odborník, -a, mn. č. -ci m. pracovník, ktorý sa dobre vyzná v istom odbore, špecialista: o. v histórii, o. pre súčasný jazyk; poľnohospodársky, banský o.; naslovovzatý o. vynikajúci;
odbornícky príd. i prísl. pejor.: Odbornícky hodnotili premieru. (Karv.);
odborníctvo, -a str. pejor. jednostranná odbornosť;
odborníčka, -y, -čok ž.