Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odbyt -u m. ekon. prvá fáza obratu tovaru: zúžiť o. surovín

□ ísť na o., mať o. dobre sa predávať;

odbytový príd.: o-é možnosti

odbyť odbyje odbyjú odby! odbyl odbyjúc odbytý odbytie dok.

odbyť sa odbyje sa odbyjú sa odby sa! odbyl sa odbyjúc sa odbytý sa odbytie sa dok.

odbyt -tu m.

odbyť -byje -byjú -by! -byl -byjúc -bytý -bytie dok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ odmietavo sa zachovať k niekomu, k niečomu; zbaviť sa niekoho, niečoho (obyč. dotieravého, nepríjemného), odbiť, odmietnuť, odbaviť: o. nápadníka, dieťa (s) úsmevom, žartom; nedať sa (ľahko, rýchlo) o.; príkro, rázne o. pouličného predavača; zakaždým ma chladne, stručne odbyje; pokúša sa o. desivú predstavu odohnať; o. požiadavky odborárov, poľnohospodárov; To nie je možné, – odbyl ho strážmajster s plnými ústami chleba a slaniny. [L. Ťažký]; Odbyl právne námietky voči svojej kandidatúre. [Pt 1999]
2. i odbyť si (čo) ▶ urobiť, vykonať istú úlohu, prácu, uskutočniť niečo zamýšľané, splniť povinnosť a pod., vybaviť, odbaviť (si): musí si o. prácu, povinnosti; v piatok by sme (si) mali o. nákupy; rýchlo odbyli pytačky absolvovali; svoju premiéru v reprezentácii si odbyli aj dvaja asistenti trénera; Vyjadril sa, že je to na obšírnu debatu a v jednom článku sa to odbyť nedá. [VNK 2001] vyriešiť
▷ nedok. ↗ odbývať¹, k 2 i ↗ odbývať si¹

odbyť sa -byje sa -byjú sa -byl sa -byjúc sa -bytý -bytie sa dok. zried. ▶ (o udalosti) skutočne prebehnúť v istom čase, uskutočniť sa, zrealizovať sa, odohrať sa; skončiť sa, zavŕšiť sa: schôdza sa odbyla pokojne; odbyje sa mu dvojmesačná výpoveď a je bez práce; Dobré bolo, že sa šarvátky odbyli už v prvej tretine [zápasu]. [VNK 2001] ▷ nedok. ↗ odbývať sa

odbyt -tu m. i star. ekon. ▶ (v centrálne plánovanej ekonomike) prvá fáza obehu tovaru (v súčasných podmienkach trhovej ekonomiky sa táto ekonomická kategória nazýva predaj): rýchly, stály, dostatočný o. výrobkov; rast, pokles odbytu tovaru na domácom, zahraničnom trhu; prideliť nových pracovníkov do oddelenia odbytu; pestovatelia majú starosti s odbytom zeleniny; reklama zabezpečila výrobcovi áut rekordný o. predaj □ ísť na odbyt, mať odbyt (o tovare) dobre sa predávať, míňať sa

odbývať sa -va sa -vajú sa -val sa -vajúci sa -vanie sa nedok. zried. ▶ (o udalosti) skutočne prebiehať v istom čase, konať sa, uskutočňovať sa, realizovať sa, odohrávať sa: každý rok sa bude jarmok takto o.; v kostolíku sa odbývajú krsty a sobáše; blahorečenia sa budú o. v Ríme; divadlá a estrády sa odbývali na priestrannej chodbe novej školy ▷ dok. ↗ odbyť sa

odbývať¹ -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. zried. 1. (koho, čo) ▶ odmietavo sa správať k niekomu, k niečomu; zbavovať sa niekoho, niečoho (obyč. dotieravého, nepríjemného), odmietať, odbíjať: nedajte sa každému o.; úradník odbýval ľudí výhovorkami; netrpezlivo odbýva sestrine nápady
2. i odbývať si¹ (čo) ▶ konať, robiť istú úlohu, prácu, plniť (si) povinnosť a pod., uskutočňovať, vykonávať, vybavovať, odbavovať (si): o. si prax, stáž v nemocnici; obec mala právo o. tri razy do roka jarmok; sobotňajšie stretnutie si kamaráti odbývali na štadióne; Musíme sa pristaviť i pri práci „tiežmajstra“, ktorý ju odbýva povrchne, kvalita a dôslednosť je mu cudzia, ale o to viac rečí. [Sko 1988]
▷ dok. ↗ odbyť, k 2 i odbyť si

odbyť, -byje, -byjú dok. zastar.

1. (koho, čo) odohnať, zbaviť sa niekoho, niečoho, odmietnuť, odbiť, odbaviť: Žena ho chladne odbyla. (Taj.) Chceli ho odbyť, nedať sa. (Ráz.) Žiadosti a túžby sa nedajú odbyť. (Šolt.)

2. (čo) vykonať, urobiť, vybaviť: odbyť nejaký prípad (Ráz.);

nedok. odbývať, -a, -ajú

|| odbyť sa uskutočniť sa, vykonať sa: Poriadne sa všetko odbylo. (Hviezd.);

nedok. odbývať sa

odbyt, -u m. predaj hotových výrobkov: o. tovaru, výrobkov, surovín;

ekon. prechodný článok medzi výrobou a rozdeľovňou

● ísť na o., mať dobrý o. dobre sa predávať;

odbytový príd.: o-á kríza, o. plán, o-é možnosti; o-é družstvo

odbývať sa, -a, -ajú nedok. zastar. uskutočňovať sa, odbavovať sa, konať sa: Jarmok sa odbýva v Mrjanove. (Kuk.) Tu sa budú schôdzky odbývať. (Tim.);

dok. odbyť sa

odbyť dok. (odbuť)
1. zmenšiť množstvo, početnosť, stať sa menším, ubudnúť: Ke_ca trá dáme do roboti, za deň odbuďe polovica (Pucov DK); Už hodňe odbulo tej vodi a dá Boh ešťe odbuďe (Dol. Lehota DK); Odbiďe ťi ze slávi, keď mi prepusťíš pár kusvo? (Čičmany ŽIL)
2. vykonať, uskutočniť, odbaviť (istý úkon, prácu, činnosť ap.): Mi zme povedali, že mi zme si svoje odbili, nám na tom nezáleží (Bošáca TRČ); Človeg odbil celú noc pri zábave (Bernolákovo BRA); A že kolko už má (dlhov) odbitich (Jablonové MAL); Aj treca robota bula odbita (Jenkovce SOB); Dam ci dva falatki chľeba, ta odbudzež večeru (Kucany MCH); V ňedzeľu s tim (jedlom) odbula, mi maľi u ňedzeľu naľešňiki (Sobrance)
F. tag nafriško šicko odbul, ja_kobula taňec (Lastomír MCH) - povrchne, nedbanlivo vykonal
3. odohnať, zbaviť sa niekoho, niečoho; odmietnuť, (povrchne) odbaviť: Ja ho veru poľachki odbuďem, ňebuďem ho hoďinu načúvať (Čičmany ŽIL); Ná von ťi ho ľen tag u dverí odbiďe (Čičmany ŽIL); odbuc kamarata (Hatalov MCH)
4. nasilu odobrať, odňať: Orafskí páňi zo zámku kseľi maď dajakú zámienku, abi muohľi Čimhovianom to poľe odbiť (Čimhová TRS)

odbyt, odbytok¹ m možnosť predaja výrobkov: ne to 40 varuow (piva), ale y vycze by mohlo byty, ness odbytu neny (SKLABIŇA 1601-04); to mohu Wassi Welkomoznosti oznamiti, ze gest na wina welmj zly odbit (M. JÁN 1613); všecko draho do živnosti kupovat se musi a v remeslach žadneho odbytu neni (PÚCHOV 1744 LP); práca geho nenj dobra, nemá sweho odbytu (PUKANEC 18. st)
F. male parta male dilabuntur: zle nadbytky, zle odbytky (SiN 1678) aké nabývanie, také pozbývanie

odbytok¹ p. odbyt

odbyť [od-, ode-] dk
1. adm čo odovzdať, splniť, vyrovnať nej. záväzok; splatiť niečo niekomu: odbila-ly was maty wasse? Tehdy ony wiznaly gsu, ze odbila vyplatila; Sstephan Krok wyznal gest vstnie k swe wierze a k swe dussi, ze y na to ziwe swiedomi gma, ze gest odbyl a zaplatil zvplna wsseczku tu gistu ocziznu (ŽK 1470; 1474); zlattych patnaczte purgrechtnich odbyvati mam, pokudz bych jich zuplna od sebe neodbyl (TRNAVA 1525 E); žadnemu gynemú krome samemú Mathussowy, synú swemú, to porucžem a w mocz dawam, neb sem prwe syna sweho Walenta s teho statkú odebyl (MARTIN 1561 DSJ); v okolnych dedynach wsade se s pywy oberagu. Ga czo nagwytz budem muoczy odbyty, radt budem varyty (SKLABIŇA 1601-04); ano, dwakrat sem odbil aj dwakrat odniesel wina (KRUPINA 1744)
2. koho, čo odohnať, odmietnuť, zbaviť sa niekoho, odbaviť niekoho: nez ked poczaly na ne strielat a že gich potom predcze od kolyby odbyly (TRENČÍN 1584 E); giž sme wssecko na ne (na vojakov) winaložily, abychom gich tym skoreg odbily (ZA 1676); ktery slamennau trubicy z šlepegj howezych smrkatj chtel y od teg odehnanj a odbytj byli (MV 1676); v Noveg Lesneg tess gest gedna (dojka), co gu muž odbil, ale ožralica (BATIZOVCE 1756); tela conjurationis retundere: zle predsewzeti sprisahaňá odbiti (KS 1763); posla s hodnym poselstwjm wyslaneho tak hanebne a neprátelskj odbyli Rekowe (HI 18. st); odbývať ndk k 1: nemozmie giz tolik odbywaty, necht prawo ohleda; odbijwal od teg sladownie puol prutka dluhu sprawedliweho (ŽK 1454; 1482); aby mne wssichny y sedlaczi y hoffire dielali a wsseliyaku robotu odbywali (KAĽAMENOVÁ 1571 E); o tom som swedom, že kdy som odbiwal panu Laczkowy Mottessiczkemu, swobodne sme chodiwali do Lipoweg a Brložneg hory na drwa, na prutje (P. LEHOTA 1625); newinost premyla, czo gsy učynila, za koho umirass, za koho odbiwass (KK 1709); (hofieri) pressu porgadku odbiwagu (ORLOVÉ 1714)
L. hofferja nachazegj se trja y pol, mezj kterimj Kučera Mičo platj za pol roleg, ale odbiwa toliko listowne fl 2 den 50 (RAJEC 1666) plní si povinnosti voči vrchnosti formou doručovania listov, ako posol; byl mug otecz nebozčzika pana Danielka z Hamborka poddani čily urečisti, aneb gako newiem, ale len pechotne odbywal (ZÁVADA 18. st E) vykonával poddanské povinnosti a služby bez záprahu; k 2: czastokrad rycierskeho stawu osoby y gineho stawu lydy Turkowy stateczne a mužne odbygel (B. ŠTIAVNICA 1583); wye to, že Turowsky odbigal ho (fatensa) od neg (ženy) (ZVOLEN 1645-82); abi geg sina na dobru czestu nawazal a od Országoweho domu odbigal (PUKANEC 1769) odvádzal;
x. pren ga ode mne hrjchy moge odbjgám (BT 1758)