Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

odbiť -je -jú dok.

1. zvučnými údermi oznámiť čas; takto byť oznámený: hodiny o-li šesť; o-la, neos. o-lo polnoc

2. úderom vrátiť: o. loptu

3. úderom oddeliť (z celku), odraziť: o. ucho šálky, o. z taniera

4. odmietnuť, odvrhnúť; odbaviť: nedať sa o.; o-l ho žartom; o. nápadníka

● o-la jeho posledná, ostatná hodina umiera;

nedok. odbíjať -a

// odbiť sa úderom sa oddeliť (z celku), odraziť sa: neos. z pohára sa o-lo;

nedok. odbíjať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odbíjať ‑a ‑ajú nedok.; odbíjať sa

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

odbíjanie -nia s. šport. ▶ technika (najmä vo volejbale, v tenise, bedmintone a pod.) odrážania lopty al. loptičky na opačnú stranu: o. s nahrávkou, po prihrávke; vrchné, spodné o. obojručne o stenu; súvislé o. tenisovej loptičky pri stene, na rakete; žiak sa učí základnú techniku odbíjania lopty ▷ ↗ i odbíjať

odbíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. 1. (čo; ø) ▶ (o hodinách, zvonoch) zvučnými údermi oznamovať čas; oznamovať začiatok al. koniec niečoho: hodinový stroj odbíja čas; zvon odbíjal celú (hodinu); vežové hodiny odbíjajú polnoc, pravé poludnie; v pozadí odbíjajú veľké kyvadlové hodiny; neos. na veži kostola odbíjalo desať
2. (čo (z čoho)) ▶ údermi, nárazmi oddeľovať časť z nejakého celku; takýmto spôsobom niečo poškodzovať; syn. odrážať, odlamovať: palicami odbíjali cencúle visiace zo strechy; elektrickou zbíjačkou odbíja kusy z betónu; vandali odbíjali hlavy sochám svätcov; iron. na odbíjanie ušiek zo šálok som expertka
3. (koho, čo (čím)) ▶ odmietavo sa stavať, správať k niekomu, k niečomu; zbavovať sa niekoho, niečoho (obyč. dotieravého, nepríjemného); syn. odmietať, odbavovať, odháňať: rázne o. dotieravých novinárov; dievča odbíja nápadníkov; mlčaním, (s) úsmevom odbíjam nepríjemné otázky; Odbíja každý môj pokus o zmierenie. Ráznym krokom ide k dverám, bez rozlúčky nimi tresne. [A. Bartková]; Keď sa mu po mnohých pokusoch nepodarilo zamestnať [...] – všade ho odbíjali „vysokým“ vekom – rozhodol sa začať predávať Nota bene. [NB 2005]
4. (koho, čo (odkiaľ)) ▶ prinucovať vzdialiť sa, odháňať: jelenia zver odbíja srnčiu zver od senníkov; Gazela bola zvyknutá na plnú maštaľ, na svojho Šimľa, ktorý ju síce odbíjal od sečky a ďateliny a neraz aj kopol [...]. [L. Ťažký]; Ako keby bol zabudol, že si ho už vlani a predvlani, ba celý dlhý rad rokov odbíjal od svojich dverí. [Anton Hlinka]
5. šport. (čo (o čo; čím)) ▶ nárazmi dávať lopte, loptičke a pod. iný, obyč. opačný smer, odrážať: o. loptu o stenu, o zem; o. raketou tenisovú, stolnotenisovú loptičku; o. palicou kriketovú loptu; Na rukách mám modriny od lopty, veď odbíjať 20 minút bagrom dá zabrať. [Sme 2007]
◘ fraz. odbíjajú jej biologické hodiny vrcholí čas vhodný na pôrod a materstvo; odbíja jeho posledná hodina umiera
▷ dok. k 1 – 3, 5 ↗ odbiť

odbíjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok. zried. (od čoho) ▶ nárazmi dostávať iný, obyč. opačný smer, odrážať sa: o. sa nohami od podlahy; lopta sa dobre odbíja od steny odskakuje; Na hotovú plť skočia dvaja pltníci a pomaly sa odbíjajú od brehu. [A. Habovštiak] ▷ dok. ↗ odbiť sa

odbiť -bije -bijú -bi! -bil -bijúc -bitý -bitie dok. 1. (čo; ø) ▶ (o hodinách, zvonoch) zvučným úderom, údermi oznámiť čas; oznámiť začiatok al. koniec niečoho: v dome odbili hodiny; o chvíľu kostolné zvony odbijú poludnie; Na šťastie však čoskoro odbila dvanásta hodina, čerti sa začali hneď hrnúť von z izby. [A. Habovštiak]; A ty, nevesta, čo to za novina, odbila ti dneska slobody hodina. [ľudová pieseň] skončil sa slobodný stav; neos. práve odbilo jedenásť
2. (čo (z čoho)) ▶ úderom, nárazom oddeliť časť z nejakého celku; takýmto spôsobom niečo poškodiť; syn. odraziť, odlomiť: o. hrdlo z fľaše; o. kladivom kus kameňa, omietky; nechtiac odbil ucho z hrnčeka; Niekomu z partie sa podarilo odbiť kúsok ruky na hlinenom gýčovom trpaslíkovi. [Cs 2003]
3. (koho, čo (čím)) ▶ odmietavo sa zachovať k niekomu, k niečomu; zbaviť sa niekoho, niečoho (obyč. dotieravého, nepríjemného); syn. odmietnuť, odohnať: rázne, stroho, stručne o. dotieravca; nedať sa (ľahko, rýchlo) o. byť vytrvalý vo svojom snažení; zakaždým muža odbila žartom, úsmevom; všetky ich námietky, protesty odbil mávnutím ruky; otázky novinárov poslanci často odbijú konštatovaním, že na to nie je tá správna chvíľa; Mnohí rodičia sa tvária, že s deťmi o problémoch sexuality netreba hovoriť, a detskú zvedavosť sa snažia odbiť. [Sme 1995]
4. šport. (čo (čím)) ▶ nárazom dať lopte, loptičke a pod. iný, obyč. opačný smer, odraziť: o. hlavou futbalovú loptu; o. (raketou) loptičku na súperovu polovicu
◘ fraz. odbila jeho posledná hodina umiera
▷ nedok. ↗ odbíjať

odbiť sa -bije sa -bijú sa odbi sa! -bil sa -bijúc sa -bitý -bitie sa dok. 1. (z čoho; ø) ▶ (o predmetoch) úderom, nárazom sa oddeliť z nejakého celku; syn. odraziť sa, odlomiť sa: odbilo sa uško zo šálky; neos. z pohára sa odbilo
2. zried. (od čoho, zried. od koho) ▶ nárazom dostať iný, obyč. opačný smer, odraziť sa: o. sa od steny, od podlahy; od spoluhráča sa lopta odbila do siete
▷ nedok. k 2 ↗ odbíjať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

oberať 1. trhaním al. iným spôsobom brať zo stromu, z kríkov a pod.; takto zbavovať strom, rastlinu niečoho (obyč. plodu) • trhať • otrhávať: oberať, trhať jablká, slivky do košíka; oberať, trhať hrozno, maliny • ráňať • zrážať • obíjať (oberať palicou): oberajú, ráňajú orechy, gaštany • rafať (oberať rafáčom, hrabkami): rafať čučoriedky, brusnice • zbierať (drobné ovocie, zeleninu) • nár.: odbíjať • zbíjať • pagať

2. oddeľovať z niečoho niečo (po kúskoch) • expr.: štipkať • obštipkávať: oberá, štipká, obštipkáva mäso z kostí • obzobávať • expr. obzobkávať • ozobávať • expr. ozobkávať (zobaním oberať): vtáky o(b)zobávali, o(b)zobkávali mladé púčiky stromov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odbiť, -bije, -bijú, -bitý, rozk. -bi dok.

1. (o hodinách, zvonoch) údermi udať čas: hodiny odbili desať, dvanástu; i neos. odbilo dvanásť; Sedem už dávno odbil zvon. (Šteinh.) Odbila polnoc. (Vaj.) Na veži odbila dvanásta. (Žáry)

● odbije jeho (jej) posledná hodina zomrie;

2. (koho zried. i čo) odohnať, odbaviť, zbaviť sa niekoho (niečoho), odmietavo sa zachovať k niekomu (k niečomu): Odbil ju žartom. (Jes-á) Vdovec sa požaloval, ako ho oddanica odbila. (Podj.) Odbila ho nakrátko. (Ondr.) Nedali sa (ľudia) ničím odbiť. (Urb.) Potreba sucha pred dvere zasadne a odbiť sa nedá. (J. Kráľ)

3. (čo) odraziť: o. loptu; pren. Ľud sám ide silu silou odbiť. (Vaj.)

4. (čo) úderom, nárazom odraziť, odlomiť istú časť z nejakého celku: Odbil roh zrkadla. (Krno) Sekerou odbil jeleňovi paroh. (Gráf) Prilepili kus nosa, čo bol odbitý. (Kuk.)

5. zried. odraziť, odplaviť sa od brehu: Odbili sme a pomaly sa plavili. (Taj.)

6. zried. (čo komu) odplatiť sa bitkou za niečo: Počkaj, to ti odbijem na tvojej kotrbe. (Vaj.);

nedok. odbíjať, -a, -ajú

|| odbiť sa

1. úderom, nárazom sa odraziť, odlomiť z nejakého celku: odbilo sa kus zrkadla, taniera;

2. zried. odraziť sa: Počul hlas odbiť sa od dolín i skál. (Ráz.-Mart.);

nedok. odbíjať sa

Morfologický analyzátor

odbíjať nedokonavé sloveso
(ja) odbíjam VKesa+; (ty) odbíjaš VKesb+; (on, ona, ono) odbíja VKesc+; (my) odbíjame VKepa+; (vy) odbíjate VKepb+; (oni, ony) odbíjajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) odbíjal VLesam+; (ona) odbíjala VLesaf+; (ono) odbíjalo VLesan+; (oni, ony) odbíjali VLepah+;
(ty) odbíjaj! VMesb+; (my) odbíjajme! VMepa+; (vy) odbíjajte! VMepb+;
(nejako) odbíjajúc VHe+;

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.
odbígať odbígať

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

deň a hodiny odbíjali ≈ den a hodiny odbíjely
hodiny na Kremli odbíjajú ≈ hodiny na Kremlu odbíjejí
hodiny už roky odbíjajú ≈ hodiny už léta vodbíjej
Michalskej veži už odbíjali ≈ Michalské věži už odbíjely
päť minút odbíjajú hodiny ≈ pět minut odbíjejí hodiny
roky odbíjajú ako orloj ≈ léta vodbíjej jak orloj
už roky odbíjajú ako ≈ už léta vodbíjej jak
veži odbíjali šesť a ≈ věži odbíjely šest a
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

nepočul, keď hodiny odbíjali ≈ heard the clock strike
odbíjali – bong, bong, bong ≈ struck - bong, bong, bong

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor