Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

odísť odíde odídu odíď! odišiel dok.

1. vzdialiť sa z istého miesta (chôdzou al. dopr. prostriedkom): o. do školy; o. z domu autom; vlak o-l načas

2. opustiť: o. od rodiny, o. z podniku, zo služby

3. nastúpiť (význ. 3): o. do dôchodku, o. k vojsku

4. zastaráv. nečakať na niekoho: hnevá sa, že ho o-li

zjemn. o. na večný odpočinok, o. zo sveta, o. do večných lovísk zomrieť; o. s dlhým, ovisnutým, zveseným nosom, o. naprázdno mať neúspech;

nedok. k 1 – 3 odchádzať -a, odchodiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odchádzať ‑a ‑ajú nedok.

odchádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzanie nedok. 1. (odkiaľ; kam; ø) ▶ chôdzou, dopravným pro­striedkom opúšťať nejaké miesto, vzďaľovať sa; op. prichádzať: o. z domu do práce, do školy; o. domov; ráno ju videli o. v aute; zajtra odchádzajú na dovolenku; po raňajkách odchádzame; odchádza znechutený, bez pozdravu, bez rozlúčky; sklamaní fanúšikovia húfne odchádzajú zo štadióna; O chvíľu sa pohádajú všetci navzájom a rozhnevaní postupne odchádzajú od stola. [K. Gillerová]
2. (odkiaľ; ø) ▶ (o dopravných prostriedkoch) opúšťať stanicu, stanovište, obyč. podľa cestovného poriadku: rýchlik, autobus odchádza o päť minút; trajekty odchádzajú z prístavu každú polhodinu
3. (kam; s neurčitkom; ø) ▶ opúšťať, meniť pôsobisko, rozhodovať sa pre niečo nové, vydávať sa za niečím iným: o. za lepšími finančnými podmienkami; o. za prácou do Írska, do Rakúska; mladí odchádzajú študovať do škôl v zahraničí; matka o rok odchádza do dôchodku; syn odchádza na vojenčinu; niektoré kolegyne odchádzajú na materskú dovolenku; sťahovavé vtáky najskôr odchádzajú a potom sa vracajú odlietajú do teplých krajín; Zostávajte zbohom, dáme vám vedieť, neplačte, veď neodchádzame na smrť. [LT 1999]
4. (z čoho; od čoho; ø) ▶ prestávať niečo vykonávať, prestávať byť činný, aktívny v nejakej oblasti: definitívne odchádza z politiky; stará generácia hercov pomaly odchádza; Odchádzam od polície, dal som si už žiadosť do civilu. [D. Dán]; pren. starý svet už odchádza nastáva nová realita
5. (od koho, od čoho; za kým, za čím; z čoho) ▶ opúšťať niekoho, niečo obyč. natrvalo, zanechávať niekoho, niečo: o. od rodiny; povedal jej, že odchádza za inou ženou; spevák sa rozhodol, že od kapely odchádza; rodičom odkázal, že odchádza z domu; [...] doma vyhlási, že odchádza za hlasom svojho srdca. [N. Tanská]
6. zjemn. (ø; kam) ▶ postupne strácať telesnú a psychickú kondíciu, umierať: odchádza do polospánku a hlbokého bezvedomia; vyzerá to, že starká nám odchádza; sme zmierení s tým, že psík už odchádza; pacient odchádza (v komunikácii lekárov) stráca životné funkcie
7. hovor. ▶ (o telesných orgánoch, funkciách) prestávať (dobre) fungovať, slabnúť, opotrebúvať sa: odchádza mu sluch, zrak; kĺby mu akosi odchádzajú; mal podozrenie, že mu odchádza srdce; identifikovali mu zápal pľúc, k tomu sa pridali aj odchádzajúce obličky; Chvíľku sa s ním [varičom] mordoval, ale odchádzali mu ruky, musel si ich zohriať. [D. Machala]
8. hovor. (odkiaľ) ▶ vychádzať von, preč z niečoho, odniekiaľ: trápenie neodchádza; v nemocnici merali, koľko tekutín z tela odchádza
9. hovor. ▶ (o pocitoch, o prírodných javoch) postupne strácať na intenzite; prestávať pôsobiť, slabnúť, míňať sa: cítila, ako bolesť pomaly odchádza; začína starnúť a jej mladá krása odchádza; akoby mu odchádzala sila i vôľa; studená zima odchádza a prenecháva svoje miesto jari; [...] v ich oblečení sa skrýva letná márnivosť, odovzdanosť, ale už aj náznak nostalgie za odchádzajúcim letom. [L. Ballek]
10. hovor. ▶ (o prístrojoch) strácať kvalitu, kaziť sa: chladnička, práčka už odchádza; v starom dome nám často odchádzal bojler; postupne nám odchádzajú všetky elektrické prístroje
fraz. odchádzať niekomu pred očami slabnúť od choroby, blížiť sa k smrti
dok.odísť


odísť [-d-] odíde odídu odíď! odišiel odíduc odídený odídenie dok. 1. (kam; ø; odkiaľ) ▶ chôdzou, dopravným pro­striedkom opustiť nejaké miesto, vzdialiť sa; op. prísť, dôjsť: pokojne, náhlivo, nečakane, ihneď o.; o. na cesty; odíď preč!; delegácia sa chystá dnes o.; je čas zdvihnúť sa a o.; matka odišla do práce, na dovolenku; deti pred chvíľkou odišli z domu; práve odišiel posledný hosť; sadol do auta a odišiel; naspäť odídu vlakom; nakoniec sme odišli s trojgólovou prehrou; No keďcelý orchester odišiel domov, nový harmonikár zaliezol za oponu a spal na javisku až do rána. [K. Bendová]; Ešte upozorňujem, že kto preteky nedokončí, môže si zbaliť veci a odísť. [M. Hvorecký]
2. (odkiaľ; ø) ▶ (o dopravných prostriedkoch) opustiť stanicu, stanovište, obyč. podľa cestovného poriadku: rýchlik odíde z Bratislavy o 17:57; autobus odišiel krátko po ôsmej
3. (odkiaľ; kam; s neurčitkom) ▶ opustiť, zmeniť pôsobisko, rozhodnúť sa pre niečo nové, vydať sa za niečím iným: chce o. pracovať do zahraničia; odišiel za trénera do Košíc; učiteľ odišiel na nové pôsobisko; Musíš odísť z toho miesta, lebo je prekliate. [D. Hevier]; Mladí odišli za prácou do okolitých miest a staré domy v rodnej obci využívajú ako chaty. [J. Hargaš]
4. (z čoho; od čoho; ø) ▶ prestať niečo vykonávať, prestať byť činný, aktívny v nejakej oblasti: o. z politiky, z armády; vyšetrovateľ odišiel od polície, prípad má na starosti iný; z funkcie sa o. nechystá; odišla od filmu práve v čase, keď začínala byť ako herečka zaujímavá; Je to výkon odchádzajúcej, ba hádam už aj odídenej literárnej generácie. [RAK 2010]; pren. o. od rokovacieho stola prestať hľadať vzájomnú dohodu □ odísť do dôchodku, na dôchodok stať sa dôchodcom
5. (od koho, od čoho; za kým, za čím; z čoho) ▶ opustiť niekoho obyč. natrvalo, zanechať niekoho, niečo: odísť od manžela, od rodiny; o. za iným, za inou nájsť si nového partnera; o. z domu opustiť rodinu a domov; Ak to nedodržíš, navždy od teba odídem aj s dieťaťom. [Š. Janega]
6. zjemn. (kam; ø) ▶ prestať žiť, zomrieť: nečakane, náhle o.; odišiel od nás po ťažkej chorobe; V letnom čase, keď oravská dolina hýri jasom slnka, odišiel [rezbár] zrazu ticho a pokojne [...]. [A. Habovštiak]
7. hovor. ▶ (o telesných orgánoch) prestať (dobre) fungovať; postupne zoslabnúť, opotrebovať sa: v mraze nám takmer odišli prsty; nemal horúčku, ale úplne mu odišiel hlas; s tenisom prestal, lebo mu odišli kolená
8. hovor. (odkiaľ) ▶ vyjsť von, uvoľniť sa preč z niečoho: niekedy so slzami odíde aj trápenie; V hlive je aj vláknina potrebná na to, aby z tela odišli škodlivé látky. [Zd 2011]
9. hovor. ▶ (o prírodných javoch, o pocitoch) postupne stratiť na intenzite; prestať pôsobiť, zoslabnúť, pominúť: bolesti po čase odišli; kríza vždy príde a potom odíde; strach odíde vtedy, keď nastúpi láska; Odišla jar, leto i jeseň a prišla zima. [Rb 1986]
10. hovor. ▶ (o prístrojoch) stratiť kvalitu, pokaziť sa, prestať fungovať: postupne nám v aute odišla spojka i prevodovka; uchovať dáta z odídeného pevného disku
fraz. iron. byť odídený [z funkcie, z pracovnej pozície, z politiky] násilím, mocou, nátlakom byť zbavený miesta, postavenia a pod.; odísť na skusy pobrať sa na určité miesto, miesta (často do zahraničia) získať skúsenosti; odísť na smrť ísť bojovať vo vojne; odísť na zaslúžený odpočinok stať sa dôchodcom; publ. odísť predčasne pod sprchy (obyč. o futbalistoch, hokejistoch) byť vylúčený z hry; odísť s dlhým/ovisnutým/zveseným nosom a) nič nedosiahnuť b) sklamať sa v niečom; odísť s hanbou byť potupený; odísť s prázdnymi rukami al. odísť naprázdno nič nezískať; odísť so cťou skončiť dôstojne; odísť za hranice/na Západ (v období socializmu) emigrovať z vtedajšieho Československa; zastaráv. odísť za chlebom [do sveta/do cudziny] vysťahovať sa za prácou ďaleko od doterajšieho bydliska; odísť za more odcestovať do zámoria, obyč. do Ameriky; odísť za slávou odísť niekam s cieľom stať sa známym umelcom, športovcom a pod.; odísť zo scény prestať verejne účinkovať; zjemn. odísť zo sveta/z tohto sveta/na druhý svet/na pravdu Božiu/na večnosť/na večný odpočinok/navždy/naveky al. odísť do večnosti/do večných lovísk al. odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť zomrieť
parem. ako prišiel, tak odišiel nič nevybavil, nebol úspešný; ako prišlo, tak odišlo stalo sa to náhle, bez upozornenia, a náhle to aj pominulo, bez nejakých následkov; ľahko prišlo, ľahko odišlo čo sa bez námahy nadobudne, obyčajne sa aj ľahko minie
nedok.odchádzať

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


odchádzať porov. odísť, ísť


tratiť sa 1. dostávať sa na neznáme miesto (o predmetoch) • strácať samiznúť: veci sa mi tratia, strácajú; knihy z police miznúkapať (tratiť sa krádežou): ovocie nám zo záhrady kape

2. stávať sa menej viditeľným, menej početným • strácať savytrácať sazanikať: sneh, hmla sa tratí, stráca; zvyky zanikajúmiznúťprestávať: spev prestávalubúdaťzmenšovať sa: svetla ubúda; zásoby sa zmenšujúexpr. prchať: radosť z nás prchápadať: zábrany, predsudky padajú

3. nepozorovane sa vzďaľovať • vytrácať saodchádzaťexpr. vykrádať sa: z oslavy sa po jednom tratia, vytrácajú

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odchádzať p. odchodiť


odchodiť, -í, -ia i odchádzať, -a, -ajú nedok. opúšťať nejaké miesto, vzďaľovať sa (o tvoroch, ktoré chodia, a o dopravných prostriedkoch): delegácia, vlak, autobus odchádza (odchodí) o siedmej hodine; ľudia odchádzajú (odchodia) a prichádzajú (prichodia); pren. o. z funkcie opúšťať ju, prestávať zastávať funkciu;

dok. odísť


odísť, odíde, odídu, odišiel, rozk. odíď dok.

1. (kam, odkiaľ) opustiť nejaké miesto, vzdialiť sa (o tvoroch, ktoré chodia, a o dopravných prostriedkoch): o. do mesta; o. z domu, o. na prácu; o. na služobnú cestu, o. na rekreáciu, o. do cudziny odcestovať; vlak, autobus odišiel opustil stanicu, stanovisko; o. na voze, na aute, na saniach

o. zo sveta, o. na druhý svet, o. na večnosť, o. na večný odpočinok, o. navždy zomrieť; hovor. o. s dlhým nosom zahanbiť sa, mať neúspech;

2. (koho) nečakať na niekoho: Ak nejde hneď, tak ho odídu. (Taj.);

nedok. k 1 odchádzať i odchodiť

Morfologický analyzátor

odchádzať nedokonavé sloveso
(ja) odchádzam VKesa+; (ty) odchádzaš VKesb+; (on, ona, ono) odchádza VKesc+; (my) odchádzame VKepa+; (vy) odchádzate VKepb+; (oni, ony) odchádzajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) odchádzal VLesam+; (ona) odchádzala VLesaf+; (ono) odchádzalo VLesan+; (oni, ony) odchádzali VLepah+;
(ty) odchádzaj! VMesb+; (my) odchádzajme! VMepa+; (vy) odchádzajte! VMepb+;
(nejako) odchádzajúc VHe+;
odchádzať odchádzať

Zvukové nahrávky niektorých slov

odchádzať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor