odbaviť dok.
1. skončiť, urobiť (istý úkon, istú povinnosť ap.); vybaviť: o. svadbu, o. (si) službu, o. obed; o. stránky; o. deti opatriť
2. neporiadne, zle urobiť, odflinkať: nedá si na robote záležať, len ju o-í
3. hovor. odbiť (význ. 4): o. niekoho nakrátko; pre nás je o-ený už nás nezaujíma
● o. niečo → ľavou rukou;
nedok. odbavovať
// odbaviť sa
1. hovor. dokončiť (istý úkon, povinnosť ap.), vybaviť sa: na colnici sme sa rýchlo o-li
2. uskutočniť sa, vybaviť sa (o istom úkone): svadba sa o-la v tichosti;
nedok. odbavovať sa
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
absolvovať 1. dokončiť štúdium na nejakej škole • vyštudovať • vychodiť • skončiť: absolvoval, vychodil, skončil univerzitu popri zamestnaní s vyznamenaním
2. byť prítomný od začiatku do konca (a urobiť, čo treba) • vykonať • zúčastniť sa: žiaci absolvovali, vykonali všetky predpísané cviky; zúčastnil sa na kurze, absolvoval kurz už minulý rok • odbaviť si: odbavili sme si, vykonali sme návštevu u príbuzných
odbaviť sa p. vybaviť sa 1
odbaviť si p. absolvovať 2
odbaviť 1. skončiť, urobiť istú prácu, povinnosť a pod. • vybaviť: odbavil, vybavil v meste všetko, čo si predsavzal • vykonať: vykonať si svoju povinnosť • hovor. absolvovať: povinnú návštevu už absolvoval • opatriť • obriadiť (urobiť isté pravidelné úkony, postarať sa o niekoho): deti už opatrila, obriadila • hovor. odflinkať (odbaviť povrchne, zbežne): modlitbu narýchlo odflinkal • zastar. odbudnúť: skúšky odbudol s úspechom
2. p. odbiť 3
odbiť 1. úderom vrátiť • odraziť: letiacu loptu jediným úderom odbil, odrazil • zavrátiť (znemožniť pokračovanie niečoho): prvý útok ešte ľahko zavrátil
2. úderom oddeliť (z celku) • odraziť: odbil, odrazil ucho z hrnčeka • odroniť (obyč. ovocie zo stromu) • odlomiť • ulomiť (lámaním): chlapci odlomili, ulomili soche ruku • odštiepiť • vyštiepiť (odbiť menší kus): odštiepiť kus z taniera
3. odmietavo sa k niekomu zachovať • odmietnuť • zamietnuť: odbili, odmietli, zamietli jeho žiadosť bez odôvodnenia • hovor.: odpraviť • odbaviť: odpravila, odbavila pytača nakrátko • odvrhnúť: odvrhli môj návrh • odohnať • odpudiť • zahnať • zapudiť: myšlienku na útek rýchlo odohnal, odpudil, zahnal, zapudil • zbaviť sa: horko-ťažko sa nás zbavili • hovor. expr. spražiť (príkro odbiť): spražili ho pohľadom
odflinkať hovor. povrchne, zle urobiť • hovor. expr. odhajdákať: upratovanie iba tak odflinkala, robotu odhajdákala • subšt. odflákať: skúšku odflákal • fraz. odbaviť ľavou rukou (urobiť nedbanlivo, povrchne al. ľahko, bez námahy): všetko odbaví ľavou rukou • expr. odbúchať • expr. zried. odhajduchovať
odslúžiť, odslúžiť si slúžením vykonať: odslúžil si dvojročnú vojenčinu • hovor. expr. odkrútiť si: odkrútiť si nočnú zmenu • vyslúžiť • vyslúžiť si (skončiť službu): vyslúžiť vojenčinu • hovor. absolvovať • odbaviť: službu absolvoval, odbavil v pokoji
vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojsku • zariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministra • zúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlo • vyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazd • hovor.: vybehať • vylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pas • hovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonať • expr.: obehať • obehnúť • obchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchody • zaistiť • zabezpečiť • obstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeň • vychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolo • povybavovať • povykonávať • pozariaďovať • hovor. povybehávať (postupne vybaviť)
porov. aj zaobstarať
2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbu • zastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípad • vykonať • urobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď
3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškou • vyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikou • zaopatriť • kniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosť • zásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom
odbaviť, -í, -ia dok.
1. (čo) skončiť, vykonať, urobiť (obyč. nejakú prácu, úlohu, povinnosť): o. obed, večeru, sobáš, svadbu, pohreb, omšu; o. (si) povinnosti; o. službu (Kuk.); o. obžinky (Vaj.); odbavil operáciu (Vám.); odbavil vlak (Čaj.) vypravil; Niko odbavil za päť rokov dedinskú školu (Kuk.) vychodil. I úhorenie už odbavili. (Tim.) Jurko dnes už odbavil zo desať robôt. (Kuk.) Odbavila si dojenie. (Zgur.) Musela cestu odbaviť pešo. (Dobš.); pokladať niečo za odbavené za dokončené, hotové;
2. (čo) vykonať iba zbežne, povrchne: Často odbavil večeru i stuchnutou švábkou. (Jégé)
● o. niečo ľavou rukou a) povrchne, b) ľahko;
3. (koho) odohnať, zbaviť sa niekoho, nevyhovieť niekomu, odmietavo sa zachovať k niekomu; odbiť: Vidíš Mara, ako ťa odbavili. (Tim.) „Grobian,“ odbavila ho žienka. (Kuk.) Pre mňa je odbavený (Heč.) nemá u mňa nijakú cenu, prestal som si ho vážiť. Hrehuš nedal sa len tak ľahko odbaviť. (Zgur.); o. niekoho nakrátko;
4. (koho, čo) vykonať, urobiť, vybaviť niečo s niekým: Najprv odbav deti. (Kuk.) Prevzal noviny, kým notár odbavil iné stránky. (Jégé);
nedok. odbavovať, -uje, -ujú;
opak. odbavúvať, -a, -ajú
|| odbaviť sa
1. dokončiť nejakú prácu, úlohu, povinnosť: Treba sa ponáhľať, ináč sa neodbavíme. (Kuk.) Včaššie odbavili sa na jarmoku. (Šolt.)
2. uskutočniť sa, vykonať sa, skončiť sa: Obed sa odbavil v tichosti. (Urb.) Najlepšie by bolo, keby sa sobáš odbavil čím skôr. (Kuk.)
3. zried. zaobísť sa: Ja sa už hocijako odbavím, len nech sa vráti Milan. (Fig.);
nedok. odbavovať sa;
opak. odbavúvať sa