odbočenie -nia -ní s.
odbočenie -nia -ní s. 1. (i od čoho; odkiaľ; kam) ▶ miesto odpojenia al. pripojenia niečoho (obyč. vedľajšej cesty al. vetvy, vedľajšieho potrubia, vedenia a pod.); miesto, kde niečo odbočuje, al. úsek odklonený od hlavného smeru; syn. odbočka: tu je o. na poľnú cestu, k výhľadovej plošine; uzatvorili ľavé o. z hlavnej cesty do centra mesta; o. elektrického vedenia; pre každú nehnuteľnosť bolo vybudované kanalizačné o. s revíznou šachtou 2. (i od čoho) ▶ odchýlenie, odklon v istej činnosti, v reči a pod.; nepridržanie sa zvolenej témy; syn. odbočka: stručné, krátke o. od základnej témy; časté odbočenia v rozhovore; o. od politiky liberalizmu v občianskej spoločnosti; autor opisuje prostredie bez lyrických odbočení; Dovolím si malé lingvistické odbočenie – mestá v Maroku majú zvyčajne niekoľko zaužívaných názvov. [InZ 2002] ▷ ↗ i odbočiť
odbočenie p. odbočka 1
odbočka 1. nepridržiavanie sa určenej témy v reči • odbočenie • odbehnutie • zried. odbeh: robiť v prejave časté odbočky, odbočenia • kniž. exkurz
2. p. pobočka