Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

odberať nedok. odoberať: choroba o-á všetku vôľu

// odberať sa

1. odoberať sa, poberať sa: o. sa spať

2. odoberať sa, lúčiť sa: o. sa od rodičov

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odberať ‑á ‑ajú nedok.; odberať sa

odberaťodoberať


odberať saodoberať sa


odoberať sa, zastaráv. odberať sa -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. (kam; odkiaľ) ▶ (práve) uskutočňovať odchod (na isté miesto), odchádzať, brať sa; syn. poberať sa: vidím, ako sa odoberá k pokladni kúpiť si lístok; po dlhej ceste sa odoberáme k moru na pláže; pomaly sme sa odoberali k autobusu; lastovičky v húfoch sadajú na elektrické drôty, odoberajú sa od svojich hniezdisk; pren. leto [...] sa pomaly odberá a jeseň kradmo sa hlási k svojmu právu [I. Kadlečík]
2. (na čo/s neurčitkom) ▶ robiť prípravy na zmenu, ktorá sa má uskutočniť v (najbližšej) budúcnosti, chystať sa; syn. poberať sa: o. sa spať; medveď sa odoberá na zimný spánok; Keď sa starý Blef odoberal na dôchodok, nezabudol svoje príbuzenstvo oboznámiť so svojimi plánmi. [P. Macsovszky]
3. (od koho, od čoho; ø) ▶ priateľsky, s prejavom náklonnosti, úcty a pod. sa rozchádzať s niekým, lúčiť sa: o. sa od matky, od otca; o. sa od rodiny; vstal a začal sa o.; Odoberali sa doobeda pred domovou bránou na rušnom námestí. Buď dobrý, Šebastián, ja tiež budem dobrá. [A. Hykisch]
4. etnogr. (od koho; ø) ▶ vykonávať obrad odobierky, lúčenia sa s rodinou, s priateľmi pred svadbou al. pred odchodom na vojenčinu, lúčiť sa: regrúti sa odoberali pri muzike; [...] a tak mi je ustavične pred očami, ako šiel na tú vojnu, cez dedinu šli, s každým sa odberali. [A. Habovštiak]; Po večeri sa mladucha odberá s veľkým plačom (aby vraj kravy dobre dojili) od svojich rodičov. [J. Fekete]
dok.odobrať sa


odoberať, zastaráv. odberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo (z čoho); z čoho) ▶ brať isté množstvo, časť z niečoho, odniekiaľ na nejaký účel al. s cieľom zmenšenia, úbytku, zníženia pôvodného množstva, hmotnosti, veľkosti a pod.: o. z mlieka smotanu; o. včelám med; z kačacieho mäsa počas pečenia odoberajte tuk; šťavu, ktorú pustí kapusta natlačená v sude, treba o. hrnčekom; z cesta odoberáme menšie kúsky a rozvaľkáme ich na pomúčenej doske; Nákladné auto s veľkou lyžicou po kúskoch odoberá z masy snehu pred sebou, aby sa po ceste k chate dalo znovu chodiť. [Sme 2009]; Najviac poškodzované sú tie [vodné toky], z ktorých prevádzkovatelia lyžiarskych stredísk odoberajú vodu na zasnežovanie svahov. [PaR 2011]
2. i odb. (čo (z čoho)) ▶ brať malé množstvo z niečoho, odniekiaľ na isté potreby, ciele, zistenia, brať: o. tkanivo z tela darcu na histologické vyšetrenie; krv sa odoberá do sterilnej skúmavky; pri bolestiach hrdla sestra odoberá výter; hygienici pravidelne odoberajú vzorky vody z rieky; práv. americké úrady pri vstupe do krajiny odoberajú odtlačky prstov snímajú
3. lek. (čo (z čoho)) ▶ (chirurgicky) vyberať niečo s cieľom odstrániť al. získať na ďalší výkon: o. orgány z tiel mŕtvych na účely transplantácie; najčastejšie sa odoberá srdce, obličky, pľúca a pečeň; lekári mu odoberajú štep z bedrovej kosti
4. ((komu) čo, koho) ▶ (z úradnej moci) zbavovať vlastníctva, odnímať právo na niečo a pod.: o. cudzincom povolenie na pobyt; o. pracovníkovi osobný príplatok; policajt má právo o. zbraň; zemanom, ktorí sa stavali proti kráľovi, odberali majetky; v čase národnostného útlaku úrady odberali rodičom deti
5. (čo komu, čomu; čo z čoho) ▶ pripravovať, oberať niekoho, niečo o niečo; zbavovať niekoho niečoho (nehmotného), odčerpávať: chladnejšie teleso odoberá teplo teplejšiemu; tráva odoberá z pôdy živiny; tepelné čerpadlo odoberá teplo z okolitého prostredia a odovzdáva ho vode vo vykurovacom systéme; kúpeľ pokožke odoberá vlhkosť; strmší úsek mu odoberá sily; načisto mi to odoberá chuť pokračovať v práci; žiarlivosť mu odoberala životnú energiu
6. (čo) ▶ brať, prijímať niečo od niekoho, odniekiaľ a dávať inam, na iné miesto, preberať: na stavbe odoberal podávané tehly; Chlapi vidlami naberali seno a podávali hore na voz, kde ho odoberala Zuna, žena staršieho z bratov. [I. Pačutová]
7. (čo) ▶ byť predplatiteľom, predplácať si obyč. noviny, časopisy v papierovej al. elektronickej podobe: o. denníky; o. módny, motoristický časopis; tie noviny už nebude o.; odoberali sme zväzky z edície Kruh milovníkov poézie; zaviazali sa o. informácie z overeného zdroja získavať
8. i ekon. (čo (od koho, od čoho)) ▶ pravidelne prijímať tovar al. využívať službu ako právnická al. fyzická osoba na základe objednávky, resp. dohody ako spotrebiteľ, klient: o. elektrinu, plyn; o. víno od miestneho vinohradníka; stáli zákazníci odoberajú služby firmy; výrobky vlnárskeho kombinátu odberali mnohé konfekčné závody; pravidelne od nás odoberal tekvicové jadierka na ambulantný predaj; [...] pondelkové raňajky a piatkové večere odoberá iba tretina dievčat, ostatné sa náhlia na vlak alebo idú z vlaku rovno do školy a jedlo si nevyzdvihnú. [V. Švenková]
9. šport. (čo (komu)) ▶ (v loptových športoch, v ľadovom hokeji a pod.) získavať herný predmet a preberať tak hernú aktivitu: o. puk súperovi; hráč má dobrú fyzickú kondíciu a vyniká pri odoberaní lopty
10. hovor. zastaráv. (koho) ▶ preverovať a uznávať (obyč. muža) za schopného vojenskej služby, odvádzať: o. brancov na vojenčinu
dok. k 1 6, 8 10odobrať


odobrať -berie -berú odober! -bral -berúc -braný/-bratý -branie/-bratie dok. 1. (čo (z čoho); z čoho) ▶ vziať isté množstvo, časť z niečoho, odniekiaľ na nejaký účel al. s cieľom zmenšenia, úbytku, zníženia pôvodného množstva, hmotnosti, veľkosti a pod.: z plnky, z mlieka odoberte päť lyžíc; vedci sa zaoberajú myšlienkou o. funkčné časti zo starých satelitov priamo na orbite; Z povrchu odoberieme penu a džem okamžite plníme do pripravených pohárov. [Pc 1999]
2. i odb. (čo (z čoho)) ▶ zobrať malé množstvo z niečoho, odniekiaľ na isté potreby, ciele, zistenia, vziať: o. chorému krv, moč; o. vzorku kože, pečene; gynekológ vám odoberie materiál na kultiváciu z krčka maternice; z jazera odoberú vzorky vody na zistenie toxicity v mieste výskytu siníc; práv. od osoby mladšej ako 12 rokov nemožno o. odtlačky prstov vziať
3. lek. (čo (z čoho)) ▶ (chirurgicky) vybrať niečo s cieľom odstrániť al. získať na ďalší výkon: pacientke museli o. vaječník, žlčník; darcovi odoberú kostnú dreň; liposukciou sa odoberie tuk z oblasti brucha; technológia umožňuje o. gény z jedného organizmu a preniesť ich do akéhokoľvek iného organizmu
4. ((komu) čo, koho) ▶ (z úradnej moci) zbaviť vlastníctva, odňať právo na niečo a pod.: o. osvedčenie, licenciu, titul; o. sociálne dávky; vodičovi na mieste odobrali vodičský preukaz; vzpieračovi odobrali medailu pre pozitívne dopingové testy; o. zajatcovi zbraň; dieťa odobrali matke a umiestnili ho do krízového centra; v nemocnici jej odo­brali odev zobrali na úschovu; Šaty mi odobrala akási, vraj staničná, sestra. [A. Rákay]
5. (čo komu, čomu; čo z čoho) ▶ pripraviť, obrať niekoho, niečo o niečo; zbaviť niekoho niečoho (nehmotného), odčerpať: studený zábal odoberie teplo z povrchu tela; tréningy mu môžu o. veľa času a síl; Plný žalúdok mi odo­bral energiu a pocítila som únavu. [K. Gillerová]
6. (čo) ▶ vziať, prijať niečo od niekoho, odniekiaľ a dať inam, na iné miesto, prebrať: v hydinárskej prevádzke od nosníc denne odoberú 160 000 vajec; v zbernom dvore od vás odoberú zhruba 200 kg odpadu; Predajne elektroniky by mali pri kúpe spotrebiča od občana odobrať jeho pôvodný, opotrebovaný. [Sme 2009]
7. i ekon. (čo (od koho, od čoho)) ▶ prijať tovar al. využiť službu ako právnická al. fyzická osoba na základe objednávky, resp. dohody ako spotrebiteľ, klient: o. objednaný tovar; platiť za odobraté teplo; kupec za vydražené obrazy nezaplatil a neodobral si ich; kupujúci je povinný o. tlač v súlade s ustanoveniami zmluvy; [...] v súčasnosti už všetky papierenské firmy pracujú na plné kapacity a v tomto roku plánujú odobrať od dodávateľov podobné množstvá ako v minulosti. [HN 2009]
8. šport. (čo (komu)) ▶ (v loptových športoch, v ľadovom hokeji a pod.) získať herný predmet a prebrať tak hernú aktivitu: vie dobre o. loptu, hrá skvele; nenápadným spôsobom sa priblíži k súperovi a odoberie mu puk
9. hovor. zastaráv. (koho) ▶ preveriť a uznať (obyč. muža) za schopného vojenskej služby, odviesť: o. mladíkov na vojenčinu; pre zmrzačený prst ho za vojaka neodobrali; Odobrali ma, hybaj na front. [P. Jaroš]; Viac ma už k vojsku neodoberú. [L. Ballek]
fraz. odobrať niekomu slovo neumožniť niekomu ďalej hovoriť, rečniť na nejakom fóre
nedok.odoberať, odberať


odobrať sa -berie sa -berú sa odober sa! -bral sa -berúc sa -branie sa/-bratie sa dok. 1. (kam; odkiaľ) ▶ (práve) uskutočniť odchod (na isté miesto), odísť; syn. pobrať sa: o. sa do mesta, do kina; delegácia sa odobrala na slávnostný obed; svadobní hostia sa odobrali do izieb; súd sa odobral zo súdnej siene, že sa poradí; [...] keďže Jano iba táral a nič nenavrhoval, uzimená dáma sa odobrala domov. [R. Sloboda]
2. (na čo/s neurčitkom; kam) ▶ uskutočniť zmenu v porovnaní s predchádzajúcou činnosťou al. spôsobom života; syn. pobrať sa: o. sa spať; o. sa do dôchodku, na dôchodok; svište sa odobrali na zimný spánok; odobral sa na krátku siestu; odmietol sa zúčastňovať na straníckom živote a odobral sa do ústrania
3. (od koho, od čoho; ø) ▶ priateľsky, s prejavom náklonnosti, úcty a pod. sa rozísť s niekým, rozlúčiť sa: odobral sa od neho, že si potrebuje oddýchnuť; s úsmevom sa odobrala od veselej spoločnosti; Však už idem, aby ste sa mohli osamote odobrať. [K. Lazarová]; S tým sa odobral od sedliaka, nasadol do koča a uháňal svojou cestou. [A. Habov­štiak]
4. etnogr. (od koho; ø) ▶ vykonať obrad odobierky, lúčenia sa s rodinou, s priateľmi pred svadbou al. pred odchodom na vojenčinu, rozlúčiť sa: ženích sa odobral od svojich rodičov, bratov, sestier a vydal sa za nevestou; spevácka skupina uvedie hudobné pásmo o zverbovaní regrútov na vojnu a odobraní sa
fraz. zjemn. odobrať sa na večnosť/na pravdu Božiu/na pokoj zomrieť
nedok.odoberať sa, odberať sa

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytaťlapaťschytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habaťchabraťchmátaťchvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabaťškriabaťdriapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberaťodberaťodnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovaťkradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímaťdostávaťpoberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápaťrozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať sivykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


lúčiť sa s pozdravom sa rozchádzať s niekým • odoberať saodberať saodporúčať sa: lúčil sa s rodinou, odoberal sa od rodiny; po chvíli sa odporúčalrozlučovať sa (obyč. dlhšie): rozlučovala sa s nami skoro hodinuzastaráv. porúčať sa: Porúčam sa!zastar. žehnať sa: žehnali sa na rázcestí


odberať sa 1. p. brať sa 1 2. p. lúčiť sa


odberať 1. p. brať 2 2. p. odoberať 1


odoberať 1. dávať si posielať (tlač) na základe zaplatenia vopred, byť predplatiteľom • odberaťpredplácaťobjednávať: od(o)berať, predplácať (si), objednávať si odbornú literatúru, novinyabonovať: abonovať časopissubskribovať (zaviazať sa odoberať): subskribovanie platní

2. porov. odobrať 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odberať, -á, -ajú nedok.

1. (čo čomu, komu, koho komu; čo z čoho) brať, odnímať, odoberať; brať z niečoho isté množstvo: Sneh odberal mrazu ostrotu. (Vaj.) Ten chumaj odberal mi všetku smelosť. (Jégé) Ničia najlepšie rodiny, odberajúc im dcéry. (Kal.) Čo by koľko bola odberala, vždy dosť soli mala. (Dobš.)

2. (čo, zried. i koho) preberať, prijímať, odoberať: Gejza nestačí nalievať, Jolana odberať peniaze. (Ráz.) Tonko odberal mýto. (Taj.) Chlapci vidlami podávali seno nahor, tam ho iní odberali. (Vaj.) Amerikánci na člnoch prišli na loď odberať si nás. (Taj.)

3. (čo) byť predplatiteľom, predplácať sa (obyč. noviny al. časopisy); pravidelne kupovať, odoberať: o. stranícku tlač, o. odborné časopisy; Odberali od neho celý rok, čo sa v domácnosti potrebuje. (Kuk.) zastar. (čo) fotografovať: Videl som ho s aparátom, odberal kostol. (Vaj.)


odberať sa, -á, -ajú nedok.

1. odchádzať, poberať sa, odoberať sa: o. sa na odpočinok (Tim.); Mladík z domu sa odberá. (J. Mat.) Sám odberá sa svetom. (Vaj.)

2. (od koho, od čoho i bezpredm.) lúčiť sa s niekým, s niečím, odoberať sa: Odberali sme sa od starého otca. (Taj.) Odberá sa od rodného kraja. (Vaj.) „Dobre sa majte,“ odberali sa synovia. (Dobš.)

Morfologický analyzátor

odberať nedokonavé sloveso
(ja) odberám VKesa+; (ty) odberáš VKesb+; (on, ona, ono) odberá VKesc+; (my) odberáme VKepa+; (vy) odberáte VKepb+; (oni, ony) odberajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) odberal VLesam+; (ona) odberala VLesaf+; (ono) odberalo VLesan+; (oni, ony) odberali VLepah+;
(ty) odberaj! VMesb+; (my) odberajme! VMepa+; (vy) odberajte! VMepb+;
(nejako) odberajúc VHe+;
odberať odberať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor