Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

odchýliť -i -ľ! dok.

1. odkloniť, vychýliť: o. raketu z dráhy

2. trocha otvoriť: o. dvere; o-ený oblok;

nedok. odchyľovať

// odchýliť sa

1. odkloniť sa, vychýliť sa: o. sa z dráhy, zo smeru

2. trocha sa otvoriť: dvere sa o-li

3. odkloniť sa (význ. 2): o. sa od normy spisovného jazyka;

nedok. odchyľovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odchýliť ‑i ‑ia ‑ľ! dok.; odchýliť sa

odchýliť -li -lia odchýľ! -lil -liac -lený -lenie dok.


odchýliť sa -li sa -lia sa odchýľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.

odchýliť -li -lia odchýľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ spôsobiť vybočenie z určeného smeru, zmeniť smer, odkloniť, vychýliť: o. loď na juhovýchod; bolo nutné o. raketu z dráhy; pren. Nemôže to odchýliť celé rozprávanie nesprávnym smerom? [S. Rakús]
2. (čo) ▶ trochu posunúť a uvoľniť niečo (pevné) z istej, často uzavretej polohy: o. dvere, okno, okenicu pootvoriť; podišiel k bráne, že si ju odchýli; Lišiak napne šiju, odchýli papuľu, zuby cerí, fúzmi myká, pozerá mi rovno do očí. [J. Balco]; Matka slabo odchýlila záclonu, rokmi zožltnutú [...]. [L. Ballek] odtiahla; [...] kameň trošku odchýlil a začal rukou šmátrať v diere. [A. Habovštiak]
3. (čo od čoho) ▶ odlíšiť od predpísaného, dohodnutého al. požadovaného stavu: sú príčiny, ktoré môžu vývin dieťaťa narušiť alebo ho o. od normy
4. (koho, čo (od čoho)) ▶ odviesť niekoho, niečiu pozornosť, záujem a pod. od niečoho: chceli ho o. od správnej veci; vyskytla sa okolnosť, ktorá nás odchýlila od nášho pôvodného cieľa
nedok.odchyľovať


odchýliť sa -li sa -lia sa odchýľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. 1. (od čoho/z čoho; kam) ▶ vybočiť z daného smeru, zmeniť smer, odkloniť sa, vychýliť sa: loď sa môže o. od kurzu; auto sa odchýlilo od trasy; pilot sa odchýlil z plánovanej dráhy letu; za dedinou sa rieka odchýli východným smerom
2. ▶ trochu sa otvoriť, pootvoriť sa: Poklop sa odchýlil. Zjavila sa v ňom strýkova vyľakaná tvár. [M. Zelinka]; Konečne sa na malom výplatnom okienku odchýlili drevené dvercia. [J. Domasta]
3. (od čoho) ▶ odlíšiť sa od predpísaného, dohodnutého al. pôvodného stavu; nedodržať pôvodný, dohodnutý al. predpísaný stav: o. sa od spisovnej normy; o. sa od obvyklého postupu; strana sa odchýlila od volebného programu
4. (od čoho) ▶ odvrátiť svoju pozornosť, záujem a pod. od niečoho; myšlienkovo, kvalitatívne a pod. sa vzdialiť: o. sa od učenia, od náuky; o. sa od osvedčených hodnôt, od vžitých tradícií; diskutujúci sa odchýlil od témy; táto známa hudobná skupina sa v poslednom albume odchýlila od svojho tradičného zvuku
nedok.odchyľovať sa


odchyľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. 1. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ spôsobovať vybočenie z daného smeru, meniť smer, odkláňať, vychyľovať: oko odchyľuje svetelné lúče; zábrana odchyľuje vodu z potoka do nádrže; nárazy vetra odchyľujú lietadlo od kurzu
2. (čo) ▶ posúvať a uvoľňovať niečo (pevné) z istej, často uzavretej polohy, trochu otvárať, roztvárať: o. oblok, okenice, veko; ošetrovateľka začala o. závesy na kójach; [...] sotva ich [dvere] odchyľoval, aby mu k nohám položili pokrm, či utreli z podstavca prach. [Š. Žáry]
3. (čo od čoho) ▶ odlišovať od predpísaného, dohodnutého al. požadovaného stavu: niektoré javy odchyľujú správanie človeka od normy
4. (koho, čo (od čoho)) ▶ odvádzať niekoho, niečiu pozornosť, záujem a pod. od niečoho: niektoré faktory odchyľujú politika od zvolenia verejne prospešného riešenia; priveľký zápal odchyľuje jeho myšlienky od podstatných vecí; Príliš mnoho prekážok lámalo ich úsilie, prekrucovalo ich ciele, odchyľovalo ich od ich vôle... [Rb 1985]
dok.odchýliť


odchyľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok. 1. (od čoho/z čoho; kam) ▶ odkláňať sa z pôvodnej polohy al. z pôvodného smeru: čln sa odchyľuje od kurzu; os sa odchyľuje od kolmice; vietor sa odchyľoval na východ; strela sa často odchyľovala od cieľa; je dôležité, aby sa piloti neodchyľovali z určených letových zón
2. ▶ trochu sa posúvať a uvoľňovať niečo (pevné) zo zavretej al. uzatváracej polohy, trochu sa otvárať, roztvárať: pery sa mu nepatrne odchyľujú; Po chvíli sa dvere odchyľujú a už to vchádza dnu. [V. Balla]
3. (od čoho) ▶ odlišovať sa od predpísaného, dohodnutého al. pôvodného stavu; nedodržiavať pôvodný, dohodnutý al. predpísaný stav: o. sa od pravidla, predpisu, cieľa; prepísaný text sa odchyľuje od originálu; scenár filmu sa značne odchyľuje od historickej reality; Ak sa mamografický nález odchyľuje od normálu, pozvú vás na opakované vyšetrenie. [Zd 2007]
4. (od čoho) ▶ odvracať svoju pozornosť, záujem a pod. od niečoho; myšlienkovo, kvalitatívne a pod. sa vzďaľovať: mládež sa odchyľuje od našich ideálov; jeho správanie sa odchyľovalo od spoločenských noriem; rečník v rozprave sa odchyľoval od prerokovávanej veci; Už radšej nijaké zmeny nenavrhoval, konal a rozmýšľal podľa ustálenej schémy a neodchyľoval sa od zaužívaného poriadku. [M. Hvorecký]
dok.odchýliť sa

odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiťzahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľavahovor.: zakerovaťzakarovaťskerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garážezried. zbočiť: zbočiť z cestyskrútnuť saskrútiť sazakrútiť (sa)zatočiť sastočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí dopravaodraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juhzísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cestyuchýliť sa (od priameho smeru)

2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť saodkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témyexpr.: odskočiťuskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočilauhnúťvyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyholvzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru


odchýliť sa 1. zmeniť pôvodnú polohu al. priamy smer • odkloniť sa: guľka sa odchýlila, odklonila zo svojej dráhyvychýliť sa: magnetka kompasu sa vychýlilavybočiťvyšinúť sa (odchýliť sa od pôvodného smeru): auto vybočilo z cestyuchýliť saodbočiť: uchýlili sa, odbočili od priameho smeruodb. divergovať (nedok.)

2. trocha sa otvoriť • pootvoriť sa: dvere sa potichu odchýlili, pootvoriliexpr.: odchlipnúť saodškeriť saoceriť sa: papuľa sa mu odchlipla, odškerila, ocerilapoodchýliť sa (trocha sa odchýliť)

3. prestať presne dodržiavať niečo vopred dané (predpismi, zvykom, normou a pod.) • odbočiť: odchýlil sa, odbočil od hlavnej témy prednáškyodkloniť sa: odklonil sa od domácich tradíciíuchýliť sa: uchýliť sa od pravdy, od zákonanedodržať: nedodržať vžitý postup, nedodržať jazykovú normuvzdialiť sarozísť sa: vzdialil sa od náboženstva, rozišiel sa s náboženstvom


odchýliť trocha otvoriť • pootvoriťodchlopiť: odchýliť, pootvoriť dvere, oblok; odchlopené vrátaexpr. odchlipnúť: pes odchlipol papuľuexpr. odškeriť: odškerené dvierkapoodchýliť (trocha odchýliť)


otvoriť 1. odkryť uzavretý priestor, uzavretý otvor (op. zatvoriť, zavrieť) • odchlopiť: otvoriť, odchlopiť zásuvku, vrátaexpr. odčapiť (prudko) • odchýliťpootvoriťexpr. odškeriťnaškeriť (trocha otvoriť): odchýlené, pootvorené, odškerené dvereodomknúť (otvoriť kľúčom; op. zamknúť): odomkla bránu a vošlaroztvoriťexpr.: rozčapiťrozcapiťrozškľabiťrozchľabiťrozďaviťrozzeviťrozškeriť (otvoriť na dve strany smerom od seba, obyč. dokorán): roztvoriť oči; rozčapiť, rozškľabiť dvere; rozzeviť ústa, rozďaviť papuľuexpr. vyčapiť: vyčapené vrátarozovrieťroztiahnuť (niečo zavreté, stiahnuté): rozovrieť pery; roztiahnuť husi zobákrozlepiť (o očiach) • pootváraťporoztvárať (postupne, viac vecí)

2. uviesť do činnosti (op. zatvoriť, zakľúčiť) • začať: otvoriť, začať zasadnutie parlamentunespráv. zahájiť: zahájiť schôdzu, správ. otvoriť schôdzuzapnúť (op. vypnúť): zapnúť rozhlashovor. pustiť: pustiť televíziuhovor.: zapáliťzažať (dať do chodu; op. zhasnúť): zapáliť, zažať rádio


rozísť sa 1. odísť z jedného miesta na rozličné strany: členovia komisie sa rozišlirozpŕchnuť saexpr.: rozbehnúť sarozbehať sarozutekať sarozletieť saroztrieliť sarozsypať sa (rýchlo sa rozísť): po zvonení sa žiaci rozutekali, rozleteli po chodbáchrozptýliť saroztratiť saexpr.: rozliezť saroztárať saroztrúsiť sa (pomaly sa rozísť): sprisahanci sa roztratili; skupinka sa roztrúsila po uliciachexpr.: rozvandrovať saroztúlať sa: chlapci sa roztúlali po svetekniž.: rozstúpiť sarozostúpiť sa: Slovania sa rozostúpili v pravlastizried. rozpadnúť sazastar. rozstať sa: rozstali sa v hneveporozchádzať saporozchodiť saexpr.: porozbiehať sapotratiť saporoztrácať saporozbehúvať saporozbehávať saporozliezať sa (postupne, jeden po druhom)

2. stať sa odlišným od druhého • odlíšiť sarozlíšiť sa: rozišli sa, odlíšili sa, rozlíšili sa v názore na vecdiferencovať sa: diferencovať sa z hľadiska užitočnostiodchýliť sanezhodnúť sa: vo výskume sa nezhodli

3. p. rozlúčiť sa 1 4. p. rozšíriť sa 3 5. p. rozdeliť sa 2


zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopyponechať: ponechal deti samy na sebaopustiť: opustil školu v druhom ročníkuodísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabilaminúť (o hneve a pod.): hnev ho už minulpozanechávať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechaťvzdať sazriecť sazrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambíciíodriecť saodrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávnoznechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechalakniž. opustiť: nechce opustiť svoj názorodvrátiť saodkloniť saodchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teóriespustiť sa: nespusti sa svojho presvedčeniapren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť!rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť

3. dať ako dedičstvo • poručiťpráv. odkázaťnechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechalprenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odchýliť, -i, -ia, rozk. -chýľ dok. (čo)

1. pohnúť niečím na bok, vychýliť z rovnej polohy al. z rovného smeru: Odchýlil tvár, oči privrel a spamätal sa. (Jes.)

2. málo otvoriť, pootvoriť; odcloniť: o. dvere, oblok, vrchnák, veko; o. záclonu; Odchýlil stajňu — nič. (Kuk.);

nedok. odchyľovať, -uje, -ujú

|| odchýliť sa

1. (od koho, od čoho i bezpredm.) pohnúť sa nabok, vychýliť sa z rovnej polohy al. z rovného smeru: o. sa od smeru; Liborkovie rýchlo odchýli sa od neho (Pražeňa) a odstúpi. (Tim.)

2. trocha sa otvoriť, pootvoriť sa: dvere sa odchýlili; Oblôčik sa odchýlil. (Gráf)

3. (od čoho) nepridŕžať sa niečoho, nedodržať niečo: o. sa od obvyklého postupu, o. sa od spisovnej normy;

nedok. odchyľovať sa

odchýliť dok.
1. csl trochu otvoriť, pootvoriť (dvere, okno ap.): Otchílže tie dvere (Bobrovec LM); Otchil kus dvere, bo sa nakadilo (Rochovce ROŽ); Mosev dvere cicho otchílit, ket sa nezbadalo, kedi vešóv donútra (Šípkové PIE); Otchíl trochu ti dvere (Bošáca TRČ); Othiľila oblag a kukla śe von (Markušovce SNV); Barz horuco, otchiľce dakuz dzvere (Krížovany PRE); Oblačeg bul otchiľeni, to znak, že Hanča čeka (Štefanovce SAB)
2. odkloniť z pôvodnej polohy, vychýliť: Potom to otchiľiľi (kríž na veži) a daľi sa viťahnudz više (Trstená)

odchýliť dk
1. čo, koho (od koho) odkloniť, odvrátiť niekoho, niečo: avertere hostem: odchyliti neprjtela (KS 1763); (Pane), cestu nepráwosti odchyl odé mňa (BlR 18. st)
2. čo trocha otvoriť, pootvoriť niečo: panj pak odhiliwsse dwere maličko, nic gineho neriekla gemu na to; panj dwere odchilila, mluwice ako taka lastowička (MARTIN 1769); odchyľovať ndk k 1: proč se gim (mudrcom) hwezda zmizela, kdiž se ptaly w dwore Herodesa, kde by se mel Spasytel narodity? To Buch učinil k ukazany, že gaknejprw se cžlowek winasnažug s lidsku raddu, a on swu odchiluge (Le 1730); declino: odchýlugi, ohýbugi (WU 1750); averto: odwracugem se, odchylugem; deflecto: wyhjbám s cesti, wystupugem, odstupugem, odchylugem, uchylugem se, s cesti wycházám (KS 1763); k 2: gako ten dwere odchiluwal (BU 1795); odchýliť sa dk
1. odkloniť sa, vychýliť sa: swedek widew, zangesow mu zo sekerow do chrpta, že abi sa bow neodchiliw, bow bi ho snad pretyaw (SELEŠŤANY 1742)
2. od čoho prestať sa správať podľa niečoho, ustúpiť od niečoho, nedodržať niečo: ty odchijliss-ly se od cesti krjže, budess-ly se wzdalowati od wěcy protiwných, Boha stratiss (SK 1697); osobu bezbožného nenj dobre prigati, žebys se neodchylil od prawdj súdu (KB 1757)
3. od koho podviesť, zradiť niekoho: paklyss se odchilila od muže tweho a z gynima sy cyzoložyla (MC 18. st) zradila; -ovať sa ndk
1. k 2: nebo wecy, magjce prigjty, ossklywy sobe a odchiluge se od njch (KoB 1666); odstupugi teda a odchylugi se od cesty nebeske prawdy calvinisti (SP 1696); descisco: odstupugi od toho, čehož gsem se predtim, prwe pridržel, odpadám, odchýlugi se (WU 1750); posilňi sa a bud mocný welice, abis zachowáwal a plnil wšecek zákon: neodchiľug sa od neho ani na prawú, ani na lewu (stranu) (BN 1790)
2. na čo gram skloňovať sa, priberať pádové prípony: wywyšssitel (:superlatív:) a přirownatel (:komparatív:) obadwa se odchilugj na druhau odchilnost přjdawnjch gmén (DM 1780)

mať možnosť odchýliť sa avoir la possibilité de s'écarter
nariadenia sa môže odchýliť peut s'écarter du règlement
odchýliť od tejto metodiky écarter de cette méthodologie
odchýliť od všeobecných daňových pravidiel écarter des règles fiscales générales
odchýliť sa od článku 5 déroger à l'article 5
odchýliť sa od článku 63 déroger à l'article 63
sa môže odchýliť od článku peut déroger à l'article
sa môže odchýliť od týchto peut s'écarter de ces
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu