Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

odtiahnuť -e -u -hol dok.

1. ťahaním dať na iné miesto, odsunúť, op. pritiahnuť: o. stoličku; o. hlavu, ruku

2. (ťahaním) odviesť, odviezť: o. niekoho nabok, o. auto do opravovne

3. hromadne odísť: vojsko o-lo; cirkus už o-l z mesta

4. hovor. expr. odísť, odstúpiť: o-ni odtiaľto! o. s hanbou;

nedok. k 1, 2 odťahovať

// odtiahnuť sa

1. trocha sa vzdialiť, odstúpiť: o. sa odo dverí; s odporom sa o. od niekoho

2. vyhnúť sa: o. sa od práce, od povinnosti;

nedok. odťahovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odťahovať ‑uje ‑ujú nedok.; odťahovať sa

odťahovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok. 1. (čo (od čoho; kam)) ▶ premiestňovať niečo ťahom, tisnutím, tlačením na menšiu vzdialenosť; syn. odtláčať, odsúvať; op. priťahovať: o. nábytok od steny pri maľovaní, upratovaní; s hrmotom o. stoly nabok; pomaly odťahuje stoličku a sadá si; každé ráno odťahovala závesy a otvárala okná
2. (čo, koho (odkiaľ; kam)) ▶ ťahaním dostávať preč, ďalej od niečoho, odstraňovať: o. mrcinu z dvora; o. mŕtvych vojakov; o. aktivistov z priestoru elektrárne; odťahovanie spadnutých stromov z cesty; nasilu mu odťahovala paplón z hlavy; železničiarska čata odťahovala z koľajníc vrak auta; stroskotanú výletnú loď odťahujú do prístavu
3. (čo (odkiaľ)) ▶ ťahom dávať obyč. časť tela do inej polohy smerom od niečoho, od niekoho: prsník neodťahujte od dieťaťa prstami; odťahovala mu ruky od tváre; Mimovoľne odťahuje hlavu. Trochu aj dlaň, akoby mu bol dotyk nepríjemný. [S. Háber]
4. i admin. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ ťahaním al. odvozom premiestňovať dopravný prostriedok (nepojazdné vozidlo, vozidlo porušujúce zákaz státia a pod.): o. zle zaparkované autá; o. havarované vozidlo z komunikácie; o. starý parník do šrotu; spoločnosť zvýšila poplatky za odťahovanie autovrakov
5. (koho (od čoho)) ▶ nejakým spôsobom získavať na svoju stranu, lákať: o. voličov; ohovárali ho, že odťahuje mládež od práce; od pravidelného pohybu ich odťahujú počítače
fraz. trochu pejor. odťahovať ruky od niečoho nemať ochotu zaoberať sa niečím, podporovať niečo
dok.odtiahnuť


odťahovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hujúci sa -hovanie sa nedok. 1. (odkiaľ; kam) ▶ vzďaľovať sa od od niečoho, odchádzať, posúvať sa: o. sa na kraj postele; má tendenciu o. sa od volantu; [...] všetci sa odťahujeme od okien k dverám. [L. Ťažký]
2. (od koho, od čoho; ø) ▶ celým telom al. jeho časťou plynulo sa odkláňať, vzďaľovať od niekoho, od niečoho na znak nevôle, obáv, nepríjemných pocitov: inštinktívne sa o. od nepríjemného spolubesedníka; dieťatko sa pri dojčení odťahovalo od prsníka; ľudia sa od neho odťahujú, lebo je neumytý a zapácha; Vonkoncom sa neodťahovala, keď si ju v tanci pritískal. [J. Sedlák]
3. (od čoho, od koho) ▶ zámerne sa vyhýbať niekomu, niečomu, čo je z pohľadu hovoriaceho nepríjemné, neželateľné: o. sa od funkcií; začal sa o. od najbližších; neodťahuje sa od žiadnej roboty; potom som si však spomenula na maminu radu, aby som sa neodťahovala od kolektívu [K. Gillerová]
dok.odtiahnuť sa


odtiahnuť -hne -hnu -hni! -hol -hla -hnuc -hnutý -hnutie dok. 1. (čo (od čoho; kam)) ▶ premiestniť odniekiaľ niečo, niekoho ťahaním, tisnutím, tlačením, obyč. na menšiu vzdialenosť; syn. odtlačiť, odsunúť; op. pritiahnuť: o. stoličku od stola; o. skrinku od steny; o. nákladný čln remorkérom do prístavu; o. záves, záclonu op. zatiahnuť; o. hrniec na kraj sporáka; pristúpil k dverám a odtiahol závoru; Prekvapene som odtiahla pohár od úst. [Z. Šulajová]
2. (čo, koho (odkiaľ; kam)) ▶ ťahaním dostať preč, ďalej od niečoho, odstrániť: o. z cesty vyvalené stromy; náhlivo odtiahla dieťa z vozovky; bezvládne telo odtiahol do húštiny; zranených obviazali a odtiahli do lesa; muža odtiahla manželka za ruku preč; Spolužiak závistlivo máva, kým ho mama neodtiahne domov. [Sme 1996]
3. (čo, zried. koho (odkiaľ; kam)) ▶ ťahom dať obyč. časť tela do inej polohy smerom od niekoho, od niečoho; op. pritiahnuť: pri cvičení skúste ruku mierne o. od tela; odtiahla dcérku od prsníka; neodtiahol hlavu, keď ho pobozkala; odtiahla si dlane z očí a zbadala darček; Junta vyľakane odtiahne prsty od klávesnice. [S. Lavrík]; zo žiadneho súboja [futbalista] nohu neodtiahne [Šp 2009]
4. i admin. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ ťahaním al. odvozom premiestniť dopravný prostriedok (nepojazdné vozidlo, vozidlo porušujúce zákaz státia a pod.): o. havarovaný kamión žeriavom; o. poškodené plavidlo do prístavu; o. lietadlo na odľahlú časť letiskovej plochy; niekoľkokrát mu odtiahli auto spred domu; úhrada za odtiahnutie auta; Tak čo s vami? Mám vás odtiahnuť do Piešťan? [R. Čižmárik]
5. (kam; ø) ▶ hromadne sa premiestniť, odísť na iné miesto: vojaci nad ránom odtiahli z mesta; Cirkus Orlando odtiahol do vnútrozemia cestou na Krupinu. [L. Ballek]; Kurucké vojsko odtiahlo na čas spod Oravského zámku. [A. Habovštiak]
6. (koho (od čoho)) ▶ nejakým spôsobom získať na svoju stranu, zlákať: o. mladých ľudí od vysedávania pri počítačoch; o. voličov iného kandidáta na kandidátke
7. hovor. expr. (ø; kam) ▶ opustiť nejaké miesto chôdzou al. dopravným prostriedkom, odísť; syn. zmiznúť, stratiť sa: policajná hliadka odtiahla; tešili sa, že odtiahol; Keď vyhral [hráč], vždy odtiahol domov. [V. Šikula]; Po tých slovách obidvaja odtiahli. S pocitom prehry sa odobrali do klubu. [L. Ondriš]
nedok. k 1 4, 6odťahovať


odtiahnuť sa -hne sa -hnu sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnuc sa -hnutie sa dok. 1. (odkiaľ; kam) ▶ premiestniť sa trochu ďalej od niečoho, ustúpiť; syn. odsunúť sa, odstúpiť sa: o. sa odo dverí, od okna; o. sa k stene; Tóni šťastne vhupol do postele a odtiahol sa na nepostlatú časť. [A. Hykisch]; chlapi, čo sa odtiahli z dosahu kováčových iskier do tmavších kútov, obrátili hlavy [P. Jaroš]
2. (od koho; ø) ▶ celým telom al. jeho časťou plynulo sa odkloniť, vzdialiť od niekoho na znak nevôle, obáv, nepríjemných pocitov: hanblivo, odmietavo sa odtiahla od muža; Radšej som sa od nich [spolužiakov] odtiahol, aby náhodou aj mňa nezačali spovedať. [V. Šikula]
3. (od čoho, od koho) ▶ zámerne sa vyhnúť niekomu, niečomu, čo je z pohľadu hovoriaceho nepríjemné, neželateľné: nechcel sa o. od verejných povinností; v istom veku sa odtiahol od ľudí [V. Šikulová]; Aj kedysi horliví gardisti usilujú sa odtiahnuť od spolupráce s nemeckými ochrannými komandami. [A. Baláž]
nedok.odťahovať sa

odťahovať sa p. štítiť sa, vyhýbať (sa) 2


štítiť sa pociťovať (prirodzený) odpor k niečomu, niekomu • mať odpor: štíti sa špiny, má odpor k hmyzuodťahovať sa: odťahuje sa od páchnuceho jedla; odťahuje sa od namáhavej robotyhnusiť saprotiviť saoškliviť sahudiť sa (vyvolávať prirodzený odpor): hnusí sa mu, protiví sa mu podlizovanie; oškliví, hudí sa jej kožka z mlieka


vyhýbať (sa) 1. odídením, odkročením uvoľňovať niekomu cestu • vyhýnať (sa)uhýbať (sa)uhýnať (sa)ustupovať/ísť z cesty: hnevá sa na mňa, preto (sa) mi už zďaleka vyhýba, vyhýna, ustupuje mi z cestyobchádzať: obchádza rozkopaný chodníkodstupovať savystupovať sa: odstupuje sa, vystupuje sa zástupu detí

2. zámerne sa vzďaľovať z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyhýnať (sa)uhýbať (sa)uhýnať (sa): vyhýbať (sa), vyhýnať (sa) zbytočným chybámvyvarúvať sa (čoho) • varovať sa (čoho, pred čím) • vystríhať sa: varovať sa, vystríhať sa pred ochorenímchrániť sa: nechránite sa dosť pred prechladnutím; chrániť sa zléhobočiťstrániť sa: bočí od spoločnosti, stráni sa zlaodťahovať sa: odťahujú sa od robotyhovor. expr.: taktizovaťdiplomatizovaťlavírovať (konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer): zákulisné taktizovanie, diplomatizovanievykrúcať (sa) (v reči)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odťahovať, odťahovať sa p. odtiahnuť


odtiahnuť, -ne, -nu, -hol dok.

1. (čo) ťahaním, potiahnutím premiestiť, presunúť, odsunúť: o. stolec, stoličku, lavicu, o. záclonu, o. kypiacu polievku;

2. (čo, čo od čoho, od koho) pomaly vzdialiť: o. ruku; Privítal ich, neodtiahnuc od úst pipku. (Pláv.); pren. neodtiahne ruky od Miloša (Tim.) neprestane sa o neho starať, neprestane ho podporovať;

3. (koho kam) ťahaním oddialiť, odviesť: o. niekoho stranou, odtiahli ma od brata; Poliak ho odtiahol nabok a tisol mu peniaz do dlane. (Taj.)

4. (čo, koho od čoho, od koho) odvrátiť, odvábiť, odpútať: Koľko on (Tomášik) knižkami národa prebudil, od pijatiky odtiahol. (Taj.) Našu pozornosť od nej odtiahla smejúca sa Mariana. (Šolt.) Mníchovské večery nevedeli (Hanuľu) odtiahnuť od študovania. (Al.)

5. odísť na iné miesto, preč, vzdialiť sa: Vojská dávno odtiahli. (Chrob.) Obyvatelia odtiahli nevedno kam. (Žáry)

6. (čo) oddialiť, odložiť, odsunúť uskutočnenie niečoho na neskoršie: I pohreb by sme boli odtiahli, keby bola sľúbila, že príde. (Kuk.)

7. tech. (čo) premiestiť odťahom určité množstvo kvapaliny: o. šťavu;

8. zastar. (čo od čoho, z čoho) odpočítať: Treba najprv istý počet z daného odtiahnuť a potom sa opýtať, koľko by ostalo. (Šolt.);

nedok. odťahovať, -uje, -ujú

|| odtiahnuť sa

1. (bezpredm. i od koho) trochu ustúpiť, odsunúť sa, odtisnúť sa: Keď ju chceli pritiahnuť, ona sa odtiahla. (Kuk.) Začervenala som sa a odtiahla sa od neho. (Tim.); pren. Keďže každý svoje dávate, neodtiahnem sa ani ja (Dobš.) neodmietnem, dám i ja.

2. (kam) odísť, vzdialiť sa: o. sa do kúta; o. sa do samoty (Tim.); Dzuriak zvesil nos a odtiahol sa za vrátka. (Fr. Kráľ); pren. Hory sa akosi odtiahli do diaľky (Urb.) zdá sa, že sa vzdialili.

3. (od čoho) nezúčastniť sa na niečom, vyhnúť sa niečomu (obyč. nejakej práci, povinnosti): Odtiahol sa od práce. (Šolt.) Otec sa od všetkého odtiahol. (Kal.)

4. odsunúť sa na neskoršie, oddialiť sa (v čase): Nech sa majáles odtiahne o jeden týždeň. (Tim.);

nedok. odťahovať sa

Morfologický analyzátor

odťahovať nedokonavé sloveso
(ja) odťahujem VKesa+; (ty) odťahuješ VKesb+; (on, ona, ono) odťahuje VKesc+; (my) odťahujeme VKepa+; (vy) odťahujete VKepb+; (oni, ony) odťahujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) odťahoval VLesam+; (ona) odťahovala VLesaf+; (ono) odťahovalo VLesan+; (oni, ony) odťahovali VLepah+;
(ty) odťahuj! VMesb+; (my) odťahujme! VMepa+; (vy) odťahujte! VMepb+;
(nejako) odťahujúc VHe+;
odťahowať_1 odťahowať odťahowať_2 odťahowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor