Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odbočiť dok.

1. pustiť sa iným smerom, zabočiť, zahnúť: o. z cesty, o. vpravo

2. nepridŕžať sa (témy ap.), odchýliť sa: o-l od predmetu rozhovoru;

nedok. odbočovať

odbočiť -čí -čia odboč! -čil -čiac -čenie dok.

bočiť -čí -čia boč! -čil -čiac -čiaci -čenie nedok. 1. (od koho, od čoho; ø) ▶ zámerne sa vzďaľovať od niečoho, niekoho neželateľného, nepríjemného; syn. strániť sa, vyhýbať sa: b. od ľudí, od roboty; ostatné deti od neho bočili; Nezdá sa ti, že ľudia akosi bočia, akosi nás obchodia? [A. Bednár]
2. (kam) ▶ odkláňať sa od priameho smeru, ísť do boku; syn. odbočovať: b. doľava; rameno rieky bočí na juh; Jedna cesta bočila ku kaplnke, ale viedla ešte ďalej ku hranici. [R. Jašík]
▷ opak. bočievať -va -vajú -val; dok. k 2 ↗ zabočiť, odbočiť

odbočenie -nia -ní s. 1. (i od čoho; odkiaľ; kam) ▶ miesto odpojenia al. pripojenia niečoho (obyč. vedľajšej cesty al. vetvy, vedľajšieho potrubia, vedenia a pod.); miesto, kde niečo odbočuje, al. úsek odklonený od hlavného smeru; syn. odbočka: tu je o. na poľnú cestu, k výhľadovej plošine; uzatvorili ľavé o. z hlavnej cesty do centra mesta; o. elektrického vedenia; pre každú nehnuteľnosť bolo vybudované kanalizačné o. s revíznou šachtou
2. (i od čoho) ▶ odchýlenie, odklon v istej činnosti, v reči a pod.; nepridržanie sa zvolenej témy; syn. odbočka: stručné, krátke o. od základnej témy; časté odbočenia v rozhovore; o. od politiky liberalizmu v občianskej spoločnosti; autor opisuje prostredie bez lyrických odbočení; Dovolím si malé lingvistické odbočenie – mestá v Maroku majú zvyčajne niekoľko zaužívaných názvov. [InZ 2002]
▷ ↗ i odbočiť

odbočiť -čí -čia odboč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (kam; ø) ▶ odchýliť sa, odkloniť sa od myslenej čiary pohybu do boku (na trati, ceste, vedení a pod.); pohnúť sa, viesť iným smerom; syn. zabočiť, zahnúť: o. vpravo, vľavo, doprava, doľava; o. na východ, na sever; o. za roh; o. z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu, do uličky; zabudli o. na diaľnicu a museli sa vrátiť; náučný chodník odbočil z hrebeňa doprava do doliny; na križovatke vodič zle odbočil; pred obcou auto nečakane odbočilo; cestou domov chlapi odbočili do krčmy; Jožko vykračoval po ceste. Chvíľami odbočil na jednu alebo na druhú stranu, či náhodou nezazrie v tráve hríb. [V. Šikula]
2. (od čoho; k čomu; ø) ▶ nezostať pri niečom pôvodne zvolenom (obyč. v reči), vzdialiť sa (myšlienkovo); syn. odchýliť sa, odkloniť sa: o. od hlavnej témy; o. od predmetu rozhovoru; trošku sme však v diskusii odbočili; profesor na chvíľu odbočil od Záborského k súčasnosti; Odbočím trochu k filozofii. [InZ 2000]; V odpovedi na otázku zdanlivo odbočím. [Slo 2003]
◘ fraz. odbočiť zo správnej/z pravej cesty dopustiť sa chyby v konaní al. v úsudku
▷ nedok. ↗ odbočovať

odbočovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovanie nedok. 1. (kam; ø) ▶ odchyľovať sa, odkláňať sa od myslenej čiary pohybu do boku (na trati, na ceste, na vedení), viesť; začať sa pohybovať iným smerom; syn. zabočovať, zahýnať, zahýbať: o. vpravo, vľavo, doprava, doľava; o. na sever, na západ; o. (s) bicyklom na hlavnú cestu; o. do vedľajšej ulice; na prvej križovatke odbočujeme; autobus práve odbočoval k mostu; na jednom mieste chodník odbočuje mierne do kopca; elektrické vedenie odbočuje od verejného rozvodu elektrickej energie smerom k odberateľovi; Autá tu krúžia, odbočujú, zaraďujú sa, menia smer aj v šiestich prúdoch. [V. Mikula]; pren. deti, choďte domov a nikde neodbočujte! nikde sa nezdržiavajte
2. (od čoho; k čomu; ø) ▶ nezostávať pri niečom pôvodne zvolenom (obyč. v reči), vzďaľovať sa (myšlienkovo); syn. odchyľovať sa, odkláňať sa: o. od témy; stále, zbytočne o. od problému; nechcem o.; autor v príbehoch často odbočuje; Chvíľami odbočoval od hlavnej myšlienky, zanadával si na toho i na toho funkcionára, no nakoniec sa vždy vrátil k veci. [V. Šikula]; Mohol by som vám to vysvetliť podrobnejšie, ale to by sme odbočovali. [P. Vilikovský]; Dobre, Zipser, len neodbočuj k druhoradým veciam. [J. Fekete] □ neodbočuj(te), prosím! a) výzva na pridŕžanie sa zvolenej témy, predmetu rozhovoru a pod. b) výzva na priamu odpoveď na položenú otázku
▷ dok. ↗ odbočiť

bočiť, -í, -ia nedok.

1. (od koho, od čoho i bezpredm.) vyhýbať sa niekomu, niečomu, strániť sa niekoho, niečoho: b. od ľudí, bočí od roboty vyhýba sa robote, je lenivý; Jeden od druhého bočí ako zlodej. (Jes.) Áno, pravda je, (Ivan) bočí, málo si všíma. (Fr. Kráľ)

2. uchyľovať sa od istého smeru, ísť do boku, odbočovať, zabočovať: Kozy bočili, hľadali kroviská. (Ondr.) Vytreští oči a bočí do svojej izby. (Al.)

3. nár. (na koho) zazerať, gániť: A ty naňho bočíš ako jasná strela. (J. Kráľ);

opak. bočievať, -a, -ajú;

dok. k 2 zabočiť, odbočiť, vybočiť

odbočiť, -í, -ia dok.

1. uchýliť sa od istého smeru, zabočiť: Odbočil z cesty a snažil sa predbehnúť Draka. (Chrob.) Odbočil s ňou do tichej uličky. (Jégé) Odbočí z hradskej na poľnú cestu. (Tat.)

● o. z pravej cesty opustiť správny smer;

2. odchýliť sa, uchýliť sa od témy, predmetu v reči;

zried. i uchýliť sa od istého spôsobu konania: Trochu odbočím od knižky Podjavorinskej. (Škult.) Nemal rád tieto reči, ktorými sa snažil odbočiť z predmetu rozhovoru. (Krno) Autorka ani v novej knihe neodbočila od svojich manierov. (Mráz);

nedok. odbočovať, -uje, -ujú

odbočiť dok.
1. pustiť sa iným smerom, zabočiť, zahnúť: Taďe na Lúčki šieu̯, to sa z Osa̋tki odbočí naľävo (Osádka DK); No tak té koňíki trochu odbočiľi (Ondrašová MAR); Odbošímo s ceste a naberiemo dreva (Kociha RS)
2. v rozprávaní prejsť na inú tému, odchýliť sa od témy: Ale troška som odbočila, ňé to son sťela viprávať (Lapáš NIT); odbočid v reči (Bošáca TRČ)