Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

odbaviť dok.

1. skončiť, urobiť (istý úkon, istú povinnosť ap.); vybaviť: o. svadbu, o. (si) službu, o. obed; o. stránky; o. deti opatriť

2. neporiadne, zle urobiť, odflinkať: nedá si na robote záležať, len ju o-í

3. hovor. odbiť (význ. 4): o. niekoho nakrátko; pre nás je o-ený už nás nezaujíma

o. niečo → ľavou rukou;

nedok. odbavovať

// odbaviť sa

1. hovor. dokončiť (istý úkon, povinnosť ap.), vybaviť sa: na colnici sme sa rýchlo o-li

2. uskutočniť sa, vybaviť sa (o istom úkone): svadba sa o-la v tichosti;

nedok. odbavovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odbaviť ‑í ‑ia dok.; odbaviť sa

odbavenie -nia -ní s. admin. ▶ (úradný) úkon al. súhrn úkonov potrebných na poskytnutie nejakej služby, organizačné zabezpečenie niečoho a pod. (často v súvislosti s dopravou, colnými a poštovými službami), vybavenie, vypravenie: pasové o.; o. letenky, batožiny; o. nadštandardných zásielok; o. cestujúcich pred odletom lietadla; stáť v rade na o.; zvýšiť rýchlosť odbavenia zákazníkov pri pokladniciach v hypermarkete; na cestnom hraničnom priechode kamionisti čakajú na o. i desať hodín; 95 percent všetkých colných odbavení je realizovaných cez zasielateľské firmy ▷ ↗ i odbaviť, odbaviť sa


odbaviť sa -ví sa -via sa odbav sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok. 1. hovor.dokončiť, zavŕšiť nejakú povinnosť, (vyžadovaný) úkon a pod. (najmä v súvislosti s cestovaním), vybaviť sa: o. sa na svoj let online; o. sa možno najneskôr jednu hodinu pred odletom lietadla; na colnici sme sa odbavili o deviatej ráno
2. hovor. expr. (na kom, na čom) ▶ zbaviť sa negatívneho pocitu al. stavu (hnevu, stresu a pod.) na úkor niekoho, niečoho iného (a tak niekomu ublížiť, niečo poškodiť), vyvŕšiť sa, odreagovať sa; syn. odventilovať sa: o. sa na niekom slabšom, na nevinných ľuďoch; o. sa na úkor bezbranného dieťaťa; oponent sa odbavil na detailoch študentovej diplomovej práce; šéf sa opäť odbavil na podriadených; vandali sa v noci odbavili na novinovom stánku; keďzlý deň, odbaví sa na všetkých doma
3. trochu pejor. (ø; na kom; kam) ▶ dosiahnuť sexuálne vyvrcholenie s následným uvoľnením pohlavného napätia, pohlavne sa uspokojiť, ukojiť sa; (u mužov) mať výron semena, ejakulovať: nemôcť sa o.; odbavil sa na družke; odbaví sa na ženino stehno; Bez problémov sa vzruším, ale už po pár pohyboch sa odbavím. [InZ 1999]
nedok. ↗ "odbavovať sa


odbaviť si2 -ví si -via si odbav si! -vil si -viac si -vený -venie si dok. hovor. expr. zried. (čo (na kom, na čom)) ▶ odstrániť negatívne pocity al. negatívny stav (komplex, hnev, stres a pod.) na úkor niekoho, niečoho iného (a tak niekomu ublížiť), odreagovať sa; syn. ventilovať: svoje komplexy, svoju frustráciu si obyčajne odbavil na najbližších a nevinných; nedok.odbavovať si"2


odbaviť -ví -via odbav! -vil -viac -vený -venie dok. 1. i admin. (koho, čo) ▶ zariadiť, vykonať, čo je potrebné pri poskytovaní nejakej služby, čo vyžadujú predpisy, dohody, organizačné zabezpečenie niečoho a pod. (často v súvislosti s dopravou, colnými a poštovými službami), vybaviť: o. zásielku, batožinu; o. tovar na dovoz; o. klienta; letisko je schopné o. milión cestujúcich ročne; vlakvedúci má za úlohu o. vlak vypraviť; na colnici ich odbavili pomerne rýchlo
2. i odbaviť si1 (čo) ▶ urobiť, vykonať istú úlohu, prácu, splniť povinnosť a pod., vybaviť, uskutočniť: o. obrad vykonať obrad; o. si obrad a) vykonať obrad b) zúčastniť sa na obrade; o. si rannú prechádzku; o. si v predstihu vianočné nákupy; odbavil si vojenčinu na Morave odslúžil; odbavia si návštevu u matky; musieť o. všetko za jeden deň; vážny rodinný rozhovor sa odbaví počas obeda; z dôvodu úmrtia v rodine sobáš odbavili v najväčšej tichosti; prezentácia knihy sa odbavila skôr; nazhŕňal [som] tam kopu lístia a pritom som si odbavil aj večeru, lebo našiel som tam jabĺčko aj orech [V. Šikula]; [...] už teraz sa niekedy pristihne pri tom, že deň je pre ňu prikrátky alebo že býva navečer unavená a niektoré z povinností odbaví trochu povrchnejšie, ako by si želala. [E. Farkašová]; Kartári naňho kývli a tým si odbavili pozdrav. [R. Sloboda]odbaviť si potrebu vyprázdniť sa (fyziologicky)
3. hovor. (čo (čím)) ▶ narýchlo, zle, povrchne urobiť, vykonať niečo: o. upratovanie utretím prachu; o. obed iba polievkou; robotu odbaví, len aby sa nepovedalo; profesor nechcel len tak o. svoju prednášku
4. hovor. (koho, čo (čím)) ▶ zachovať sa odmietavo k niekomu, k niečomu, obyč. v snahe zbaviť sa niekoho, niečoho, nevyjadriť sa priamo a jasne a pod., odbiť: o. sťažnosť stručne, jednou vetou; o. problém, otázku mávnutím rukyi fraz.; odbavili ho ako neznalého veci; pokúsil sa o. manželku úsmevom; zvedavé dieťa odbavila výmyslom; dedo chce všetko o. iba konštatovaním, že kedysi bolo inak
5. hovor. al. publ. (koho, zried. čo čím) ▶ poskytnúť, dať, darovať niekomu niečo menej hodnotné al. v nedostatočnom množstve (v rozpore s potrebou al. s očakávaním): o. dieťa na narodeniny autíčkom; k výročiu sobáša odbaví ženu bonboniérou; rodičia ho odbavili malým vreckovým; psa odbavia len pomyjami; Je smutné, že oficiálne štátne orgány odbavili slovenskú časť kampane smiešnou a nepostačujúcou dotáciou jej domácemu koordinátorovi, Rade mládeže Slovenska. [Sme 1995]
fraz. byť [načisto/celkom/úplne] odbavený nikoho (v okolí, v profesii a pod.) už nezaujímať, nemať už šancu uspieť; nedá sa/nemožno niečo odbaviť mávnutím ruky treba niečomu (problému) venovať primeranú pozornosť; odbaviť niečo ľavou rukou a) vykonať niečo veľmi ľahko, bez námahy b) urobiť niečo povrchne, nedbalo, ledabolo
nedok.odbavovať, k 2 iodbavovať si1


odbavovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok. 1. hovor.dokončovať, završovať nejakú povinnosť, (vyžadovaný) úkon a pod. (najmä v súvislosti s cestovaním), vybavovať sa: väčšina ľudí sa odbavuje na svoj letlen cez internet; colne a pasovo sa odbavovali až na letisku
2. hovor. expr. (na kom, na čom) ▶ zbavovať sa negatívneho pocitu al. stavu (hnevu, stresu a pod.) na úkor niekoho, niečoho iného (a tak niekomu ubližovať, niečo poškodzovať), vyvršovať sa, odreagúvať sa; syn. ventilovať sa: o. sa na nevinných ľuďoch; zakomplexovaný veliteľ sa odbavuje na vojakoch; surový dozorca sa odbavoval na väzňoch; opilec sa kopancami odbavoval na smetných košoch; bulvár sa odbavuje na známej hudobnej skupine
3. trochu pejor. (ø; na kom; kam) ▶ dosahovať sexuálne vyvrcholenie s následným uvoľnením pohlavného napätia, pohlavne sa uspokojovať, ukájať sa; (u mužov) mať výron semena, ejakulovať: o. sa pri porne; pravidelne sa o. rukou; odbavoval sa na partnerke, do partnerky; frotéri sa odbavujú trením o ľudí v autobuse; v parku sa odbavuje nejaký úchylný chlap
opak. odbavúvať sa -va sa -vajú sa -val sa: v opitosti sa odbavúval na manželke; dok.odbaviť sa


odbavovať si2 -vuje si -vujú si (ne)odbavuj si! -voval si -vujúc si -vujúci si -vovaný -vovanie si nedok. hovor. expr. (čo (na kom, na čom)) ▶ odstraňovať negatívne pocity al. negatívny stav (komplex, hnev, stres a pod.) na úkor niekoho, niečoho iného (a tak niekomu ubližovať), odreagúvať sa; syn. ventilovať: svoje komplexy si odbavuje na nevinných; svoje obavy a strach si odbavuje na tebe; neprajníci tohto druhu literatúry si tak odbavujú svoje intelektuálne egodok.odbaviť si2


odbavovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. i admin. (koho, čo) ▶ zariaďovať, vykonávať, čo je potrebné pri poskytovaní nejakej služby, čo vyžadujú predpisy, dohody, organizačné zabezpečenie niečoho a pod. (často v súvislosti s dopravou, colnými a poštovými službami), vybavovať: o. objednávky; priebežne o. turistov na hraniciach; o. zásielky živých zvierat; o. osobné, nákladné autá; letisko bude znova o. lety; aj v nedeľu na hranici bez problémov odbavujú kamióny; colníci náš zájazd všade odbavovali v rekordných časoch; cudzinecká polícia nestíha o. migrantov; Nové koľajnicové kapacity umožnia odbavovať súčasne až sedem vlakov. [HN 2007]
2. i odbavovať si1 (čo) ▶ robiť, vykonávať istú úlohu, prácu, plniť nejakú povinnosť a pod., vybavovať, konať, uskutočňovať: o. obrad, omšu; o. si každodenné domáce povinnosti; v piatok si zvyknú o. väčšie nákupy; v reštaurácii odbavujú svadby, krstiny i kary; o. si základnú vojenskú službu v Trebišove; na Slovensku sa i dnes odbavujú významné slávnosti; Keď žatvu dokončila celá dedina, slávili sa dožinky. Odbavovali sa za bieleho dňa pri dobrej vôli a radosti. [A. Habovštiak]; Mnohé rodiny už doma nevaria, ale odbavujú si slávnostné stolovanie v reštaurácii. [Sme 2003]odbavovať modlitbu modliť sa; odbavovať si potrebu vyprázdňovať sa (fyziologicky)
3. hovor. (čo (čím)) ▶ narýchlo, zle, povrchne robiť, vykonávať niečo: o. varenie instantnými polievkami; okná odbavuje len mokrou handrou; domáce úlohy len tak odbavovali; raňajky sme odbavovali v autobuse
4. hovor. (koho, čo (čím)) ▶ správať sa odmietavo k niekomu, k niečomu, obyč. v snahe zbaviť sa niekoho, niečoho, nevyjadriť sa priamo a jasne a pod., odbíjať: o. dieťa sľubmi; nedajme sa o. prázdnymi rečami; úradníci na bytovom družstve odbavujú sťažnosti výhovorkami; politici odbavovali verejné výčitky poukazovaním na hospodársku krízu; Odbavovali ma nakrátko výrokom, že o tom budú premýšľať potom. [K. Lászlová]
5. hovor. al. publ. (koho, čo (čím)) ▶ poskytovať, dávať, darúvať niekomu niečo menej hodnotné al. v nedostatočnom množstve (v rozpore s potrebou al. s očakávaním): lacno o. príbuzných na sviatky; meniny v rodine odbavovali iba nejakou sladkosťou; niektorí lekári odbavujú pacientov len receptmi na lieky
opak. odbavúvať -va -vajú -val: o. omše vo farnosti každý piatok; dok.odbaviť, k 2 i odbaviť si

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

absolvovať 1. dokončiť štúdium na nejakej škole • vyštudovaťvychodiťskončiť: absolvoval, vychodil, skončil univerzitu popri zamestnaní s vyznamenaním

2. byť prítomný od začiatku do konca (a urobiť, čo treba) • vykonaťzúčastniť sa: žiaci absolvovali, vykonali všetky predpísané cviky; zúčastnil sa na kurze, absolvoval kurz už minulý rokodbaviť si: odbavili sme si, vykonali sme návštevu u príbuzných


odbaviť sa p. vybaviť sa 1


odbaviť si p. absolvovať 2


odbaviť 1. skončiť, urobiť istú prácu, povinnosť a pod. • vybaviť: odbavil, vybavil v meste všetko, čo si predsavzalvykonať: vykonať si svoju povinnosťhovor. absolvovať: povinnú návštevu už absolvovalopatriťobriadiť (urobiť isté pravidelné úkony, postarať sa o niekoho): deti už opatrila, obriadilahovor. odflinkať (odbaviť povrchne, zbežne): modlitbu narýchlo odflinkalzastar. odbudnúť: skúšky odbudol s úspechom

2. p. odbiť 3


odbiť 1. úderom vrátiť • odraziť: letiacu loptu jediným úderom odbil, odrazilzavrátiť (znemožniť pokračovanie niečoho): prvý útok ešte ľahko zavrátil

2. úderom oddeliť (z celku) • odraziť: odbil, odrazil ucho z hrnčekaodroniť (obyč. ovocie zo stromu) • odlomiťulomiť (lámaním): chlapci odlomili, ulomili soche rukuodštiepiťvyštiepiť (odbiť menší kus): odštiepiť kus z taniera

3. odmietavo sa k niekomu zachovať • odmietnuťzamietnuť: odbili, odmietli, zamietli jeho žiadosť bez odôvodneniahovor.: odpraviťodbaviť: odpravila, odbavila pytača nakrátkoodvrhnúť: odvrhli môj návrhodohnaťodpudiťzahnaťzapudiť: myšlienku na útek rýchlo odohnal, odpudil, zahnal, zapudilzbaviť sa: horko-ťažko sa nás zbavilihovor. expr. spražiť (príkro odbiť): spražili ho pohľadom


odflinkať hovor. povrchne, zle urobiť • hovor. expr. odhajdákať: upratovanie iba tak odflinkala, robotu odhajdákalasubšt. odflákať: skúšku odflákalfraz. odbaviť ľavou rukou (urobiť nedbanlivo, povrchne al. ľahko, bez námahy): všetko odbaví ľavou rukouexpr. odbúchaťexpr. zried. odhajduchovať


odslúžiť, odslúžiť si slúžením vykonať: odslúžil si dvojročnú vojenčinuhovor. expr. odkrútiť si: odkrútiť si nočnú zmenuvyslúžiťvyslúžiť si (skončiť službu): vyslúžiť vojenčinuhovor. absolvovaťodbaviť: službu absolvoval, odbavil v pokoji


vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojskuzariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministrazúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlovyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazdhovor.: vybehaťvylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pashovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonaťexpr.: obehaťobehnúťobchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchodyzaistiťzabezpečiťobstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeňvychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolopovybavovaťpovykonávaťpozariaďovaťhovor. povybehávať (postupne vybaviť)

porov. aj zaobstarať

2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbuzastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípadvykonaťurobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď

3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškouvyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikouzaopatriťkniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosťzásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odbaviť, -í, -ia dok.

1. (čo) skončiť, vykonať, urobiť (obyč. nejakú prácu, úlohu, povinnosť): o. obed, večeru, sobáš, svadbu, pohreb, omšu; o. (si) povinnosti; o. službu (Kuk.); o. obžinky (Vaj.); odbavil operáciu (Vám.); odbavil vlak (Čaj.) vypravil; Niko odbavil za päť rokov dedinskú školu (Kuk.) vychodil. I úhorenie už odbavili. (Tim.) Jurko dnes už odbavil zo desať robôt. (Kuk.) Odbavila si dojenie. (Zgur.) Musela cestu odbaviť pešo. (Dobš.); pokladať niečo za odbavené za dokončené, hotové;

2. (čo) vykonať iba zbežne, povrchne: Často odbavil večeru i stuchnutou švábkou. (Jégé)

o. niečo ľavou rukou a) povrchne, b) ľahko;

3. (koho) odohnať, zbaviť sa niekoho, nevyhovieť niekomu, odmietavo sa zachovať k niekomu; odbiť: Vidíš Mara, ako ťa odbavili. (Tim.) „Grobian,“ odbavila ho žienka. (Kuk.) Pre mňa je odbavený (Heč.) nemá u mňa nijakú cenu, prestal som si ho vážiť. Hrehuš nedal sa len tak ľahko odbaviť. (Zgur.); o. niekoho nakrátko;

4. (koho, čo) vykonať, urobiť, vybaviť niečo s niekým: Najprv odbav deti. (Kuk.) Prevzal noviny, kým notár odbavil iné stránky. (Jégé);

nedok. odbavovať, -uje, -ujú;

opak. odbavúvať, -a, -ajú

|| odbaviť sa

1. dokončiť nejakú prácu, úlohu, povinnosť: Treba sa ponáhľať, ináč sa neodbavíme. (Kuk.) Včaššie odbavili sa na jarmoku. (Šolt.)

2. uskutočniť sa, vykonať sa, skončiť sa: Obed sa odbavil v tichosti. (Urb.) Najlepšie by bolo, keby sa sobáš odbavil čím skôr. (Kuk.)

3. zried. zaobísť sa: Ja sa už hocijako odbavím, len nech sa vráti Milan. (Fig.);

nedok. odbavovať sa;

opak. odbavúvať sa

Morfologický analyzátor

odbaviť dokonavé sloveso
(ja) odbavím VKdsa+; (ty) odbavíš VKdsb+; (on, ona, ono) odbaví VKdsc+; (my) odbavíme VKdpa+; (vy) odbavíte VKdpb+; (oni, ony) odbavia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) odbavil VLdsam+; (ona) odbavila VLdsaf+; (ono) odbavilo VLdsan+; (oni, ony) odbavili VLdpah+;
(ty) odbav! VMdsb+; (my) odbavme! VMdpa+; (vy) odbavte! VMdpb+;
(nejako) odbaviac VHd+;
odbawiť_1 odbawiť odbawiť_2 odbawiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor