Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odísť odíde odídu odíď! odišiel dok.

1. vzdialiť sa z istého miesta (chôdzou al. dopr. prostriedkom): o. do školy; o. z domu autom; vlak o-l načas

2. opustiť: o. od rodiny, o. z podniku, zo služby

3. nastúpiť (význ. 3): o. do dôchodku, o. k vojsku

4. zastaráv. nečakať na niekoho: hnevá sa, že ho o-li

● zjemn. o. na večný odpočinok, o. zo sveta, o. do večných lovísk zomrieť; o. s dlhým, ovisnutým, zveseným nosom, o. naprázdno mať neúspech;

nedok. k 1 – 3 odchádzať -a, odchodiť

odchádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok.

odchádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzanie nedok. 1. (odkiaľ; kam; ø) ▶ chôdzou, dopravným pro­striedkom opúšťať nejaké miesto, vzďaľovať sa; op. prichádzať: o. z domu do práce, do školy; o. domov; ráno ju videli o. v aute; zajtra odchádzajú na dovolenku; po raňajkách odchádzame; odchádza znechutený, bez pozdravu, bez rozlúčky; sklamaní fanúšikovia húfne odchádzajú zo štadióna; O chvíľu sa pohádajú všetci navzájom a rozhnevaní postupne odchádzajú od stola. [K. Gillerová]
2. (odkiaľ; ø) ▶ (o dopravných prostriedkoch) opúšťať stanicu, stanovište, obyč. podľa cestovného poriadku: rýchlik, autobus odchádza o päť minút; trajekty odchádzajú z prístavu každú polhodinu
3. (kam; s neurčitkom; ø) ▶ opúšťať, meniť pôsobisko, rozhodovať sa pre niečo nové, vydávať sa za niečím iným: o. za lepšími finančnými podmienkami; o. za prácou do Írska, do Rakúska; mladí odchádzajú študovať do škôl v zahraničí; matka o rok odchádza do dôchodku; syn odchádza na vojenčinu; niektoré kolegyne odchádzajú na materskú dovolenku; sťahovavé vtáky najskôr odchádzajú a potom sa vracajú odlietajú do teplých krajín; Zostávajte zbohom, dáme vám vedieť, neplačte, veď neodchádzame na smrť. [LT 1999]
4. (z čoho; od čoho; ø) ▶ prestávať niečo vykonávať, prestávať byť činný, aktívny v nejakej oblasti: definitívne odchádza z politiky; stará generácia hercov pomaly odchádza; Odchádzam od polície, dal som si už žiadosť do civilu. [D. Dán]; pren. starý svet už odchádza nastáva nová realita
5. (od koho, od čoho; za kým, za čím; z čoho) ▶ opúšťať niekoho, niečo obyč. natrvalo, zanechávať niekoho, niečo: o. od rodiny; povedal jej, že odchádza za inou ženou; spevák sa rozhodol, že od kapely odchádza; rodičom odkázal, že odchádza z domu; [...] doma vyhlási, že odchádza za hlasom svojho srdca. [N. Tanská]
6. zjemn. (ø; kam) ▶ postupne strácať telesnú a psychickú kondíciu, umierať: odchádza do polospánku a hlbokého bezvedomia; vyzerá to, že starká nám odchádza; sme zmierení s tým, že psík už odchádza; pacient odchádza (v komunikácii lekárov) stráca životné funkcie
7. hovor. ▶ (o telesných orgánoch, funkciách) prestávať (dobre) fungovať, slabnúť, opotrebúvať sa: odchádza mu sluch, zrak; kĺby mu akosi odchádzajú; mal podozrenie, že mu odchádza srdce; identifikovali mu zápal pľúc, k tomu sa pridali aj odchádzajúce obličky; Chvíľku sa s ním [varičom] mordoval, ale odchádzali mu ruky, musel si ich zohriať. [D. Machala]
8. hovor. (odkiaľ) ▶ vychádzať von, preč z niečoho, odniekiaľ: trápenie neodchádza; v nemocnici merali, koľko tekutín z tela odchádza
9. hovor. ▶ (o pocitoch, o prírodných javoch) postupne strácať na intenzite; prestávať pôsobiť, slabnúť, míňať sa: cítila, ako bolesť pomaly odchádza; začína starnúť a jej mladá krása odchádza; akoby mu odchádzala sila i vôľa; studená zima odchádza a prenecháva svoje miesto jari; [...] v ich oblečení sa skrýva letná márnivosť, odovzdanosť, ale už aj náznak nostalgie za odchádzajúcim letom. [L. Ballek]
10. hovor. ▶ (o prístrojoch) strácať kvalitu, kaziť sa: chladnička, práčka už odchádza; v starom dome nám často odchádzal bojler; postupne nám odchádzajú všetky elektrické prístroje
◘ fraz. odchádzať niekomu pred očami slabnúť od choroby, blížiť sa k smrti
▷ dok. ↗ odísť

odísť [-d-] odíde odídu odíď! odišiel odíduc odídený odídenie dok. 1. (kam; ø; odkiaľ) ▶ chôdzou, dopravným pro­striedkom opustiť nejaké miesto, vzdialiť sa; op. prísť, dôjsť: pokojne, náhlivo, nečakane, ihneď o.; o. na cesty; odíď preč!; delegácia sa chystá dnes o.; je čas zdvihnúť sa a o.; matka odišla do práce, na dovolenku; deti pred chvíľkou odišli z domu; práve odišiel posledný hosť; sadol do auta a odišiel; naspäť odídu vlakom; nakoniec sme odišli s trojgólovou prehrou; No keď už celý orchester odišiel domov, nový harmonikár zaliezol za oponu a spal na javisku až do rána. [K. Bendová]; Ešte upozorňujem, že kto preteky nedokončí, môže si zbaliť veci a odísť. [M. Hvorecký]
2. (odkiaľ; ø) ▶ (o dopravných prostriedkoch) opustiť stanicu, stanovište, obyč. podľa cestovného poriadku: rýchlik odíde z Bratislavy o 17:57; autobus odišiel krátko po ôsmej
3. (odkiaľ; kam; s neurčitkom) ▶ opustiť, zmeniť pôsobisko, rozhodnúť sa pre niečo nové, vydať sa za niečím iným: chce o. pracovať do zahraničia; odišiel za trénera do Košíc; učiteľ odišiel na nové pôsobisko; Musíš odísť z toho miesta, lebo je prekliate. [D. Hevier]; Mladí odišli za prácou do okolitých miest a staré domy v rodnej obci využívajú ako chaty. [J. Hargaš]
4. (z čoho; od čoho; ø) ▶ prestať niečo vykonávať, prestať byť činný, aktívny v nejakej oblasti: o. z politiky, z armády; vyšetrovateľ odišiel od polície, prípad má na starosti iný; z funkcie sa o. nechystá; odišla od filmu práve v čase, keď začínala byť ako herečka zaujímavá; Je to výkon odchádzajúcej, ba hádam už aj odídenej literárnej generácie. [RAK 2010]; pren. o. od rokovacieho stola prestať hľadať vzájomnú dohodu □ odísť do dôchodku, na dôchodok stať sa dôchodcom
5. (od koho, od čoho; za kým, za čím; z čoho) ▶ opustiť niekoho obyč. natrvalo, zanechať niekoho, niečo: odísť od manžela, od rodiny; o. za iným, za inou nájsť si nového partnera; o. z domu opustiť rodinu a domov; Ak to nedodržíš, navždy od teba odídem aj s dieťaťom. [Š. Janega]
6. zjemn. (kam; ø) ▶ prestať žiť, zomrieť: nečakane, náhle o.; odišiel od nás po ťažkej chorobe; V letnom čase, keď oravská dolina hýri jasom slnka, odišiel [rezbár] zrazu ticho a pokojne [...]. [A. Habovštiak]
7. hovor. ▶ (o telesných orgánoch) prestať (dobre) fungovať; postupne zoslabnúť, opotrebovať sa: v mraze nám takmer odišli prsty; nemal horúčku, ale úplne mu odišiel hlas; s tenisom prestal, lebo mu odišli kolená
8. hovor. (odkiaľ) ▶ vyjsť von, uvoľniť sa preč z niečoho: niekedy so slzami odíde aj trápenie; V hlive je aj vláknina potrebná na to, aby z tela odišli škodlivé látky. [Zd 2011]
9. hovor. ▶ (o prírodných javoch, o pocitoch) postupne stratiť na intenzite; prestať pôsobiť, zoslabnúť, pominúť: bolesti po čase odišli; kríza vždy príde a potom odíde; strach odíde vtedy, keď nastúpi láska; Odišla jar, leto i jeseň a prišla zima. [Rb 1986]
10. hovor. ▶ (o prístrojoch) stratiť kvalitu, pokaziť sa, prestať fungovať: postupne nám v aute odišla spojka i prevodovka; uchovať dáta z odídeného pevného disku
◘ fraz. iron. byť odídený [z funkcie, z pracovnej pozície, z politiky] násilím, mocou, nátlakom byť zbavený miesta, postavenia a pod.; odísť na skusy pobrať sa na určité miesto, miesta (často do zahraničia) získať skúsenosti; odísť na smrť ísť bojovať vo vojne; odísť na zaslúžený odpočinok stať sa dôchodcom; publ. odísť predčasne pod sprchy (obyč. o futbalistoch, hokejistoch) byť vylúčený z hry; odísť s dlhým/ovisnutým/zveseným nosom a) nič nedosiahnuť b) sklamať sa v niečom; odísť s hanbou byť potupený; odísť s prázdnymi rukami al. odísť naprázdno nič nezískať; odísť so cťou skončiť dôstojne; odísť za hranice/na Západ (v období socializmu) emigrovať z vtedajšieho Československa; zastaráv. odísť za chlebom [do sveta/do cudziny] vysťahovať sa za prácou ďaleko od doterajšieho bydliska; odísť za more odcestovať do zámoria, obyč. do Ameriky; odísť za slávou odísť niekam s cieľom stať sa známym umelcom, športovcom a pod.; odísť zo scény prestať verejne účinkovať; zjemn. odísť zo sveta/z tohto sveta/na druhý svet/na pravdu Božiu/na večnosť/na večný odpočinok/navždy/naveky al. odísť do večnosti/do večných lovísk al. odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť zomrieť
◘ parem. ako prišiel, tak odišiel nič nevybavil, nebol úspešný; ako prišlo, tak odišlo stalo sa to náhle, bez upozornenia, a náhle to aj pominulo, bez nejakých následkov; ľahko prišlo, ľahko odišlo čo sa bez námahy nadobudne, obyčajne sa aj ľahko minie
▷ nedok. ↗ odchádzať

odchádzať p. odchodiť

odchodiť, -í, -ia i odchádzať, -a, -ajú nedok. opúšťať nejaké miesto, vzďaľovať sa (o tvoroch, ktoré chodia, a o dopravných prostriedkoch): delegácia, vlak, autobus odchádza (odchodí) o siedmej hodine; ľudia odchádzajú (odchodia) a prichádzajú (prichodia); pren. o. z funkcie opúšťať ju, prestávať zastávať funkciu;

dok. odísť

odísť, odíde, odídu, odišiel, rozk. odíď dok.

1. (kam, odkiaľ) opustiť nejaké miesto, vzdialiť sa (o tvoroch, ktoré chodia, a o dopravných prostriedkoch): o. do mesta; o. z domu, o. na prácu; o. na služobnú cestu, o. na rekreáciu, o. do cudziny odcestovať; vlak, autobus odišiel opustil stanicu, stanovisko; o. na voze, na aute, na saniach

● o. zo sveta, o. na druhý svet, o. na večnosť, o. na večný odpočinok, o. navždy zomrieť; hovor. o. s dlhým nosom zahanbiť sa, mať neúspech;

2. (koho) nečakať na niekoho: Ak nejde hneď, tak ho odídu. (Taj.);

nedok. k 1 odchádzať i odchodiť

odchádzať nedok. (odichádzač)
1. vzďaľovať sa z istého miesta, ísť preč (chôdzou al. dopravným prostriedkom): Zo školi otchádzaľi po jednom (Hor. Lehota DK); To plťiama potom otchádzali tie drevá (Bzenica NB)
2. zanechávať natrvalo nejaké miesto, opúšťať: Keď starí roďičie otchádzaľi, keď rozďelili majetok, ďeťi ím dávali na živnosť (V. Maňa VRB); Aj sa nám taško z domu otchádzalo (Bzince p. Jav. NMV); Aj plakali zmo, koj chocela odichádzäč (Teplý Vrch RS)
3. začínať činnosť, nastupovať: Kerí otchádzau̯ do duochotku, tomu nehali len máličko (Kľak NB); V jeseňi tí chlapci otchádzaľi na vojnu aľebo potom z_jari (Rajec ŽIL)

odichádzať p. odchádzať

odchádzať p. odísť

odísť, odejsť, odejť, odejduť, odenduť, čes odjíti dk
1. odkiaľ kam (pre čo) vzdialiť sa z istého miesta chôdzou: pakli by nebyli (rany) smrtelne, tedy odpowieda geden wedle osudu a ginssy odeydu bez winy; kterzyz by pak pacholek zenu ma zdawanu aneb zboziczko menowite a odemrzelo by od dieti, czoz by w swich roczech byli, ten dobrze muoze przycz odgiti (ŽK 1473); z miesta gest k przateluom neboli na službu odessel (SKALICA 1552); dosty sem, prawy, odpiral, že nemuozem tam odeyty (RUŽOMBEROK 1576); ness na gich mesto, gaknahle geden otyssiel a druhy umrel, drabou sem prygal (SKLABIŇA 1601-04); z toho krasniho žita odenditi (LADZANY 1655 E); kdežto swedek dosti maličzko odessyel, hnedky ohen wydelj (TURIEC 1670); druhy (poddaní) pre težobu odegst musely (ŠARIŠ 1698); mužeťe wi dwá odegdúť bez oznámeňy (BR 1785);
x. pren tento den giž odssiel od nas, prissla zarmucena noc (PoP 1723-24) uplynul
L. knyha zakona tohoto neodegde od ust twych, ale premysslowaty budess o nem dnem y nocy (ŠV 1675) o viere v niečo; o. na učenstvo, na vandrovku, na učenie vzdialiť sa za účelom zdokonalenia sa vo vedomostiach, v remesle: Andreas Raditsch odessel na učenstwy do Bilskeho; Andreas Baranowsky, ssustersky towariss, na wandrowku odessl (PREŠOV 1784)
F. dobre mjsta nezahral a gjž odssel (SiN 1678) o nepokojnom človekovi
2. s čím vzdialiť sa z istého miesta dopravným prostriedkom (loďou ap.): conscensio: s hagowem odgiti (LD 18. st)
3. od koho, koho, komu, od čoho, z čoho za akého opustiť niekoho al. niečo: pakliby hospodaře nemohlj od swogich pracz a robuot odgytj (CA 1585); czo se nagmladsseho sina dotycze, ten, ponewadz yak ona (Dorota) wiznala, yako zradcze od neg odessol (ZVOLEN 1596); kdi zahaslo swetlo, ze swedok odissiel Tomcani Janossa tam w dome (TURIEC 1649); ten minar wybgehel y z dwoma sini na mna a zbili ma a za mrtweho ma odessly (HATNÉ 1728); dawno ly ge, gak tya (muž) odissel? (BOJNICE 1762 DSJ); gako se má z musstu, který od presu odjde, w krátkem čase sladké wjno učinit (VK 1764); jako sy odessel s toho regementu aneb wislobodil a ktereho csasu (CHTELNICA 1765) ušiel, dezertoval;
x. pren ta robota od nas neodide (LISKOVÁ 16. st LP) nás počká;
x. pren nge tak pohani, ne tak bludary, nie tak od cirkwy swateg odpadlci (!), kteri z teg winnice wen odstupili a odessli (MS 1758)
4. komu, od koho (o dieťati) predčasne sa narodiť: čo bilo w neg (žene) počate, skrze diabelske nastroge a cari muselo od neg odgiti (S. ĽUPČA 1632); Jano, wssak si mi ti kazal, abich taku zenu hladala, ze ti daz penize geg, abi mi odislo (TURIEC 1649); pren potratiť: kdy ssaty prat chodila, na ssaffel padla a od toho padnutya geg dietya odisslo (ORAVA 1730); po tretj užjweg (koreň Finhagenu), posylnuge matku y djte, nedopusstia lechce djtetu odegiti (RT 17. st)
5. práv (o majetku) od koho, koho oddelením, odchodom uvoľniť sa z vlastníctva: kazdy czlowiek muoz swe wlastni zbozij wedle prawa dobyti, gestli geho prodal aneb zalozil anebo pak gemu odiato gest zemskym anebo obecznym sudem neb kterymkolwiek kusem od nieho by odesslo bez nasyle; aby giz psany Girzik Wladarz tiech osmnaczte zlattych zaplatil, w kterych miel ten duom od gich ruku odgiti (ŽK 1473; 1479); wtom bi statek od nieho anebo geho potomkuw bez peniezi odessel a odpadel (BÁNOVCE n. B. 1636); cztwrt, ktera byla otyssla od krwy zwrchu menowanych osob (ŽIAR n. H. 1715); za rolu, ktera jeho odessla, nyebohemu winalozel 10 ((BOŠÁCA) 1786)
6. čo, komu i bezpredm stratiť sa, zmiznúť: na mirce zebi odegsslo mett 30, s teho se acceptuge mett 21 (TRENČÍN 1652); wezmy gedneho mladeho wykrmeneho kapauna, toho ze ssnuorku zahrdus a powes, aby zadna krw neodessla (RT 17. st); pretiskny tj dwa kusy (masy zo žĺtkov a múky) pres čistú šatu, aby nečistota odissla (VK 1764) sa odstránila; yahna gedno mu odesslo, ktere on (Petrovič) wihledawal a že ho u Poljaka nenassel (PONIKY 1793); zaklinam te, poklade schowany nebo neschowany, aby nemohl nikam odgiti, ani w hlubokost zeme wpadnuti (RG 18. st)
7. zmeniť miesto, prejsť, presťahovať sa: Kowačzik odissiel na Nowu Wes biwaty (H. STRHÁRE 1700); umru-li, pak gen odegdu z toho sweta bidnosti (KK 1709); gestly by (Georgius Myslenický) pod gineho pána odessel (ORLOVÉ 1740); gidu dwa na put, gestli každodennne odegdu 4 mjle, za 15 dnuw na mjsto prigdu (LU 1775)
8. od čoho odvrátiť sa, odstúpiť, odpadnúť od niečoho: odssiels (človeče) od prikazanj, chodils po swe wuoly (PoP 1723-24)
9. (o človekovi) zomrieť: kto ge pak gisty, zwykl, ten nebo sslaku nebo zaduchu a strewny dny, kamene, zastawy wody, vmrtweny žaludka anebo nahle smrty a zadusseny, omdlewany neugde, a to se giž tak wprawe na mnohych zhledalo, že pred časem odessly (HL 17. st)
F. o. z tohto (plačlivého) života zomrieť: potom hned na druhi den wesele skonal a s tohto placzliweho ziwota odssiel (JELŠAVA 1595 E); geden budto hrjch smrtedlny cestu do nebe zawira, do pekla háže, zlu smrtu činy odgiti s tohoto žiwota (SK 1697); na mnohych zhledalo, že pred časem odessly (HL 17. st)
10. (o úžitkových zvieratách) uhynúť, zdochnúť: skrze nakazeny pluc a pecien ze statku roznieho nam odislo (RUŽOMBEROK 1767); skrzewa obeczny dúl ssessnast kusou (statku) odisslo gest (KĽAČANY 1772)
11. komu, od koho (o trvaní niečoho) minúť sa, prejsť; zaniknúť: wezmy žihlawy a cesneku, utlč na drobno a priwiaž žene na lewu ruku na mali palec, pokudz od nieg neodegde (choroba) (RT 17. st); abj tato choroba od teba odissla (D. KUBÍN 1726); predtim pak kdi prwssie dyetyi fatens nadagala a dietya odlučowala, musela si spomahati, zebi geg mlieko odisslo (KRUPINA 1739); gako Ssalamum doklada, neodegde zle od domu newdečneho (CS 18. st); gestli kragu časj a powetri gus gsuce su a zima odissla, w tomto mesici (marci) sa muže začgat segba (PR 18. st);
x. pren milosti sem dossel, srdce me zplesalo, zarmutek mug odssel (KK 1709); odchodiť, odchádzať [-(d)za-, -(d)ze-] ndk
1. k 1: zadny z stelliarow anebo z bratow nema odchodit w nedelny, budto w swateczny den před předikaciow (CA 1585); kdy kam odchazel, protož ty listy su zradne, od wolaktereho ssibala z chitrosti wydané (D. VESTENICE 1590); kdy odchazala, dal som Gey Welykomožneg panyeg f 11 (MOŠOVCE 1647); Lasslo od polowice krčmy arendi f 27, kdiž pan odchodil, nechtel daty (TURIEC 17. st); slissal-li swedek, kteri wolal tedi, gako pani guž odchodili, na ženi, wčžil sa magte do nich (RAKOĽUBY 1724); wčelki predpowidagj zli čas a desstě: ktere predwidice pri gasnem powetri buducu plutu, neodchodga daleko od klata (PR 18. st) neodletujú;
x. pren necht neodchazy od oči wassjch bazen Pane (SP 1696) nezabúdajte
L. na tem pusstj nemage on gak žitj, časem swim na žebrotu odchazel (KT 1753) išiel po žobraní; podani pustie domy zanechavaju a ven z dediny na služebny chlieb odchadzaju (DOMANÍKY 1784 LP) chodia slúžiť
F. bez wedomi hospodára ňeodchoď gak zagic (GV 1755) o úteku
2. k 2: Hilarion lodi se sweril, ktera do Sicjlie odcházela (VP 1764)
3. k 3: manželka Sandora pred swedkoma prisahal (!), že tu noc, kdi horelo, od gej boku naodchodjl (TURIEC 1670); (majstri na cestách) pro lepssy bezpečznost geden druheho nech neodhazagu (CA 1675); Susanna, pana Lawnj Janosse manželka, od neho odchadzala y odchazeti musela pre zatwrdilost srdce geho (BYSTRIČKA 1736); lebo y na yar že neweste periny wyhazal muž, a tak ma pryčzinu odchodit od nych (TURIEC 1754)
F. nechteg wic od dobreho umislu odchadzat (GŠ 1758) nerealizovať ho; nektery činia, že na wečnj žalar dawagi takowjch, kteri bj zbludili a od owčjnce gegich odchazelj (CS 18. st náb) vzďaľovali sa od kresťanského učenia
4. k 5: gestlize bi pak od Ondregowich ditek neb potomkou melo odchodit, mohli by k tomu gruntu Husarowskemu Matega Brusniho dytky k tomu sahaty (ŽIAR n. H. 1661); guž pole gim dobre nerodj, guž dobitek gim od ruku odchaza (KT 1753)
5. k 6: ktery (statok) nagprw w hore zaczal odchodit, nam negweczy prekassku roby (KĽAČANY 1771); ponevadž statek na nekterjch dedjnach odhadza, z teg prjčjnj žadneho neprepustjte na jarmark (S. VES 1786); potom naleg na to takoweg wody, čo nikde neodchodi a len na miste stogy (HK 18. st); nech odcházagú márne obraze a kráse, které nestalost mysslenek wytláča; kdyby se gedna s tych swjc woskowych odnássala z domu, blésk gey wssecek a cely spolú by odcházal (BlR 18. st)
6. k 7: drewo se dalo k tomu waru obecne, ktere odchodilo od mostu (ŽILINA 1681) pochádzalo; neodcházag do Aegypta, ale odpočjwag na zemi, na kterég powjm tebe (KB 1757); migro: scehugem se, preč odcházám, prenássám se z mjsta na mjsto (KS 1763)
7. k 8: nech se (človek) wssak nedomnjwá, že proto Pán s pretrhnútym koňéčne prátelstwjm od ňeho odcházat bude (BlR 18. st)
8. k 9: ponewadž ginssy se rodia a ginssy odchodia; ponewadž giny odchazegy a giny opiet se rodia na to mesto (CA 1585); decedo: umjrám, zemjrám, odcházám (KS 1763); o. na druhý svet, zo sveta zomierať: gak prwe ze sweta odchádzagú (BN 1790); lide geden za druhim umiragu a gako woda do mora, tak oni na druhi swet plinu a odhazagu (MK 18. st)
9. k 11: wzdegmež čžest Panu Bohu zwlasste chwile teto, když rok stary odchazy (KK 1709); scheticus: zymnica aneb hodónka, která ráda odcházá y ubjwá (KS 1763); dluho zima terva u nas a neskoro odchaza (ZUBRICA 1776 LP)
10. do čoho meniť svoju podstatu, meniť sa: (bieda) tresce ťelo za krátkého wssak času do zhnilosti odcházágjce (BlR 18. st)
11. odchyľovať, odkláňať; gram skloňovať: declino: skloňugi, odcházým (CL 1777)