavretý otvor (op. zatvoriť, zavrieť) • odchlopiť: otvoriť, odchlopiť zásuvku, vráta • expr. odčapiť (prudko) • odchýliť • pootvoriť • expr. odškeriť • naškeriť (trocha otvoriť): odchýlené, pootvorené, odškerené dvere • odomknúť (otvoriť kľúčom; op. zamknúť): odomkla bránu a vošla • roztvoriť • expr.: rozčapiť • rozcapiť • rozškľabiť • rozchľabiť • rozďaviť • rozzeviť • rozškeriť (otvoriť na dve strany smerom od seba, obyč. dokorán): roztvoriť oči; rozčapiť, rozškľabiť dvere; rozzeviť ústa, rozďaviť papuľu • expr. vyčapiť: vyčapené vráta • rozovrieť • roztiahnuť (niečo zavreté, stiahnuté): rozovrieť pery; roztiahnuť husi zobák • rozlepiť (o očiach) • pootvárať • poroztvárať (postupne, viac vecí)

2. uviesť do činnosti (op. zatvoriť, zakľúčiť) • začať: otvoriť, začať zasadnutie parlamentu • nespráv. zahájiť: zahájiť schôdzu, správ. otvoriť schôdzu • zapnúť (op. vypnúť): zapnúť rozhlas • hovor. pustiť: pustiť televíziu • hovor.: zapáliť • zažať (dať do chodu; op. zhasnúť): zapáliť, zažať rádio

rozísť sa 1. odísť z jedného miesta na rozličné strany: členovia komisie sa rozišli • rozpŕchnuť sa • expr.: rozbehnúť sa • rozbehať sa • rozutekať sa • rozletieť sa • roztrieliť sa • rozsypať sa (rýchlo sa rozísť): po zvonení sa žiaci rozutekali, rozleteli po chodbách • rozptýliť sa • roztratiť sa • expr.: rozliezť sa • roztárať sa • roztrúsiť sa (pomaly sa rozísť): sprisahanci sa roztratili; skupinka sa roztrúsila po uliciach • expr.: rozvandrovať sa • roztúlať sa: chlapci sa roztúlali po svete • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: Slovania sa rozostúpili v pravlasti • zried. rozpadnúť sa • zastar. rozstať sa: rozstali sa v hneve • porozchádzať sa • porozchodiť sa • expr.: porozbiehať sa • potratiť sa • poroztrácať sa • porozbehúvať sa • porozbehávať sa • porozliezať sa (postupne, jeden po druhom)

2. stať sa odlišným od druhého • odlíšiť sa • rozlíšiť sa: rozišli sa, odlíšili sa, rozlíšili sa v názore na vec • diferencovať sa: diferencovať sa z hľadiska užitočnosti • odchýliť sa • nezhodnúť sa: vo výskume sa nezhodli

3. p. rozlúčiť sa 1 4. p. rozšíriť sa 3 5. p. rozdeliť sa 2

zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopy • ponechať: ponechal deti samy na seba • opustiť: opustil školu v druhom ročníku • odísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabila • minúť (o hneve a pod.): hnev ho už minul • pozanechávať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechať • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambícií • odriecť sa • odrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávno • znechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechala • kniž. opustiť: nechce opustiť svoj názor • odvrátiť sa • odkloniť sa • odchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teórie • spustiť sa: nespusti sa svojho presvedčenia • pren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť! • rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť

3. dať ako dedičstvo • poručiť • práv. odkázať • nechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechal • prenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

odchýliť, -i, -ia, rozk. -chýľ dok. (čo)

1. pohnúť niečím na bok, vychýliť z rovnej polohy al. z rovného smeru: Odchýlil tvár, oči privrel a spamätal sa. (Jes.)

2. málo otvoriť, pootvoriť; odcloniť: o. dvere, oblok, vrchnák, veko; o. záclonu; Odchýlil stajňu — nič. (Kuk.);

nedok. odchyľovať, -uje, -ujú

|| odchýliť sa

1. (od koho, od čoho i bezpredm.) pohnúť sa nabok, vychýliť sa z rovnej polohy al. z rovného smeru: o. sa od smeru; Liborkovie rýchlo odchýli sa od neho (Pražeňa) a odstúpi. (Tim.)

2. trocha sa otvoriť, pootvoriť sa: dvere sa odchýlili; Oblôčik sa odchýlil. (Gráf)

3. (od čoho) nepridŕžať sa niečoho, nedodržať niečo: o. sa od obvyklého postupu, o. sa od spisovnej normy;

nedok. odchyľovať sa

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

odchýliť dok.
1. csl trochu otvoriť, pootvoriť (dvere, okno ap.): Otchílže tie dvere (Bobrovec LM); Otchil kus dvere, bo sa nakadilo (Rochovce ROŽ); Mosev dvere cicho otchílit, ket sa nezbadalo, kedi vešóv donútra (Šípkové PIE); Otchíl trochu ti dvere (Bošáca TRČ); Othiľila oblag a kukla śe von (Markušovce SNV); Barz horuco, otchiľce dakuz dzvere (Krížovany PRE); Oblačeg bul otchiľeni, to znak, že Hanča čeka (Štefanovce SAB)
2. odkloniť z pôvodnej polohy, vychýliť: Potom to otchiľiľi (kríž na veži) a daľi sa viťahnudz više (Trstená)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

odchýliť dk
1. čo, koho (od koho) odkloniť, odvrátiť niekoho, niečo: avertere hostem: odchyliti neprjtela (KS 1763); (Pane), cestu nepráwosti odchyl odé mňa (BlR 18. st)
2. čo trocha otvoriť, pootvoriť niečo: panj pak odhiliwsse dwere maličko, nic gineho neriekla gemu na to; panj dwere odchilila, mluwice ako taka lastowička (MARTIN 1769); odchyľovať ndk k 1: proč se gim (mudrcom) hwezda zmizela, kdiž se ptaly w dwore Herodesa, kde by se mel Spasytel narodity? To Buch učinil k ukazany, že gaknejprw se cžlowek winasnažug s lidsku raddu, a on swu odchiluge (Le 1730); declino: odchýlugi, ohýbugi (WU 1750); averto: odwracugem se, odchylugem; deflecto: wyhjbám s cesti, wystupugem, odstupugem, odchylugem, uchylugem se, s cesti wycházám (KS 1763); k 2: gako ten dwere odchiluwal (BU 1795); odchýliť sa dk
1. odkloniť sa, vychýliť sa: swedek widew, zangesow mu zo sekerow do chrpta, že abi sa bow neodchiliw, bow bi ho snad pretyaw (SELEŠŤANY 1742)
2. od čoho prestať sa správať podľa niečoho, ustúpiť od niečoho, nedodržať niečo: ty odchijliss-ly se od cesti krjže, budess-ly se wzdalowati od wěcy protiwných, Boha stratiss (SK 1697); osobu bezbožného nenj dobre prigati, žebys se neodchylil od prawdj súdu (KB 1757)
3. od koho podviesť, zradiť niekoho: paklyss se odchilila od muže tweho a z gynima sy cyzoložyla (MC 18. st) zradila; -ovať sa ndk
1. k 2: nebo wecy, magjce prigjty, ossklywy sobe a odchiluge se od njch (KoB 1666); odstupugi teda a odchylugi se od cesty nebeske prawdy calvinisti (SP 1696); descisco: odstupugi od toho, čehož gsem se predtim, prwe pridržel, odpadám, odchýlugi se (WU 1750); posilňi sa a bud mocný welice, abis zachowáwal a plnil wšecek zákon: neodchiľug sa od neho ani na prawú, ani na lewu (stranu) (BN 1790)
2. na čo gram skloňovať sa, priberať pádové prípony: wywyšssitel (:superlatív:) a přirownatel (:komparatív:) obadwa se odchilugj na druhau odchilnost přjdawnjch gmén (DM 1780)

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

mať možnosť odchýliť sa ≈ avoir la possibilité de s'écarter
nariadenia sa môže odchýliť ≈ peut s'écarter du règlement
odchýliť od tejto metodiky ≈ écarter de cette méthodologie
odchýliť od všeobecných daňových pravidiel ≈ écarter des règles fiscales générales
odchýliť sa od článku 5 ≈ déroger à l'article 5
odchýliť sa od článku 63 ≈ déroger à l'article 63
sa môže odchýliť od článku ≈ peut déroger à l'article
sa môže odchýliť od týchto ≈ peut s'écarter de ces
...

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

alebo čiastočne odchýliť od ≈ nebo částečně odchýlit od
Cyprus sa môže odchýliť ≈ Kypr se může odchýlit
členským štátom odchýliť sa ≈ členským státům odchýlit se
odchýliť od článkov 3 a ≈ odchýlit od článků 3 a
odchýliť od článkov 3 a 5 ≈ odchýlit od článků 3 a 5

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

môže odchýliť od týchto ≈ may depart from these
môžu odchýliť od niektorých ≈ may derogate from certain
môžu odchýliť od tejto ≈ may derogate from this
potrebné odchýliť sa od ≈ necessary to derogate from
sa môže odchýliť od ≈ may derogate from the
sa môžu odchýliť od ≈ may depart from the
však môže odchýliť od ≈ may nevertheless derogate from
však môžu odchýliť od ≈ may, however, deviate from
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu