odbor -u m.
1. väčšie oddelenie inštitúcie, organizácie ap.: odbor vysokých škôl (na ministerstve školstva), bytový, zdravotnícky o. miestneho úradu
2. oblasť (význ. 3), sféra; odvetvie: vedný, výrobný o.; vybrať si o. štúdia
3. odbory -ov pomn. organizácia združujúca pracovníkov podľa prac. oblastí: zlepšiť prácu o-ov;
odborový príd. k 2, 3: o-á norma; o-á organizácia; Konfederácia odborových zväzov, skr. KOZ;
odborovo, odborove prísl.
oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhom • krajina • kraj • kniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajina • zóna • pásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodreviny • areál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivca • končina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónska • revír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revír • rezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastliny • zastar.: okres (Štúr) • okrštek
2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruh • úsek • sféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívy • odbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomiky • pole: pracuje na poli vedy • odvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemyslu • disciplína: vlastivedné disciplíny • hovor. fach • rámec: rámec výroby • odb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahov • svet: citový, myšlienkový svet • kniž. ríša: ríša rozprávok
odbor 1. organizačná zložka úradu, inštitúcie, spolku a pod. • sekcia: školský odbor, školská sekcia • referát (obyč. menšia organizačná zložka): finančný referát • oddelenie (samostatná organizačná jednotka odboru)
2. p. oblasť 2
odbor, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. väčšie oddelenie úradu, ústavu, spolku ap., sekcia: zdravotný, finančný, školský o. národného výboru; Založil sa odbor na zostavenie slovníka. (Vlč.)
2. okruh, pole pôsobnosti, odvetvie činnosti, disciplína: vedecký, umelelcký, športový o.; Ako lekár bol špecialistom skoro v každom odbore. (Jégé) Budem učiť na gymnáziu predmety svojho odboru: dejiny a filozofiu. (Urb.);
odborový príd. k 1: o. radca staršia vyššia úradnícka hodnosť
(jeden) odbor; (bez) odboru; (k) odboru; (vidím) odbor; (hej) odbor!; (o) odbore; (s) odborom;
(tri) odbory; (bez) odborov; (k) odborom; (vidím) odbory; (hej) odbory!; (o) odboroch; (s) odbormi;