odňať -níme -nímu dok. kniž. odobrať, vziať, zobrať: o. pôdu niekomu, o. si život; práv. trest o-tia slobody;
nedok. odnímať -a
odňať odníme odnímu odním! odňal odnímuc odňatý odňatie dok. 1. (komu čo/z čoho) ▶ zbaviť niekoho vlastníctva (obyč. proti vôli) al. spôsobiť niekomu stratu, odobrať, vziať: otec mu odňal kľúče od auta; operačne jej odňali časť nohy; neúspech mu odňal sebaistotu; aj z toho mála, čo mal, mu odňali; Blanka čaká s Pavlom dieťa. Pavol nalieha, aby si ho dala odňať. [P. Jaroš] aby podstúpila ukončenie tehotenstva □ odňať niekomu slovo zastaviť niečiu reč, obyč. pri verejnom vystúpení 2. (čo, koho (komu)) ▶ úradne zbaviť niekoho vlastníctva, kompetencie a pod.: o. titul; o. licenciu, povolenie na výkon činnosti; o. výsady; vydedenie dedičovi odníma dedičské právo; prokurátor odňal spis vyšetrovateľom; policajti odňali vinníkovi vodičský preukaz; Napokon slečne Renáte udelili odmenu a vzápätí jej ju odňali. [J. Kot]; [...] nenávistne mu vyčítal, že mu odňal trón a vypudil ho z vlasti. [J. Lenčo] zbavil ho vlády ▷ práv. odňať dieťa z osobnej starostlivosti odobrať dieťa od rodičov al. od osoby, ktorá sa oň stará; trest odňatia slobody trest obmedzenia osobnej slobody za previnenie, obyč. vo forme väzenia 3. (čo (odkiaľ)) ▶ odobrať (dočasne) z celku s možnosťou opätovného pripevnenia: o. kryt, ochrannú fóliu; rukoväť panvice sa dá o.; kapucňu z bundy môžete o. a prať; z detskej trojkolky ľahko odnímete chrbtovú opierku 4. kniž. (čo (komu)) ▶ zbaviť niekoho telesných al. duševných ťažkostí: Tvár sa mu vyjasnila, akoby mu z duše odňali dáku ťarchu. [E. Čepčeková] ▷ nedok. ↗ odnímať
odnímať -ma -majú -maj! -mal -majúc -majúci -maný -manie nedok. 1. (komu čo/z čoho) ▶ zbavovať niekoho vlastníctva (obyč. proti vôli) al. spôsobovať niekomu stratu, odoberať, brať: o. majetok, finančné zdroje; mám málo, aj z toho mi odnímate; Utišujúce prostriedky ma už neupokojovali, naopak, vzrušovali ma a odnímali mi odpočinok. [M. Hvorecký] 2. (čo, koho (komu)) ▶ úradne zbavovať niekoho vlastníctva, kompetencie a pod.: o. hodnosť; o. občianstvo; o. výsady, právomoci, občianske a majetkové práva; v právomoci ministra je o. akreditácie študijných odborov vysokých škôl; panovník odnímal mestám privilégiá; novorodencov odnímali matkám hneď po pôrode; Naopak, veľkostatkári zvyšovali nájomné, odnímali prenajaté role a kúpou strojov poľných robotníkov vytláčali. [Š. Žáry] 3. (čo (odkiaľ)) ▶ brať, odoberať (dočasne) z celku s možnosťou opätovného pripevnenia: o. striešku z kočíka; o. sedadlá z interiéru auta; vysávač s patentovanou technikou odnímania filtra 4. kniž. (čo (komu)) ▶ zbavovať niekoho telesných al. duševných ťažkostí: viera ľuďom odníma strach zo smrti; vôňa klinčekov a škorice údajne odníma bolesť zo svalov ▷ dok. ↗ odňať
odňať p. odobrať 1
odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziať • zobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádej • zbaviť • pozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekoho • pripraviť • priniesť • priviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o život • obrať • kniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkcie • kniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraň • skonfiškovať • zhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetok • pobrať • poodoberať • kniž. poodnímať (postupne, viac vecí)
2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkosti • zúžiť • zabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páse • expr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenku • zobrať • vziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mlieka • odčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazí • poodoberať • pouberať • pobrať • pozberať • poodčerpávať (postupne, viac vecí)
3. p. odviesť 2
vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misy • uchopiť • kniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za ruku • vyňať • vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievky • pobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky
2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred úst • odňať • odobrať: odňali, odobrali mu majetok • zbaviť: zbaviť súpera lopty • kniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať • zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazí • skonfiškovať • zhabať (úradne vziať) • zoštátniť • znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu
3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisícku • dostať • získať: dostať, získať finančnú odmenu • prijať: prijať dar od niekoho • prevziať: prevzala balík od poštára • predchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať • odviesť • odvábiť • odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievča • vybrať: vybrať si dovolenku
4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školu • kniž. pojať: pojali ma do mesta so sebou • pribrať: pribrať niekoho do partie • prijať • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)
5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať • strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla most • schytiť • expr.: skmasnúť • zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasy • expr. popadnúť: popadla vedro a bežala preč • vytrhnúť • vymyknúť • vychmatnúť • vyšklbnúť • vychytiť • expr.: vydrapnúť • vydrapiť • vykmasnúť • vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušiel • poschytať • poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisy • postŕhať • postrhávať • postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien
6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na seba • podujať sa: na službu sa podujal sám • ujať sa: ujať sa funkcie predsedu • prevziať • prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu
7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážne • vyložiť si • vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávne • pochopiť • porozumieť: slová pochopil doslova
8. p. premôcť 3
zbaviť1 vziať, zobrať niečo niekomu (obyč. proti vôli); dať preč niečo neželateľné • pozbaviť: zbavili, pozbavili nás výhod • pripraviť • priniesť • doniesť • priviesť • hovor. dostať (spôsobiť stratu): režim ich pripravil, priniesol, dostal o majetok; priviesť niekoho o česť • obrať (o čo) • odobrať • odňať (čo): obrali ho o významné funkcie; odobrať, odňať vodičovi preukaz • oslobodiť: oslobodiť niekoho od povinnosti platiť, zbaviť niekoho povinnosti platiť • odstrániť (niečo neželateľné, nepríjemné): odstrániť smietku z oka, zbaviť oko smietky • hovor. pomôcť: pomohli mu od peňazí
odňať, -níme, -nímu dok. (čo komu, čomu, zastar. i od koho) vziať, zobrať, odobrať: I reč mu odňalo na chvíľu (Tim.) nemohol hovoriť. Noc má svoju moc, a tú jej neodníme ani svetlo. (Vans.) Ja mu života odňať nemôžem (Kuk.) zabiť ho, usmrtiť ho. Odňali od Silvestra Mráza richtársku berlu. (Gráf); pren. Oči svoje odníme od jeho skvelého zraku (Tim.) odvráti;
nedok. odnímať, -a, -ajú