odčítanie1 -nia s. mat. ▶ aritmetická operácia, pri ktorej sa z jednej veličiny odoberie určité množstvo, zmenšenie menšenca o menšiteľa, vypočítanie rozdielu; op. sčítanie: o. prirodzených čísel, zlomkov; o. dvoch kladných celých čísel; o. je základný počtový úkon; precvičovať rýchlosť odčítania; niektorí žiaci sa mýlia pri odčítaní ▷ ↗ i odčítať1
odčítanie2 -nia -ní s. ▶ zisťovanie, zistenie stavu niečoho podľa údajov na stupnici meracieho prístroja; funkcia zariadenia, ktorá to umožňuje: o. údajov z meracích prístrojov; o. stavu spotreby plynu; počet odčítaní pri meraní teploty; vysoká presnosť pri všetkých odčítaniach; vykonať o. vodomerov v bytovom dome; systém bol vyvinutý na diaľkové o. meračov ▷ ↗ i odčítať2
odčítať1 -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok. 1. i nedok. i mat. (čo (od čoho; z čoho); ø) ▶ odoberať, odobrať z istého množstva nejakú časť; určovať, určiť rozdiel medzi dvoma číslami zmenšením menšenca o menšiteľa; syn. odpočítavať, odpočítať, odratúvať, odrátať; op. sčitovať, sčítať: učiť sa sčítať a o.; o. 2 od 27; o. si z daní časť nákladov; žiaci odčítali na tabuli i v zošitoch; z výslednej sumy živnostník odčíta svoje reálne výdavky; po zaslaní SMS bude z predplateného kreditu odčítaná suma za parkovanie
2. zastaráv. (čo, zried. koho) ▶ počítaním zistiť, určiť počet, spočítať, zrátať: o. košele, vreckovky potrebné na cestu; o. vydaný počet hlasovacích lístkov; priložil pravítko a odčítal dieliky – jeden, dva, tri centimetre; odpočítala všetkých prítomných
3. zastaráv. (čo (komu)) ▶ rátajúc, počítajúc dať, vyplatiť, odrátať, odpočítať: odčítal synovi na dlaň desať bankoviek; Správca mi peniaze odčítal na ruku, ale sto korún si nechal za ich opatrovanie. [L. Ťažký]; Až keď som jej škaredo vynadala, odčítala mi zopár mariek, akoby cedila vlastnú krv. [K. Lászlová]
4. i nedok. obyč. v spojení ak odčítam, ak odčítame (čo) ▶ ak nerátam(e), nezarátam(e) niečo, ak odhliadam(e), odhliadnem(e) od niečoho: ak odčítame politicky zafarbené nadácie, tak v treťom sektore zväčša máme občianske združenia; ak odčítame niekoľko pozerateľných dokumentov, potom táto stanica v podstate nemá čo ponúknuť; hodnota vyjadrujúca podstatu vystaveného diela je veľmi relatívna, ak odčítame vonkajšie atribúty
▷ nedok. k 2, 3, k 1 i ↗ odčitovať1, odčítavať1
odčítať2 -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie nedok. i dok. 1. (čo (odkiaľ)) ▶ zisťovať, zistiť stav niečoho podľa údaja na stupnici meracej pomôcky al. na číselnom ukazovateli, displeji, zobrazovacej jednotke meracieho prístroja; čítať, prečítať na prístroji: o. hodnotu z grafu; o. údaje na displeji tlakomera; o. stav vodomeru; plynári prídu o. plynomery; lekár odčíta systolický a diastolický krvný tlak; hmotnosť jednotlivých komponentov vložených do zmesi sa odčíta na vizualizačnom paneli
2. trochu kniž. (čo/s vedľajšou vetou (odkiaľ)) ▶ zisťovať, zistiť odhadom, postrehom, logickým uvažovaním a pod.; vnímať, zisťovať, zistiť zrakom, vidieť, rozpoznávať, rozpoznať, identifikovať: o. z fotografií tragédiu; z bratových rečí sa dá všeličo o.; z mailov obchodného partnera mohli ľahko o. bezradnosť; podľa určitých signálov viete o. možné konflikty; za konceptom filmu odčítame hravosť a nadhľad tvorcov; Po čase sa dá odčítať, či je záujem o problém alebo o sebaprezentáciu. [Týž 2008]
3. v spojení odčítať z pier (čo; z čoho) ▶ určovať, určiť podľa pohybu pier, aké hlásky niekto vyslovuje, a podľa ich poradia rozoznávať, rozoznať celé slová: učiť nepočujúce dieťa o. z pier je ťažšie, ako učiť ho posunkovať; Nemôže rozprávať, má zavedenú kanylu, odčítame jej takmer všetko z pier. [NB 2007]
▷ nedok. i ↗ odčítavať2, odčitovať2
odčítavať1 -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, odčitovať1 -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. 1. i mat. (čo (od čoho; z čoho); ø) ▶ odoberať z istého množstva nejakú časť; určovať rozdiel medzi dvoma číslami zmenšením menšenca o menšiteľa, vypočítavať odčítaním; syn. odčítať, odpočítavať, odratúvať, odrátavať; op. sčitovať, sčítavať: naučiť sa o.; vedieť o. nad desať; v počtoch už naše dieťa sčituje a odčituje; budúci prváci sčítavajú a odčítavajú na prstoch; kupujúci si odčítava z pôvodnej sumy náklady na prepravu; keď sa súťažiaci pomýlil, body mu boli odčítavané; precvičovať odčítavanie, odčitovanie zlomkov
2. zastaráv. (čo) ▶ počítaním zisťovať, určovať počet, spočítavať, zratúvať: ošetrovateľka pokojne odčítava, odčituje plachty, obliečky a uteráky
3. zastaráv. (čo (komu)) ▶ rátajúc, počítajúc dávať, vyplácať, odratúvať, odpočítavať: majiteľ stavby každému robotníkovi odčítava, odčituje peniaze na dlaň
▷ dok. ↗ odčítať1
odčítavať2 -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, odčitovať2 -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. 1. (čo (odkiaľ)) ▶ zisťovať stav niečoho podľa údaja na stupnici meracej pomôcky al. na číselnom ukazovateli, displeji, zobrazovacej jednotke meracieho prístroja; čítať na prístroji: o. údaje, hodnoty z prístrojov; o. pomerové merače tepla; o. teplotu, tlak; o. spotrebu energie, vody; poloha lode sa odčítava z prístrojov GPS
2. trochu kniž. (čo/vedľajšou vetou (z čoho)) ▶ zisťovať odhadom, postrehom, logickým uvažovaním a pod.; vnímať, zisťovať zrakom, vidieť, rozpoznávať, identifikovať: odčítava emócie z dcérinej tváre; naučil sa o. moje gestá, moju mimiku; cestovatelia odčitovali z plánu vzdialenosti uvedené v metroch; z kontextu odčítavame, že si to celé vymyslela; A na odrastených deťoch možno odčítavať neurózy ako z obsiahlych skrípt pre poslucháčov psychológie. [InZ 2002]
3. v spojení odčítavať z pier (čo; z čoho) ▶ určovať podľa pohybu pier, aké hlásky niekto vyslovuje, a podľa ich poradia rozoznávať celé slová: nepočujúci sa učia posunkovú reč a o. z pier; otázky odčítava z pier a odpovede na ne píše na papier; video je kvalitné, takže umožňuje odčítavanie z pier
▷ dok. ↗ odčítať2